Jaskyňa sa nachádza v Slovenskom krase na západnom úpätí Silickej planiny. V chotári obce Slavec, pri obci Gombasek v okrese Rožňava, leží asi 2 km od cesty medzi Plešivcom a Rožňavou.
Ak patríte k stálym návštevníkom slovenských jaskýň, určite ste si zvykli na ich pekne upravený vstupný areál. Časy kedy sa vchod do jaskyne podobal skôr vstupu do pivnice pominuli. A predsa nie až tak úplne. Pokiaľ navštívite Gombaseckú jaskyňu, ako prvá vec, vás prekvapí veľmi nenápadný vchod. Našťastie jeho nenápadnosť, až extrémne obyčajnosť, neuberá jaskyni nič na kráse. Stačí vedieť, že je jednou z jaskýň zapísaných do zoznamu svetového prírodného dedičstva Slovenského a Aggtelekského krasu. Tejto pocty sa dostáva naozaj významným prírodným zaujímavostiam.
Silicko – gombasecký jaskynný systém
Vo výške 250 m n.m. je Gombasecká jaskyňa vytvorená v dvoch horizontálnych úrovniach s relatívnym prevýšením 10 m. Jedno poschodie tvorí Suchá chodba a Kaňon. Druhé, puklinové chodby – Hlinená chodba a priestory, ktoré vznikli rútením – Mramorová sieň, Rozložníková sieň, Herényiho sieň, Brkový dóm.
Odborné príručky hovoria, že vznikla vo svetlošedých masívnych vápencoch stredného triasu. Neznamená to, ale , že jej interiér má farbu v rôznych odtieňoch šedej. Ak by som to posudzoval ja, z čisto laického hľadiska, musím napísať, že prevláda okrová až takmer tehlovo červená farba. Moja fotobrašna, ktorá sa vďaka neopatrnosti, s ktorou ju nosím, viac krát poobtierala o steny jaskyne. Dodnes nesie stopy po bledočervenej hline. S tými vápencami to nie je vôbec jednoduché. V samotnej jaskyni sa ich nachádzajú štyri druhy.
Pozdĺž Čierneho potoka, ktorý jaskyňou preteká, sú najmä tmavé gutensteinské. Okrem nich v menšej miere svetlosivé a dolomitické vápence. Suchú chodbu, ďalší z podzemných priestorov, tvorí wetterstienský vápenec. Jaskynné priestory vytvoril už spomenutý podzemný tok Čierneho potoka. Zbiera vody na Silickej planine. Priteká od Silickej ľadnice a do jaskyne sa dostáva sifónovitými priestormi. Z toho vyplýva, že ide o jeden genetický silicko – gombasecký jaskynný systém. Pokiaľ jaskyňu navštívite v čase intenzívnejších dažďov a potok bude mať dostatok vody, budete mať možnosť sledovať jeho činnosť v sprístupnenej časti jaskyne. V Kaňone vytvára kaskády a prietokové jazerá. Speleologickým prieskumom zistili, že potok zbiera vodu od ponorného závrtu vo Farárskej jame, zo slepej doliny Červeného kameňa a Mokrých lúk. Na povrch sa opäť dostáva vyvieračkou vo výške 11 m nad údolnou nivou Slanej.
Kamenné brčká
Najcharakteristickejšími útvarmi a určite tým, čo návštevníkov najviac zaujme sú tenké trubicové stalaktitové útvary. Kamenné brčká. Predstavte si slamku o hrúbke asi polcentimetra s dĺžkou niekedy až 3 metre. Nie z plastických hmôt ako sme zvyknutý, ale z kameňa. Presnejšie zo sintru. Ten vzniká vyzrážaním uhličitanu vápenatého rozpusteného v presakujúcej vode. O takomto rastúcom „neraste“ je reč. Ich krehkosť potvrdzuje to, že ohrozené sú aj udomácnenými netopiermi (pre znalcov – podkovár malý, Rhinopophus hipposideros). Stačí aby sa na brčko zavesili a dielo skazy je dokonané. Ohrozené nie sú len domácimi pánmi. Pokiaľ ich dĺžka presiahne 2 metre, ohrozuje ich vlastná hmotnosť. Stáva sa, že sa odtrhnú od stropu a rozbijú sa pádom na dno. Nezanedbateľná je samozrejme aj činnosť nedisciplinovaných návštevníkov. Napriek opakovaným upozorneniam, neodolajú a skúšajú ich krehkosť. Na škodu veci. V takej dĺžke a v takej hustote sa v žiadnej jaskyni na Slovensku nenachádzajú.
Sprístupnená v roku 1955
Gombasecká jaskyňa v roku 2005 oslávila svoje 50 výročie sprístupnenia verejnosti. Jej existenciu tušili znalci tunajších hôr už dávno pred sprístupnením. Počas dlhotrvajúcich dažďov sa v Čiernej vyvieračke objavovali prúdy kalnej vody. Neklamný príznak vymývania dutých priestorov vo vnútri kopca. V roku 1950 V. Rozložník s rožňavskými jaskyniarmi, začal prehlbovať riečisko Čiernej vyvieračky. O rok neskôr úspešne prenikli do jaskyne. V roku 1952 bol úspešne vyrazený dnešný vchod do jaskyne. V pribehu ďalších troch rokov sa podarilo podzemné priestory elektricky osvetliť, vybudovať chodníky a v roku 1955 ju otvoriť pre verejnosť. Hoci sa v odbornej literatúre spomínajú v súvislosti s Gombaseckou jaskyňou len dva živočíchy – mnohonožka (o nej bude ešte reč) a spomínané netopiere, na krátko sme mali možnosť uvidieť v jaskyni prebehnúť niečo malé, chlpaté, podobajúce sa fretke. Čo to bolo neviem. Nevedela to ani naša sprievodkyňa. Gombasecká mnohonožka je unikátny nález, s ktorým sa naši biospeleológovia radi pýšia. V roku 1998 tu našli dospelú samičku slepej mnohonožky rodu Typhoiulus. S celkovou dĺžkou tela 26 mm a s počtom párov nôh 147 to bol najväčší a prvý nájdený slovenský troglobiont – pravý jaskynný živočích. To znamená, že takmer nemá oči, nie je pigmentovaný a je prispôsobený životu v nižšej teplote, vysokej vlhkosti vzduchu a stiesneným priestorom.
Speleoterapia
Desať rokov, do roku 1978 sa Gombasecká jaskyňa využívala na speleoterapiu. Vďaka aerosólu, ktorý sa v ovzduší nachádza, má pobyt v nej aj liečivé účinky. Teplota vzduchu kolíše medzi 9,0 až 9,4 st. Celsia. Čo je priemerná ročná teplota vzduchu mimo jaskyne. Relatívna vlhkosť kolíše od 95 do 97%. Južný Gemer je bohatý na prekrásne jaskyne. Napriek tomu, že návštevník môže mať pocit, že táto pomerne chudobná časť Slovenska, sa vyľudňuje, na jej prírodnej kráse to nič neuberá. Obdivovať tu môžete všetko čo sa nachádza na povrchu, aj pod povrchom. To čo ostalo z minulosti – napríklad na Gotickej ceste, aj to čo bolo postavené takmer nedávno – napríklad pamiatky v Krásnohorskom Podhradí. V každom prípade sa oplatí stráviť dlhší čas v tomto kraji
