V poslednej dobe stretávam veľa ľudí, ktorí by niekam radi vyrazili, no tvrdia, že nemajú ísť s kým. Sú buď bez partnerky/a, alebo sa ich predstava o trávení spoločnej dovolenky líši. Ak máš skutočný záujem niekam ísť, nechceš ísť sám a nechceš zkysnúť s knihou na pláži, tak čítaj ďalej...
Ešte sú tu kamaráti, známi, ale problém ostáva rovnaký. Pracujúci má 4, prinajlepšom 5 týždňov dovolenky a s vekom si ľudia akosi začínajú viac vážiť svoj čas a ako ho využijú. Keď som prvýkrát hľadala parťáčku na nete, prišlo mi to divné. Ísť s cudzou osobou? A čo keď si nesadneme? Predsalen, na dovolenke sa ľudia ukážu aj v inom svetle ako na pokeci pri káve. Risk je zisk. Môžete trčať doma, alebo si skúsiť nájsť sparing partnerov a nikdy neviete, koľko spoločných výjazdov spolu absolvujete. Cestovať môžete aj sám, veľa ľudí si to nevie vynachváliť. No ak nie ste až taký ostrieľaný, alebo ak si napríklad žena, napríklad v moslimských krajinách ti bude veselšie, ak budeš mať spoločnosť, na ktorú sa dá spoľahnúť. Veľa ľudí, s ktorými denno denne komunikuješ si takisto nevyberieš. Tak prečo si nevybrať aspoň parťáka na cestovanie? Posekať sa môžete aj s dlhoročným kamarátom, nič nie je garantované. Dôležité sú spoločné predstavy o výlete, dovolenke, alebo dobrodružstve, nejaké tie sympatie a veľká dávka tolerancie na oboch stranách. A ak náhodou v teréne zistíte, že to naozaj nepôjde, budete mať aspoň jednu veselú historku pre svoje vnúčatá.
Kde hľadať parťáka na cestovanie?
No ako inak, na internete. Môžete vyskúšať rozhodiť ponuky po sociálnych sieťach, ale v prípade neúspechu netreba hádzať flintu do žita, treba iba hľadať inde. Na moju poslednú 5mesačnú cestu naprieč Áziou som hľadala spolucestujúcich hlavne na:
http://dobrodruh.sk/forum/hladam-partnera-na-cesty-do-sveta#
http://dobrodruh.sk/forum/hladam-partnera-na-cesty-do-europy#
Ako by mal vyzerať inzerát?
Čo najvystížnejšie. Čím viac informacií, tým väčší filter a tým menší počet ľudí naň bude reagovať. Počiatočné sito vám ušetrí robotu.
Príklad: Zdravím, som žena 25r z BB, hľadám spolucestujúcich na dovolenku vo Francúzsku v auguste, cca na 15 dní, kombinácia more+mestečká.
Základné veci ako krajina, termín, počet dní, približná náplň programu sú uvedené, niektoré ďalšie by sa dali doplniť. Či už zvyšok preberiete cez mail, alebo na osobnom stretku, je na vás. Je lepšie sa samozrejme stretnúť, či je vám človek sympatický, zistíte až ked si pokecáte.
Hlavné piliere, ktoré by ste mali prebrať predtým, než vyrazíte
Okrem krajiny, termínu, a počtu dní sú ešte veci, v ktorých by ste sa mali určite zhodnúť,resp si ich vyjasniť predtým než niekam pôjdete, aby ste predišli nedorozumeniam a hádkam. Všetko má súvis s rozpočtom, od ktorého sa to odvíja. To znamená, že denný rozpočet, ktorý ste ochotný minúť, by mal byť cca rovnaký. Tým pádom budete vyhľadávať rovnaké kategórie ubytovania, stravovania, prepravy atď.
Človek, ktorý má rozpočet 15eur na deň v juhovýchodnej Azií minie 3-4 eur na ubytko, 2-3eura za porciu jedla, 5 eur na dopravu a skončil. Na spoznávanie miestnej kultúry a užívanie si to bohate stačí. No niekto, kto si prišiel užívať vysnívanú dovolenku vo veľkom, má rozpočet v rovnakej krajine 40 eur na deň, by chcel hotel za 12 eur, reštiku 2x denne za 5eur, prepravovať sa taxíkmi, VIP busmi, vstup do najväčšieho chrámu 10eur a takisto skončil. Títo dvaja sa teda nestretli v žiadnej kategórií, ale obaja skončili v rovnakom čase na rovnakom mieste, ale so zlou osobou :)
Ubytovanie - dohodnite sa, kde sa bude bývať, od spania na pláži, v kempe, u couchsurfera, v hosteli s ďalšími 10 ľuďmi na izbe, v hoteli na dvojpostelovej izbe, v luxusnom hoteli
Niekomu príde zbytočné utrácať peniaze za posteľ kde iba prespí, niekto si potrpí na súkromie a luxus. Zistite to predtým, ako si kúpite letenku
Stravovanie - v podstate platí to, čo pri ubytovaní. Niekto si radšej uvarí jedlo v kuchynke v hosteli, niekto rád experimentuje a ochutnáva miestnu stravu, niekto rád reštaurácie, niekto chce fastfood, niekto je zaťažený na európsku kuchyňu a iného sa nedotkne. Toto si tiež zistite predtým. Jedlo a gastronómia je celá veda. Azijské kuchyne sú výborné a lacné, no ak niekto také nemá rád, bude stále vyhľadávať drahšie reštaurácie, kde majú aj európske jedlo a po pár dňoch to pre milovníka miestnej kuchyne začne byť otravné. Ak je niekto vegetarián, zistite si vopred, či tam, kam sa chystáte, nebude tento človek trpieť a nadávať, že nemá čo jesť a znepríjemňovať vám život.
Doprava - tiež je tu viacero možností a všetko záleží od budgetu. V západnom svete obvykle platí to, že ak si viac ľudí prenajme auto, vyjde to lacnejšie ako verejná doprava (bus, vlak, taxik atd). Úplne opačne je to v Azií, kde sa verejnou dopravou dostanete všade, chodí často a stojí pár korún. Obnáša to samozrejme väčšiu interakciu s miestnymi, čo nie každému vyhovuje. Otázka znie, či idete na dovolenku, aby bolo pohodlne predovšetkým vám, alebo vás zaujíma miestny ľud a chcete splynúť s ním.
Náplň dňa - majte predstavu o tom, ako by ste radi trávili dni. Organizované tours s miestnymi cestovkami? Návšteva múzeí, galérií, všetkých turistických vychytávok, ktoré sú dostupné? Ležať 7dní na pláži a čítať si knihu? Každý večer ťažká party do noci a cez deň sa iba poflákať a čakať, kým sa zotmie? Nakupovať v obchodných centrách? Záleží aj na dĺžke pobytu samozrejme. Ak má niekto týždeň, chce toho vidieť a zažiť čo najviac, aj na úkor spánku. Ak má niekto 2 mesiace, uvidí toho veľa aj keď si vyberie iba tie TOP veci.
Na čo by si si ešte mal dať pozor, akým ľuďom sa skôr vyvarovať:)
Držgroš - Batôžkári sú od prírody zameraní nízko-nákladovo. Zdieľať izbu s ďalšími 10timi, spraviť si vlastný tour namiesto organizovaného so sprievodcom, isť pešo 30 poschodí, aby si ušetril 5eur vstupné na výťah a spravil niečo pre to, aby si bol aj fit. Je však rozdiel medzi snažením sa ušetriť a meditovaním nad každým dolárom. Ak vám bude niekto týždeň omieľať o tom, ako je všetko drahé (napr. v Európe) a že nemôže isť metrom a že si nemôže dovoliť kúpiť ani fasfood. Alebo sa vytrepete niekam do zábavného parku, ale nedáte si ani jednu jazdu, lebo je to drahé, potom sa človek čuduje, prečo vlastne strávil 2hodiny tým, že tam vôbec išiel (samozrejme pešo, lebo autobus bol drahý). Predtým, než niekam pôjdete, uistite sa, že máte rovnaký pohľad na peniaze.
Rozhadzovač - Na druhej strane sú ľudia, ktorí nemajú žiadny obmedzený rozpočet. Resp. majú, ale rozhadzujú, ako keby ho nemali. Ty sa potom cítiš vinný, lebo počítaš peniaze a tento utrácač ťa stiahne na svoju úroveň. Peniaze ti neskôr samozrejme budú chýbať. Jesť v pekných turistických reštauráciách, prehliadky so sprievodcom, turistické autobusy a taxíky miesto metra. Nejde len o to, že nemáte toľko peňazí, ale ide to aj proti vašej snahe vyhnúť sa turistickým nástrahám a spoznávať krajinu bližšie.
Čistotníček - Ja samozrejme nemám nič proti udržovaniu sa v čistote, ani ja nie som nejaký humusák, ale predsa len sú nejaké hranice. Obzvlášť v niektorých krajinách budeš musieť čeliť toaletám, alebo sociálnym zariadeniam, ktoré nezodpovedajú zrovna štandardu, na aký sme zvyknutí z domova. Špinavé záchody, plesnivé steny, žiadny toaleťák, diera v zemi miesto keramického sedátka. Pavúk na stene, šváb vyliezajúci z odtoku. Verte mi, tiež sa doma nemojkám s pavúkmi, mám rada čistý voňavý toaleťák, presne tak ako dotyčná osoba, ale niekedy práve tieto malé odlišnosti, ktorým sa treba prispôsobiť a aj kultúrne zvyky, robia výlet zaujímavým. V tomto prípade necestujeme niekam kvôli komfortu, alebo aby nás tam niekto ofukoval od rána do večera. V tomto prípade špina či nepríjemný hmyz je súčasťou charakteru danej krajiny.
Paradoxne aj tento čistotníček môže sám spôsobovať bordel, či špinu. Dlhé vlasy všade na zemi, v umývadle, v sprche. Pokiaľ ich tam ešte vedome necháva, ako keby býval na izbe sám, budete to mať ťažké.
Notorický sťažovateľ - Podobne ako čistotníček, pri sťažovateľovi sa budete vlastne čudovať, prečo sa obťažoval opustiť jeho rodnú krajinu. Jedlo nie je dobré, ubytovanie je príšerné, verejná doprava je preplnená a nespoľahlivá a kultúra je divná, ľudia sú škaredí, nevedia po anglicky. Čo taký človek vlastne chce? Prečo neostal doma, alebo nešiel na miesto, kde mu zaručene všetko vyhovuje?
Večne vyžadujúci pozornosť - Sú ľudia, ktorí nevedia byť sami a ani nechcú byť nikdy sami, potom ľudia, ktorí si užívajú svoju vlastnú spoločnosť a potom tí uprostred. Problém ale je, že k tomuto už treba viac sebareflexie, ktorú má málokto a pravdepodobne to zistíte až za jazdy. Čo keď ona bude práve tá, ktorá bude chcieť notoricky robiť každú aktivitu spoločne, ešte aj v reštaurácii s ňou budete musieť isť na wc do jednej kabínky. A možno ty si práve tá/ten, ktorý chce aj dýchať, spoznávať iných cestovateľov, po večeroch sa baviť a ona bude žiarliť. Znie to absurdne, ale všetko je možné. Pôjdeš si čítať knihu na pláž a doletí za tebou, že ste sa na tom nedohodli a neoznámila si jej to. Horšie ako vo väzení.
Lenivec - Áno jasné, občas treba aj pribrzdiť tempo, ale pri niektorých ľuďoch fakt nechápete, prečo si vlastne kupovali letenku, keď nič nerobenie mohli praktizovať aj doma. Niekto spí do 3tej poobede, strávi väčšinu dňa na facebooku alebo kukaním telky v spoločenskej miestnosti. Ak navrhnete nejaký program, možno vám spraví láskavosť a podujme sa na to. Ale sám/a asi nenavrhne nič. Chatovanie na facebooku je asi dostatočne unavujúce. Predtým, než pôjdete s dakým, zistite aký stupeň zainteresovanosti má, čo v daných krajinách vlastne chce vidieť a ako chce tráviť dni.
Paranoik - Je treba sa mať na pozore, ale takisto odtiaľ potiaľ. Nechce sadnúť do taxíku, lebo si myslí, že nás odvezú na koniec sveta a predajú na trh s bielym mäsom. Odmieta spať v shareovanom dorme, lebo ho tam určite okradnú. Nechce prejsť hranice do vedľajšieho štátu po zemi, lebo tam číhajú "nástrahy". Paranoja je nákazlivá a netreba sa nechať nakaziť. Bohužiaľ, ten kto ňou trpí od prírody, pri opustení rodnej krajiny sa syndrómy iba stupňujú, takisto sa človek pozastavuje nad tým, prečo daný jedinec vlastne išiel do cudziny, keď za každým rohom číha iba nebezpečenstvo.
Notorický plánovač - Je fajn mať nejakú predstavu, nejaký plán v hlave predtým, než nastúpim do lietadla. Ale príliš veľa plánovania odsúva spontánnosť a dobrodružstvo na vedľajšiu koľaj. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí potrebovali plánovať každý jeden deň do budúcna, od toho, kedy budeme vstávať, po pamiatky, ktoré uvidíme, kedy a kde bude obed, kedy ideme spať. Nie len to, ale čo i len nejaký pokus o diskusiu a zmenu plánov ju privádzala do šialenstva. Možno stretneš nejakých ďalších ľudí a budeš chcieť cestovať aj s nimi, on/a bude proti, lebo jej itinerár je napísaný na kameni a smrteľne záväzný.
Vyzerá to celé strašne zložité, pomaly ako výber životného partnera? Áno aj nie:) Chce to len trochu praxe a človek rýchlo príde na to, s akými ľudmi sa dobre cestuje. Na to musíte poznať aj sám seba, vedieť akú rolu zohrávate poväčšine v cestovnom tíme a podľa toho sa už vedieť zariadiť. Každopádne medziľudské vzťahy nikdy nie sú jednoduché, ak vás niečo štve, treba si to vyjasniť čím najskôr. O tom však nabudúce! Viac informácií nájdete na blogu: http://cestaokolosveta.backpackeri.sk Pravidelné updaty: http://www.facebook.com/Backpackeri.sk