Kláštor v Hronskom Beňadiku

O kláštore v Hronskom Beňadiku som toho počul a čítal neúrekom. Či už na hodinách dejepisu, rovnako aj v rôznych publikáciách. Všade sa zdôrazňoval význam tohoto miesta.

Kláštor som často videl na obrázkoch, úchytkom som čítal o jeho histórii. Bolo mi nadovšetko jasné, že ide o veľmi významné miesto v našich dejinách. No napriek tomu som sa sem cielene nikdy nevybral. Možno aj preto, že som si dával načas. „Veď raz sa sem pozriem, nie je to tak ďaleko“, vravel som si neustále. Nakoniec zasiahla náhoda. Pri prestavbe cesty medzi Nitrou a Žarnovicou bola doprava odklonená do blízkeho okolia a čo osud chcel, jednou z dedín bol aj Hronský Beňadik. A tak som po prvý krát mal možnosť na vlastné oči uzrieť mohutnú siluetu opevneného kláštora, ktorého osudy mi boli dovtedy známe len sprostredkovane z kníh.

Okamžite ma zaujala mohutnosť jeho múrou a monumentálnosť. Takmer v tom okamihu ma opäť napadla myšlienka, ktorá ma predtým osvietila už toľko krát: „Slovensko, čo všetko ešte dokážeš ponúknuť…“. Kláštor, ktorý by v Amerike, či ktorejkoľvek inej krajine patril k pomyselným čerešničkám cestovného ruchu si poskromne prežíva mimo hlavných ciest a mimo veľkého záujmu turistov. Navyše, neprekonateľne ma premkol pocit, že postupne si aj chátra…

Významná písomná pamiatka

Samozrejme, hneď som sa rozhodol kláštor preskúmať, prezrieť, nafotiť… Priamo pod jeho múrmi ma premkol pocit pokory. Opäť monumentálny svedok našej bohatej histórie, ktorú mnohí ešte stále nedokážu oceniť. Zrejme je na mieste, aby sme si aspoň v stručnosti pripomenuli pár vetami niekoľko čriepkov z histórie tohoto miesta. Určite zaujímavou skutočnosťou je fakt, že pôvodne benediktínske opátstvo bolo neskôr premenené na renesančnú protitureckú pevnosť. Tá dnes dominuje nad celým okolím. Opátstvo založili už pred rokom 1075, konkrétne neskorší kráľ Gejza I., ktorý ho obklopil majetkami v Tekovskej župe a ďalšom širkom okolí. A práve s kláštorom je daný do súvisu jeden z najstarobylejších písomných dokumentov, týkajúcich sa Slovenska.

Viaže sa k práve k momentu, keď kráľ Gejza I. obdaroval kláštor početnými majetkovými právami. Táto tzv. zakladajúca listina bola vlastne súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Samozrejme, dôležitá bola aj lokalita, ktorú si naši predkovia vybrali na výstavbu tak dôležitého miesta. Opátstvo vybudovali na skale v miestach, kde sa spájali cesty zo západu, čiže dnešnej Nitry a z južného Slovenska, pričom cesta ďalej pokračovala na sever do významných baníckych lokalít na strednom Slovensku. Miesto bola veľa krát prebudovane a postupne sa tu vystriedalo viacero staviteľských štýlov. Pôvodne tu stál románsky kostol a kláštor, na jeho mieste postavili neskôr gotický kostol...

Kláštor sa prirodzene stal významným strediskom kultúrneho života a v stredoveku. Vznikali tu pamiatky výtvarného umenia, liturgie a teologickej spisby. Dôležitou kapitolou je obdobie proti tureckých bojov, kedy bol kláštor prestavaný na pevnosť. Mal dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom. Nebudem vás ale unavovať vetami o architektúre, či prestavbách. To si budete mať možnosť naštudovať priamo na mieste, či v encyklopédii.

Krása uprostred hôr

Dôležité je, že silueta gotický trojloďového kostola, ktorý navyše v 16. storočí opevnili sa vypína do ďaleka a na mňa pôsobila trochu akoby záhadná „popoluška“ dakde v transylvánskych horách. Jednoducho, bez toho, že by som sa chcel niekoho dotknúť, mimo hlavných ciest, v malej obci som takú opevnenú „opachu“ nečakal. Ako som už na začiatku spomínal, kláštor však na mňa pôsobil trochu zanedbaným dojmom. Aspoň na prvý pohľad. Cesta doň totiž vedie cez ako ruina vyzerajúcu vstupnú bránu. Po ďalších metroch sa mi však dojem poopravil. Samotný kostol je zvnútra skutočne nádherný. Je v ňom cítiť pokoj a možno sa kochať prekrásnou výzdobou.

Aj samotný areál kláštora, ktorého centrálnou časťou je tzv. rajský dvor dookola lemovaný s krytou arkádovou krížovou chodbou na mňa pôsobil, že sa mu postupne venuje pozornosť. Je vidno, že na kláštore, kde dnes pôsobí rehoľa pallotínov sa v rámci finančných možnosti pracuje. Tým však nechcem povedať, že by tu ešte nebolo čo robiť. To určite áno... Ešte si pripomeňme, kde by ste mohli vyraziť po prezretí kláštora. Neďaleko je Slovenská brána, kde rieka Hron opúšťa tesné zovretie Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca a vteká do širokej Podunajskej nížiny.