Zo samej nudy som sa raz vybral bicyklovať okolo Schneebergu. A zistil som, že okrem bohatých dôchodcov na elektrobikoch majú v Rakúsku aj pekné Alpy. Trvalo to presne týždeň a vybral som tam znova. Na viacdňový výlet, využijúc voľný deň na prvý máj. Plán bol prejsť rakúske Alpy zo západu na východ, zažiť alpskú atmosféru a znížiť rakúske zásoby piva.
Piatok, 27.4.2018, deň prvý
V tento deň som sa dovláčikoval z Bratislavy do Salzburgu. Z vlaku som vystúpil akurát počas zlatej hodinky. Ideálny čas na fotenie a vyštveranie sa na hrad vypínajúci sa nad mestom. Boli odtiaľ krásne výhľady na Salzburg a na blízke Alpy.
Na jednej strane Salzburg zaliaty slnkom a na druhej strane silueta Álp. Tam niekde medzi kopce viedla moja cesta v najbližších dňoch.
Sobota, 28.4.2018, deň druhý
Druhý deň som vybicykloval krútý kopec nahor na Kehlstein. Orlie Hniezdo, nemecky Kehlsteinhaus, je domček uja Hitlera, ktorý mu v bavorských Alpách dal postaviť jeho rovnako uderený kamoš Göring na 50te narodeniny. Je to to sídlo, ktoré sa často objavuje v dokumentárnych filmoch o druhej svetovej. Fúzatý týpek, vlčiak a poskakujúca Eva Braunová na terase, obklopení horami.
Čo je na tom dnes pekné je to, že leží v nadmorskej výške nejakých 1800 metrov a je odtiaľ krásny výhľad na celé okolie. Navyše hore vedie len jedna historická úzka vojenská cesta.
Zažil som už veľa stúpaní, ale stúpanie na Orlie Hniezdo bolo asi to najťažšie. Neviem koľko to malo v priemere percent, ale podľa môjho odhadu tie ľahšie úseky mali tak 12%. Väčšina cesty stúpala aj strmšie a nezvoľnovalo to. Miestami ešte prišli tunely a mačacie hlavy.
Hore bolo krásne. Výhľady, scenérie, bosé nohy na snehu a zároveň vyhrievanie na teplom slnku.
Nedeľa, 29.4.2018, deň tretí
Tretí deň viedla moja cesta popri alpských jazerách Mondsee, Attersee a nakoniec do mestečka Hallstatt. Krajina pri jazerách je krásna. Na jednej strane kopce, na druhej strane tyrkysová hladina jazera. Pocit ako pri mori a súčasne v horách.
Hallstatt dostál obrázkom, ktoré som videl na internete. Akurát na obrázkoch neukazujú davy ázijských turistov, ktorí majú absolútnu schopnosť motať sa pod nohy na tých najnevhodnejších miestach. A robiť si selfíčky. Ak by Aziatom niekto zobral sefie tyčky, umreli by na stratu zmyslu života. V okolí Hallstattu by bolo čo robiť aj tri dní, turistika, plavba po jazere, atmosféra mesta.
Pondelok, 30.4.2018, deň štvrtý
Na jednej strane najpohodovejší deň tripu, na druhej strane jediný deň, keď som sa dostal cez 200 km. Začali sa okolo mňa týčiť dvojtisícovky, svahy pokryté zelenými lúkami posiatymi žltými púpavami a idylku ako z billboardu dotvárali kravy. Akurát neboli fialové.
A do toho divoká horská rieka Salza, na nej pereje, rafty a tyrkysovo priezračná voda. Samotná rieka tiekla zväčša v hlbokom kaňone, a svahy okolitých dvojtisícoviek spadali priamo do rieky. Krajina ako z Mayoviek. Prekvapilo ma, že takéto krásne scenérie sú len nejakých 200 kilometrov od Bratislavy.
Utorok, 1.5.2018, deň piaty
Dnes ma čakal už len jednoduchý dojazd cez kopčeky nad Viedňou do Viedne samotnej a vlak do Bratislavy. Krajina sa už úplne zmenila. Okolo boli už len nevysoké zalesnené kopčeky a stúpania boli skôr dlhšie a mierne. Nič ťažké.
Chcel som sa zastaviť aj niekde na pivo, ale na druhej strane sa mi krútilo dobre a nechcel som vypadnúť z rytmu. A tak sa stalo, že hoci som pôvodne chcel cez kopce obísť Viedeň zo severozápadu a dôjsť až k výhliadke nad Viedňou – ten vysielač na kopci nad mestom – a odtiaľ si vychutnať pohľad na mesto, niekde som zle odbočil a skončil som dole vo Viedni.
Vlak mi išiel až za 20 minút a tak som ešte preletel posledný kiláčik do Belvedéru, kde som si urobil cieľovú fotku. A zavŕšil som výlet na čísle 620 kilometrov.
Ak si chcete o mojej ceste prečítať viac, celý blog nájdete tu: https://cyklocesty.sk/alp-tour-2018-zo-salzburgu-do-viedne/
