Toto dlhé, zvláštne znejúce slovo pomohlo definovať Fjällräven ako ikonu outdooru. „Allemansrätten“ je legálne právo na turistiku po švédskej prírode. Niečo podobné existuje aj v iných krajinách, ale nie všetky krajiny poskytujú takú voľnosť ako vo Švédsku.
„Allemansrätten“ dokonca dáva ľuďom vo Švédsku aj právo na kempovanie, aspoň na jednu noc, na súkromnom pozemku. Ľudí to tak motivuje vydať sa von a spoznávať prírodu, vydať sa hlbšie do lesa, zbierať hríby alebo ovocie, plávať, alebo jednoducho spoznávať široké priestranstvo divočiny, či už na lyžiach alebo v zablatených topánkach. Fjällräven je pre prírodu milujúcich Švédov prvoradá značka už od 60-tich rokov a vo veľa veciach zákon „Allemansrätten“ pomohol zase Fjällräven. Pomohlo to podporiť celú generáciu ľudí, ktorí cítili, že je to ich právo užívať si prírodu, ale zároveň ju aj chrániť pre ďalšie generácie. Jedna z vecí, ktorá je identická pre Fjällräven je napríklad aj zvyk, že ak niekto nájde kemp (čo vo Švédsku môže byť kdekoľvek), tak pri odchode bude v lepšom stave ako pri jeho náleze.
Pôvodne bolo toto právo (Right to Roam) zvykovým právom; právo založené na starých zvykoch, ktoré tu boli už niekoľko storočí, ktoré viedli k tomu, aby ľudia mohli prechádzať rôznymi časťami prírody.
Ako prispôsobiť „Allemansrätten“ k tomu kde sa nachádzate
Vo vašej krajine si možno nemôžete postaviť stan kde chcete. Zbieranie kvetov, bobúľ alebo hríbov môže byť taktiež zakázané, takže je dôležité si vždy naštudovať zákon podľa toho kde sa nachádzate. Môžeme vám ale poskytnúť 3 možnosti ako uplatniť „Allemansrätten“ vo vašej krajine.
- Zanechajte kemp v lepšom stave ako ste ho našli. V krajinách ako Švédsko, Nórsko a Fínsko sa kladie veľký dôraz práve na zachovávanie prírody aj pre ostatných. Takže ak uvidíte pohodené smetie, treba ho zdvihnúť, najdôležitejšia vec je správať sa zodpovedne.
- Nerušte a neničte. Toto je základné pravidlo „Allemansrätten“ a podobné pravidlá sa uplatňujú po celom svete a je jednoduché ho dodržiavať. Nelámte konáre zo živých stromov, nerušte divé zvieratá, nejazdite autom alebo motorkou po chodníčkoch a snažte sa nerobiť zbytočný hluk.
- Buďte častejšie v prírode. „Allemansrätten“ vyžaduje zodpovednosť, ale hlavný význam prečo existuje, je kvôli lepším a krajším zážitkom v prírode, takže vás podporujeme tráviť viac dní aj nocí vonku v prírode a objavovať vo vlastnom záujme. Vychutnávajte si prírodu a oslovte aj ostatných aby sa vydali do prírody a vstrebali z nej čo najviac. Ak by ste chceli zažiť tú pravú chuť „Allemansrätten“, pridajte sa na Fjällräven Classic Sweden. http://classic.fjallraven.com/
Fakty o „Allemansrätten“
- Švédske právo prístupu verejnosti je založené na starodávnom zvykovom práve, ktoré bolo prvýkrát spomenuté v úradnej spôsobilosti okolo roku 1940. Základom je mentalita „nerušiť a neničiť“ a ľuďom dáva právo cestovať po prírode, oberať bobule alebo hríby, založiť si oheň alebo stanovať.
- Ak kempujete ako väčšia skupina alebo sa nachádzate blízko domu, musíte si od majiteľa vypýtať povolenie. Na národné parky spadajú špeciálne zákony o zakladaní ohňa, v niektorých prípadoch je to úplne zakázané. V každom prípade sa vždy dá informovať na informačnej tabuli o danej oblasti.
- V niektorých detailoch sa môžu prírodné zákony v Nórsku, Švédsku a Fínsku líšiť. Napríklad v Nórsku nemôžete kempovať bližšie ako 150 metrov od akéhokoľvek domu. Žiadna špecifická vzdialenosť sa však nenachádza vo Fínsku alebo Švédsku, iba že nikoho nesmiete vyrušovať. Vo Fínsku potrebujete na táborový oheň povolenie od majiteľa kým v Nórsku sú zase špeciálne zmienky o zbieraní morušiek v severných častiach krajiny. Vo väčšine prípadov sa však tieto tri krajiny zhodujú v prístupe – sloboda v prírode.
- Povinnosti, ktoré sa vzťahujú na tento zákon obsahujú neničenie prírody lámaním konárov alebo používanie motorizovaných vozidiel bez povolenia a nenechávať smetie v prírode. Takisto treba rešpektovať aj majiteľov pozemkov, napríklad tým, že nebudeme kempovať v ich záhrade alebo pri nich zakladať oheň.
- Podobné zákony ako Švédske práva verejného prístupu sa nachádzajú aj v Nórsku a Fínsku. V nórsku je tento zákon riadený organizáciou Outdoors Recreation Act od roku 1957. Je to zvykové právo s flexibilnými limitmi, ktoré sú založené na voľnosti spojenou so zodpovednosťou. Mnoho týchto povinností je takisto zapísaných aj v zákone o životnom prostredí.
- Island má o niečo viac obmedzení, ale jednoduché pravidlo je, že môžete mať prístup na cudzí pozemok. Škótsko má tiež podobné práva prístupu verejnosti, ktoré sú podobné tým Švédskym a boli uznané ako zákon takisto ako v Škandinávií. Stalo sa tak okolo roku 2000 a pravdepodobne boli inšpirovaní krajinami zo Škandinávie.
