Žrebčín v Kopčanoch: O žrebčíne, ktorý povstal z popola

Ľuboš Vodička - 2.2.2016
Každý rok udeľuje Ministerstvo kultúry cenu Pamiatka roka. Udeľuje sa za dobre remeselne zvládnutú pôvodný vzhľad rešpektujúcu obnovu kultúrnej pamiatky. Priznám sa, že nikdy som sa bližšie o túto súťaž nezaujímal. Ale v posledný deň roka 2015 som našiel svojho favorita na túto cenu. Žrebčín v Kopčanoch neďaleko Holíča.
 
Pamätám si žrebčín v tak žalostnom stave, že asi ani najoptimistickejší optimista nepredpokladal, že raz vstane z popola. A  stalo sa! Správnejšie: stáva sa! Obnova žrebčína pokračuje v  dynamickom tempe a  jeho vzhľad sa mení jedna radosť. Už dnes ma však napadá otázka, akým spôsobom sa asi vysporiada investor obnovy s  nápisom (vzhľadom veľmi historickým), ktorý sa nachádza nad vchodom do prevádzkových priestorov žrebčína. Pri troche fantázie sa dá „prečítať“: cs. kir. ... as...g(a)nkórház. Vieme, že žrebčín založil v  roku 1736 František Lotrinský. Vieme, že Mária Terézia (mimochodom, Františkova zákonná manželka) ho povýšila na cisársko – kráľovský žrebčín. Nápis je zjavne maďarský. Preto by mal znieť cisársko – kráľovský žrebčín a mali by tu byť slová: császári és királyi ménes. Stanislav Matulík, jeden z  iniciátorov obnovy žrebčína sa svojho času vyjadril, že to je pôvodné znenie nápisu. Zdá sa, že nie je. Zostatky posledného slova odkazujú na g(a-o)nkórház. Odkaz, ktorý rozoberiem na „drobné“. Kórház je po maďarsky nemocnica. Magánkórház (prvé ucelené slovo, ktoré nám fantázia s  logikou našepkajú) znamená súkromná nemocnica. Historické pramene hovoria, že istý László Batthyány-Strattmann (1870 – 1931) v  Kopčanoch skutočne založil súkromnú nemocnicu. Ibaže jej budova stojí v  rakúskych Kopčanoch – v  Kittsee. Jej názov znie császári és királyi helyörsegi kórház a Magánkórház gr. László Batthyányi Strattmanna  Niečo ako Cisársko – kráľovská posádková nemocnica a  súkromná nemocnica L.B. Strattmanna. Názov, ktorý so žrebčínom veľa spoločného nemá. Riešenie hádanky prezradil už spomínaný pán Matulík pre denník Nový čas v  roku 2012: „Písmená namaľovali až v roku 1968 a  ich autormi sú filmári. V  Kopčanoch sa totiž nakrúcal film Tri dcéry s  Ivanom Rajniakom a  Dušanom Blaškovičom v  hlavných úlohách“. Nápis teda nie je pôvodný. A  podľa všetkého nie je ani správny. Kto vie koľkým návštevníkom stihol zamotať hlavu!
Za krásnu stavbu barokového žrebčína vďačia Kopčany hýrivému spôsobu života Jozefa Czobora. Tento mladý aristokrat dostal po smrti svojho otca Jana Adama Czobor de Szent Mihály (zomrel v  roku 1712) do užívania panstvo Holíč a  Šaštín. Jeho matke ostalo vo vlastníctve Hodonínsko. Mladý muž doslova prehajdákal dedičstvo. Ani snaha jeho príbuznej zachrániť panstvo nebola úspešná. Panstvo Holíč sa dostalo do rúk Františka Lotrinského a  cisárska rodina nešetrila peniazmi pri jeho zveľadení. V  roku 1746 otvorili v  Holíči manufaktúru na výrobu fajansy (keramiky z  plavenej hliny), upravili zámok na letné sídlo rodiny podľa vzoru Schlosshofu v  dnešnom Rakúsku. Toto všetko sa dialo v  časoch kedy, už žrebčín prechádzal svojou obnovou. Aspoň pravdepodobne. Nejaký žrebčín už v Kopčanoch bol.
 
Archívne dokumenty hovoria o  grófovi Adamovi Csoborovi, ktorý v  rokoch 1660 až 1680 vybudoval bohatý a  plochou rozsiahly žrebčín. V  roku 1682 údajne brat talianskeho staviteľa Johanusa Borsu vzniesol námietku na uspokojenie pohľadávky za kopčianske maštale. Nie je však jednoznačne preukázané, že reč je o  tých istých maštaliach – o „našom“ žrebčíne. S  istotou však vieme, že v  roku 1736 František Štefan vojvoda Lotrinský budúci cisársko – kráľovský žrebčín v  Kopčanoch skutočne založil a  chovné kone doň priviedol zo žrebčína v  Saaralbe. Toto obdobie sa označuje ako prvá stavebná etapa. Počas nej bola postavená dnešná štvorkrídlová stavba s  centrálnym dvorom. Napriek tomu, že stavba štvorcového pôdorysu s  charakteristickými štítmi a  členenou fasádou sa označuje za barokovú, práve táto etapa odkazuje ešte na renesančné slohové prvky. V  rokoch 1736 až 1752 v strede severného krídla vybudovali  „malý kaštieľ“. Dvojpodlažnú budovu ukončenú trojbokým štítom (tympanonom), ktorá poslúžila ako reprezentačné priestory pre vysoko postavených návštevníkov. Tí, ktorí poznajú žrebčín z  rokov povedzme 2010 – 2012, vedia, že „kaštieľ“ zo všetkého najväčšmi pripomínal budovu v  stave totálneho zániku. Strechu nemal už veľmi dávno a  oboma podlažiami prerastali skutočne vysoké dreviny. Dnes už ide o  výstavnú budovu v  historickom štýle, z  ktorej nič nepripomína „neslávnu“ minulosť.
Osvietenecký spôsob chovu koní v  rámci Rakúskeho cisárstva zaviedol cisár Ferdinand so svojím synom. V  roku 1560 zriadili v  Kladrubech (v dnešných Čechách) chov, ktorý rešpektoval zimný a  letný režim, samostatné ustajnenie kobýl a  základné šľachtiteľské zásady. V  priebehu storočí požiadavky na ušľachtilosť plemien samozrejme rástli. Karol VI., znalec a  chovateľ koní z  titulu svojho postavenia neapolského a  španielskeho kráľa v  18. storočí doviezol do Rakúska plemenné kone z  Talianska, Španielska a  z Perzskej ríše. Chov umiestnil do žrebčínov v  Kladrubech, Lipici pri Terste (Taliansko) a  v  Halbthurne (Rakúsko). František Lotrinský, ktorý bol Karolovým zaťom, tohto využil a  kone previedol z  Lotrinska do Kopčian a  Hodonína. 

Žrebčín v Kopčanoch slúžil svojmu účelu do roku 1828

Po jeho zrušení došlo k  zásahom, ktoré samotnej stavbe výrazne ublížili. Vo vnútornom dvore vybudovali liehovar, ktorého prevádzkové priestory zasiahli do severného krídla. Reprezentačné priestory sa nevhodne rozdelili na menšie priestory a  v dôsledku  zanedbanej údržby a  intenzívneho využívania sa komplex dostával do čoraz horšieho stavu. 
 
Dvadsiate storočie so svojimi sociálno-spoločenskými a politickými experimentami dokonali takmer úplne dielo skazy.  V  štátnom vlastníctve sa žrebčín zmenil na Holíčsky semenársky štátny majetok. Po roku 1989 vlastníctvo žrebčína bolo prevedené na obec Kopčany. Snahou skupiny nadšencov sústredených okolo Stana Matulíka a  Štefana Svrčeka sa podaril „zázrak“. Na obnovu získali peniaze a  Fénix povstal z  popola. 

Ani dnes ešte nie je žrebčín vo svojej finálnej podobe

Obnove prebieha a možno o rok, o dva zmiznú z jeho dvora nevhodné budovy, fasáda a strecha budú komplet vynovené. Možno sa dokonca nájdu aj sponzori vďaka, ktorým sa obnoví spojenie žrebčín – Holíčsky zámok a vznikne tú nádherný park v krajine okolo rieky Moravy. A možno sa raj dokonca dočkáme aj česko-slovenského acheoparku Mikulčice – Kopčany, ktorý bude dokumentovať jedinečnú históriu jedného z centier Veľkomoravskej ríše. Možno. Raz. V každom prípade už dnes stoja Kopčany za návštevu. Nie len k vôli žrebčínu. Ale aj k vôli najstaršiemu kostolíku na území Slovenska, kostolu sv. Margity Antiochijskej.
Komentáre Disqus