Kráľovstvo techniky v Národnom technickom múzeu v Prahe

Byť po dlhšom čase v Prahe a obísť „môj prvý" Spitfire to nemôžem. Najmä keď zmenil miesto svojho pobytu a "presťahoval" sa do Národného technického múzea. Aby ste rozumeli, Supermarine Spitfire je najkrajšie a možno aj najúspešnejšie lietadlo 2. svetovej vojny. Také femme fatale medzi stíhačkami. Štíhly trup, široké krídla, vrtuľa s nezameniteľne špicatým kuželom. Design vrcholu klasickej industriálnej éry.

Toto ale nie je rozprávanie o jednom lietadle. Je to rozprávanie o inštitúcii, ktorá mu poskytla nový domov. O Národnom technickom múzeu v Prahe.

Za priameho predchodcu dnešného Národního technického muzea (ako sa správne po česky volá) sa považuje Technické múzeum Kráľovstva českého. Keďže k jeho založeniu došlo pred viac ako sto rokmi, sú na túto udalosť naši západní susedia mimoriadne hrdí. Medzi základnými informáciami o múzeu nechýba časť, v ktorej sa uvádza: V nedeľu dňa 5. júla 1908 o pol jedenástej dopoludnia sa uskutočnila v slávnostnej sále Obchodnej a živnostenskej komory v Prahe na Josefskom námestí (dnes námestie Republiky) tzv. manifestačná schôdza pre zriadenie Technického múzea Kráľovstva českého v Prahe. Zbierkotvorná činnosť tejto inštitúcie má ešte hlbšie korene. Stavovská inžinierska škola založená v Prahe v roku 1717 bola prvá, ktorá dbala na zachovanie zaujímavých technických zariadení. Na jej činnosť nadviazal polytechnický ústav so svojou múzejnou činnosťou. Od roku 1862 zasa České priemyselné múzeum založené Vojtechom Náprstkom.  Zaujímavé je, že prvú strechu nad hlavu technického múzea poskytol Schwarzenberský palác na Hradčanoch. Počas existencie Protektorátu Čechy a Morava (1939-1945), múzeum muselo opustiť tieto priestory a do roku 1944 sídlilo v Invalidovni na Karlíně.

Potom prišlo k útlmu jeho činnosti a do súčasných priestorov na Letné sa dostalo až v roku 1948. K veľkej rekonštrukcii múzea sa pristúpilo v roku 2003. Ďalších deväť rokov bolo múzeum najskôr úplne uzatvorené, neskôr čiastočne sprístupnené. Prestavba budovy smerovala k naplneniu pôvodného projektu Milana Bubušky. 8. októbra 2013 Národné technické múzeum sprístupnilo svojich 14 stálych expozícií. Tým sa zavŕšil proces jeho modernizácie. 

Popísať všetky expozície múzea je ďaleko nad rozsah tohto rozprávania. Trvalo sa tu predstavuje expozícia architektúry, astronómie, dopravy, fotografie, baníctva, hutníctva, chémie, interkamera, merania času, tlačiarenstva, techniky v domácnosti, techniky hrou a televízneho štúdia.

Zaujímavé je, že viaceré z nich sa výrazne prelínajú

Technika v domácnosti predstavuje „mechanických“ pomocníkov v domácnostiach asi od konca 19. storočia do prelomu tisícročí. Najkúzelnejšie na nej je, že muzeálnymi exponátmi sú predmety, ktoré ešte dnes nájdete u svojich starých rodičov a rodičov v bežnom používaní. „Nezničiteľné“ vysávače zn. Eta zo 60.-tych rokov 20. storočia, mixéry a žehličky, ktoré zapadajú prachom v pivniciach našich domov, pretože „je ich škoda vyhodiť“.  Potom stačí prejsť do expozície Chémia. Predmety, ktoré dnes predstavujú zástupcov „socialistickej nostalgie“ sú tu opäť exponátmi vo vitrínach. Umelohmotné hračky – kačičky do vane, plastové sedadlá z električiek konca 20. storočia, pracie prostriedky, mydlá a šampóny, trochu je to ako prehliadka výdobytkov na ceste ku komunistickým zajtrajškom. Pre skôr narodených to má obrovský kus pocitového potenciálu a tí neskôr narodení môžu hodnotiť kvalitu designu mnohých výrobkov.  Pri pohľade na ne je možné konštatovať, že mnohé neboli ani zďaleka taký prepadák, ako sa zdalo nám, vtedajším spotrebiteľom. Príjemným prekvapením sú interiérové doplnky tohto obdobia v časti Architektúra. Napríklad svietidlá, stoly, rysovacie dosky s pantografom  – veci, ktoré sa akosi prirýchlo vytratila z nášho života. V Architektúre ďaleko viac už zaujmú modely stavieb od secesie až po súčasnosť, doplnené o skutočné architektonické prvky, napríklad časti liatinových mreží, či klampiarskych doplnkov – ozdobných odkvapových rín.

Baníctvo a tlačiarenstvo

S ukážkami výrobkov z liatiny sa stretnete aj v expozícii Hutníctva, ktorá tesne nadväzuje na Baníctvo. Ide o majstrovské kúsky. Liatinová pec v prezdobenom rokokovom slohu alebo secesné doplnky do domácnosti pôsobia ako chudobní príbuzní pri buste Císaře pána Františka Jozefa a jeho manželky cisárovnej Sisi. Všetko je doplnené veľmi vernými modelmi technologických zariadení na spracovanie kovov, z ktorých najviac asi zaujmú modely vysokých pecí. Rovnako verne a realisticky spracované sú modely aj v Baníctve. Najkrajšou je krajina prevŕtaná banskými štôlňami doplnená o pomocné technické zariadenia zabezpečujúce ťažbu nerastov. 
Rovnako by bolo možné písať o tlačiarenstve a historických strojoch z 19. storočia, fotografickom ateliéri a kynžvartskej daguerrrotypii, astronómii a jej meteoritoch či o prístrojoch používaných Tychom Brahe a Johannesom Keplerom. Buďme k sebe úprimní a priznajme si, že pri tak veľkých a bohato zásobených expozíciách, naša pozornosť klesá a klesá až časom mnohými expozíciami prejdeme bez väčšieho záujmu. 
 
Srdcom múzea je hala venovaná dopravným prostriedkom. V podstate nielen im, pretože v hale nájdete aj staručký potápačský oblek. Ten, ale nemôže konkurovať množstvu lietadiel, áut, motoriek, bicyklov, parných lokomotív, dopravných prostriedkov minimálne od polovice 19. storočia. Najkolosálnejšie pôsobí obrovská čierna masa Hrbatej.  V Čechách sa používa mužská verzia jej mena „Hrboun“. Rýchliková parná lokomotíva 375.007 dostala svoju prezývku podľa stúpajúcej hornej krivky profilu parného kotla, ktorá pri kabíne strojvodcu vytvára zdanlivý hrb. Konštruktérom tohto nádherného stroja je Rakúšan Karl Gőtsdorf. Rýchliková rada 310 (číslovanie používané Rakúskymi štátnymi dráhami - KkStB, Československé dráhy používali pre tieto lokomotívy označenie 375.0)  bola vrcholom jeho kariéry. Posledné rýchlikové lokomotívy, pôvodne vyrábané pred 1. sv. vojnou, dojazdili na začiatku 50.-tych rokov 20. storočia. Vystavený stroj darovali technickému múzeu Československé štátne dráhy v roku 1955. Mimochodom, pokiaľ patríte do skupiny priaznivcov železničných modelov a radi by ste si túto lokomotívu zaobstarali v mierke H0 (1:87)  ako jazdiaci model, pripravte si na jej kúpu minimálne 100 Eur. Cena modelov Hrbatej sa bežne pohybuje v rozmedzí od 120 do 160 Eur. V modelárskom svete je tiež vysoko cenená jej estetická hodnota. Do páru je tu vystavená druhá parná lokomotíva 252.008 s vlečným tendrom 412.008 z 80. rokov 19. storočia.  Typickým znakom lokomotív zrýchlených vlakov a rýchlikov z tohto obdobia sú hnacie kolesá s veľkým priemerom. Vďaka nim boli lokomotívy schopné vyvinúť vyššiu rýchlosť. Dnes trochu pripomínajú traktory na koľajniciach. Alebo klasické lokomotívy z westernov z amerických prérií. Traktor tu nájdete tiež. Nie však poľnohospodársky. L.W.F. Model V Tractor  je dvojplošník so zaujímavým trupom vytvoreným z preglejky. V americkej armáde slúžil od roku 1916 ako dvojmiestne cvičné a pozorovacie lietadlo. Pod jeho krídlom „poletuje“ zavesený zo stropu Albatros (L-39). Z môjho pohľadu najvydarenejšia konštrukcia cvičného prúdového lietadla z bývalého socialistického bloku (samozrejme spolu so svojím starším bratom L-29 Delfínom). Takmer pod Albatrosom je „ON“, Spitfire LF Mk. IX E. V podobe v akej s ním prileteli československí piloti z Veľkej Británie v roku 1945. So skrátenými koncami krídiel vyzerá trochu ako mrzáčik. V skutočnosti šlo o vylepšenie, pretože tieto modely boli primárne určené na ničenie lietajúcich bômb V 2. Dosahovali vyššiu rýchlosť čo im dovolilo konkurovať raketovým motorom V 2. Nepatrím do kategórie automobilových fanúšikov, ale taký White 10 HP z roku 1904, ktorý je americkým automobilom na parný pohon, to je iná káva ako dnešný „benzín“, či „diesel“. Žiadne auto nie je pre mňa takým pobavením ako Čezeta 501. Tieto skútre sa prestali vyrábať v roku 1964. Skôr ako som sa narodil. Ešte v 70. rokoch 20. storočia sa bežne používali. Spolu s Čezetou 502 boli vyrábané v rôznych variantoch, ktoré by si človek v spojení so skútrom ani nepredstavil. Osobitne si pamätám na skúter – trojkolku, ktorá mala nákladnú plošinu. Dlhý čas s ňou niekto parkoval na našej ulici. Ten stroj vyzeral trochu ako dopravný prostriedok zo sci-fi románu, s dlhým čumákom vpredu a plošinou vzadu.

Na začiatku som použil slovné spojenie môj prvý Spitfire bez bližšieho vysvetlenia. Spitfire LF Mk. IX E bol pôvodne vystavený na letisku v Prahe Kbeloch. Mal som hádam dvadsať – dvadsať jeden rokov, keď som tamojšie vojenské múzeum navštívil prvýkrát. V úplne obyčajnom plechovom hangáre bol vystavený za akýmisi stĺpikmi so špagátmi. Cez úzke dvere som vošiel dnu a nevidiac okolo seba nič a nikoho zo mňa len vyhŕklo: Spitfire. Prekročil som to lano a šiel som k nemu. Po prvý krát v živote som videl na vlastné oči Spitfire. Dotkol som sa ho. Pohladil som ho. Až potom som si všimol v kúte sediacu pani dozorkyňu. Pozerala na mňa, ja na ňu a nič. Nepovedala ani slovo, ja som sa len usmial a odpratal som sa za šnúru. Našťastie okrem tej pani, mojej kamarátky Martiny, ktorá nám vybavila ubytovanie počas výletu a mňa tam nikto nebol. Napĺňať tento scenár v technickom múzeu neodporúčam. Najmä v hale Doprava sa pohybuje neskutočné množstvo dozorcov, ktorí ma opakovane kontrolovali či mám nálepku dovoľujúcu fotografovanie exponátov. Časy sa menia...

Národní technické muzeum v Prahe v dnešnej podobe nesklame nikoho. Tým nikoho myslím najmä ženy. Bezpochyby si v tomto svete techniky nájdu pár pekných vecí, ktoré potešia aj ich oko. Pre deti je tu nezabudnuteľný bonus, ktorý budí pozornosť už niekoľko desiatok rokov. Veľký pásový banský bager zo stavebnice Merkur. Koľko generácií detí už písalo Ježiškovi na Vianoce, nech im ho konečne prinesie...
 

Nová kniha od Joža Terema

Recenzia