Cesta za polárny kruh na 20 ročnej Opel Corsa, časť 1 - Poľsko

Máme za sebou cestu zo Slovenska do portugalského Lisabonu našou malou Corsičkou (Opel Corsa B 1.0 z roku 1997). Najazdili sme cez 11 000 km naprieč Európou a navštívili 11 štátov. Nasledovali menšie cesty naprieč Slovenskom a do okolitých štátov, 4 mesiace na Islande a teraz sme na ceste s našou Corsou  za polárny kruh na najsevernejšie body Európy – Kinnarodden, Nordkapp, Knivskjellodden.

Po ceste chceme navštíviť celé Pobaltie, Laponsko, Škandináviu, Benelux a dostať sa až do francúzskeho Bordeuax, kde by sme napojili na minuloročnú trasu a tým by sme obišli celé Atlantické pobrežie Európy. Podľa nášho plánu by sme mali navštíviť 17 štátov, najazdiť 17 000 km a na cestách stráviť 2 mesiace.

Okolo 12 hod sme vyrazili z domu, rozlúčili sa s rodičmi a spravili si spoločnú fotku. Zastavili sme sa v Prievidzi kúpiť sviečkový kľúč, hasiaci prístoj a zopár potravín. Väčšie zásoby potravín sme plánovali robiť až v Poľsku, keďže je to lacnejšie. A aj o veľa bolo a počkať s nákupmi sa nám vyplatilo. Prvá poľská zastávka bola Krakov. Krakov je pekné mesto, plné zelene, ako stvorené na oddych a načerpanie nových síl. Zastavili sme sa pri kostole, ktorý mal 2 rôzne velké veže, poprechádzali sme sa po námestí, navštívili starú tržnicu ktorá bola najväčšia v stredovekej Európe a hrad Wawel. Šli sme sa  prejsť do židoveskej štvrte, kde boli synagógy. Kúpili sme 2 magnetky pre rodičov a pohľadnicu, zjedli koláče a šli hľadať miesto vhodné na nocľah. Zaparkovali sme to vedľa hasičskej zbrojnice niekoľko kilometrov za Krakovom a s pohľadom na nočnú oblohu zaspali.

Hľadáme dedinku Zalipie a omylom sme narazili na prievoz Borusowa cez rieku, ktorý nám skrátil cestu o 55 km. Za 6 zlotých sme sa previezli prvým prievozom na našej ceste. Stálo to za to :). Dedinka bola malá, kľudná a krásna. Bolo to niečo na štýl našich Čičmán. Prezreli sme si dedinku a vyrazili smerom do Varšavy. Varšava je vcelku veľké mesto, ale šoféruje sa v ňom dobre. Na fórach sme čítali, že je ťažké nájsť parkovanie a že je aj drahé, ale opak bol pravdou. Väčšina parkovísk stojí 3 zloté na hodinu a po 18 hod. sú zadarmo až do 10 hod. rána. Mesto bolo pokojné, príjemné a  jeho uličky skvelé na prechádzku. Ako prvé sme navštívili kultúrny dom s divadlom. Budovu dal postaviť Stalin ako dar Poliakom. Poliaci túto budovu nenávidia pretože pripomína komunizmus a turisti naopak milujú, pretože je dominantou okolia. V budove je možné za poplatok výjsť na jej vrchol a vidieť Varšavu z vtáčej prespektívy. V turistických informáciach sme si zobrali mapku Varšavy (tieto mapky sú zadarmo v každých informáciach v každom meste) a podľa nej sme sa ľahko orientovali Varšavou. Popozerali sme staré mesto, námestie, park s fontánou a pamätníkom pre padlých vojakov. Vo Varšave je skvelé, že si pri oddychovaní na lavičke môžete vypočuť tvorbu od Chopina.  V starom meste sme si prezerali mapku, keď k nám pristúpila staršia pani, ktorá vravela čosi po poľsky o informáciach. Tak sme jej šli ukázať kde sú. Nakoniec sme zistili, že nepomáhame mi jej, ale ona nám. Ukázala nám kde sú informácie a rozlúčili sme sa :D. Naša znalosť poľštiny asi nie je taká dobrá ako sme si mysleli :D. Po prehliadke mesta sme prešli cca 70 km a našli sme veľké opustené parkovisko pri podniku na výrobu dlažieb. Zaparkovali sme, pripravili si všetko na spanie a na variči sme si uvarili večeru. Na parkovisku v aute sa spalo výborne :).

Ráno sme sa zobudili okolo 8 hod. Začali sme upratovať auto a zápasiť so spacákmi. Počas upratovania sa nám varil čaj na plynovom variči. Dali sme si čaj, dokončili upratovanie, zjedli raňajky a plný energie vyrazili na cestu. Prišli sme do mestečka Torúň, rodiska Mikuláša Koperníka a taktiež mesta, z ktorého pochádza perník. Mestečko nám učarovalo svojou atmosférou, prechádzali sme sa uličkami starého mesta a kúpili si poľský domáci údený syr na miestnych trhoch. Oproti nášmu slovenskému nám chutil o čosi slanšie. Turúň unikol bombardovaniu počas druhej svetovej vojny tak narozdiel od ostatných poľských miest má nádherné historické centrum a je tu zachovaných veľa historických budov. Na informáciach nám povysvetlovali kde čo nájdeme, históriu mesta a dali mapku. V tomto mestečku sa konajú workshopy, kde sa naučíte ako upiecť a ozdobiť perník, ktorý si potom môžete vziať domov. Torúň sa určite oplatí navštíviť, je to krásne malé mesto na brehu rieky a pre nás jedno z najkrajších v Poľsku. Dokonca aj National Geographic ho zaradil do zoznamu tridsiatich najkrajších miest na svete. Ďalej sme už len v Kauflande veľmi lacno doplnili zásoby a vyrazili smerom na Szymbark. Asi hodinu pred cieľom sme našli super parkovanie v lese pri jazere so sedením a výhľadom na jazero. V jazere bola kryštálovo čistá voda, čo nás veľmi milo prekvapilo, tak sme to hneď aj využili :). Na odpočívadle pri jazere sme zostali až do rána. 

 

Ráno nás zobudil dážď klepkajúci na kapotu nášho auta, ktorý nás zároveň aj uspával.Urobili sme každodenný rituál s raňajkami a prípravou auta a vyrazili na cestu.  Navigácia nás viedla cestou-necestou, v jednom úseku sme si mysleli že sa nám auto rozpadne hneď v Poľsku. Lesné cesty bez asfaltu s hlbkoými výmoľmi a koľajami od veľkých áut. Po hodine šoférovania takýmito cestami sme došli k cieľu – Szymbark kde sa nachádza dom naopak, ktorý symbolizuje, že systém  je naopak, t.j. na hlavu. Táto pamiatka nás zaujala a chceli sme ju vidieť avšak po príchode na miesto sme zstili, že okolo domu je vybudované niečo ako zábavný park a je nutné platiť vstupné do celého parku a samotný dom bez zaplatenia vstupného za celý areál nie je možné vidieť. Dokonca bolo nutné platiť aj parkovanie, ktorému sa dá ale ľahko vyhnúť zaparkovaním pri neďalekej ceste cez les. Toto miesto je turistická pasca a už to nie je symbol toho čo kedysi. Je to na hlavu... 

Pokračovali sme ďalej, smer Gdansk. Parkovanie sme našli rýchlo a zadarmo v centre mesta. Gdansk narozdiel od predchádzajúcich miest, ktoré sme navštívili v Poľsku bol oveľa rušnejšie a živšie miesto. Navštívili sme historickú časť mesta, najväčší tehlový kostol na svete (kostol sv. Márie), Kráľovskú cestu s mestkými bránami – Zlatou a Zelenou, Neptúnovú fontánu, fontánu štyroch kvartálov  (pre nás to bola lvia fontána :D), poprechádzali sa po mostoch cez gdanské kanále, prezreli si lode v prístave a napokon opäť šli na nákupy do Carrefouru si doplniť zásoby a zohnať niečo pod zub :).

Na večer sme ešte stihli prehliadku hradu Malbork. Stredoveké mestečko s najäčším murovaným hradom na svete. Bol to úžasný pohľad na tak rozsiahli hrad. Bolo ho vidieť už z diaľky od cesty. Hrad pozostáva až z troch hradov čo z neho robí dominantu okolia. Len samotný zámok stavali 230 rokov. Počas druhej svetovej vojny bola väčšina hradu zničená, avšak hrad je už zrekonštruovaný a určite stojí za návštevu. Krásny pohľad na hrad a miesto na skvelé fotky môžete nájsť na malom moste  za hradom :)

Malbork bola naša posledná poľská zastávka a tak po návšteve hradu sme si to namierili na Litvu.

Znovu sme narazili na lesné cesty v okolí dedinky Milikow, bez asfaltu s veľkými výmolmi a kameňmi na ceste. Zlé cesty človek hľadať nemusí, nájdu si ho samy. Bolo to opäť okolo 20-25km zlých ciest, kedy sme tŕpli či nám niečo neodpadne z auta. 

Miesto na prenocovanie sme našli neďaleko malej dedinky s velkým jazerom na opustenom parkovisku. Po toľkom natriasaní sa na zlých cestách oddych prišiel vhod.

Po poslednej noci v Poľsku sme sa ešte poprechádzali na brehu jazera, dopriali si výdatné raňajky a pripravili sa na 6 hodinovú cestu naprieč Poľskom do Litvy. Po ceste sme sa opäť zastavili doplniť si zásoby, natankovať a na obed a tak nám cesta trvala vyšše možno aj 8 hodín. Na severe Poľska je oveľa viac lesov, menej dedín a dlhé rovné cesty. Šoférovalo sa tu výborne :)

Kedže naša cesta bude viesť cez drahé krajiny ako Fínsko a Nórsko tak celé Poľsko sme si robili čo najväčšie zásoby za lacno. To sa nám vcelku aj podarilo :) Cestovanie s autom nie je v Poľsku žiaden problém. Na naše prekvapenie väčšina ciest je veľmi kvalitná a až na pár výnimiek, ktoré sú horšie ako naše slovenské polné cesty. Treba si možno dávať pozor na poľských vodičov, ktorý jazdia rýchlo a nedodržujú predpisy. Ale nebolo to nič hrozné. Cena benzínu cca 1,06€, ceny v obchodoch sú nižšie ako na Slovensku, taktiež nie problém nájsť parkovanie zadarmo alebo za nízky poplatok a tak sa dá krajinou cestovať vcelku lacno. 

 

Našu cestu môžete sledovať na facebookovej stránke Together on roads: https://www.facebook.com/togetheronroads/