Cestovateľská pecka: Výprava dobrodruhov na zamrznuté Bajkalské jazero

Začiatkom marca 2020 som sa so skupinou Dobrodruhov vybral na zamrznuté Bajkalské jazero so základňou v dedine Listvyanka. Väčšina ľudí chodí na Bajkal v lete, keď okolie ponúka parádne možnosti na turistiku, výlety loďou, či osvieženie v studených vodách jazera.

Ja som sa sem však vybral počas zimy, keď je hladina Bajkalského jazera pokrytá ľadom, hrúbka ktorého dosahuje miestami až 2 metre, teplota ide aj pod -30 a keď trochu zasvieti slniečko, domáci idú do svetrov bez bundy. Úplne nové možnosti na spoznávanie tohto krásneho miesta.

Miestami je ľad zrkadlovo čistý, no väčšina plochy je zvrásnená obrovskými trhlinami, dlhými aj niekoľko desiatok kilometrov.

Jozef Terem
Keď jazero zamrzne vznikajú na ňom praskliny dlhé aj desiatky kilometrov

Pukliny tak vytvárajú na jazere nádherné obrazce, pripomínajúce prasknuté zrkadlo. Z výšky okolitých kopcov ide o nádherný pohľad. Samozrejme, jazero sa dá spoznávať aj bezprostredne priamo z ľadovej plochy. Buď pešo, na psích záprahoch alebo na vzduchovom vznášadle - Aerochod. Aerochody, veľmi podobné vodnému vznášadlu, križujú hladinu jazera do diaľky niekoľko desiatok kilometrov. Možno sa na nich dostať na najkrajšie miesta, ktoré sú bežne prístupne iba po vode. Okrem iného, mal  som tak možnosť vidieť aj lokality, kde z dna jazera unikajú plynové bublinky, ktoré zamrzli v ľade a vytvorili fantastické mozaiky. 

Do Aerchodu sa zmestí približne 6 až 9 ľudí, podľa veľkosti kabíny. Ak ste skupina nad 5 ľudí, dokáže cenu zjednať na približne 5500 rubľov na osobu. To bolo v čase našej návštevy približne 70 euro, no pozor, kurz euro a rubeľ sa veľmi výrazne a často mení! Celkom určite ale výlet Aerochodom odporúčam, čiže už pri plánovaní výletu rátajte s touto finančnou položkou.

Rybarsky dom priamo na brehu jazera v nadhernej zatoke
Rybársky dom priamo na brehu kam sa možno dostať iba po zamrznutom jazere

Bajkalské jazero leží z môjho pohľadu v mimoriadne atraktívnej časti sveta. Na Sibíri, neďaleko mongolských hraníc, v nádhernom prírodnom prostredí a viaže sa naň niekoľko svetových NAJ. Niet sa preto čo čudovať, že je cieľom mnohých dovolenkárov, cestovateľov a dobrodruhov.

Väčšina z nich sa chodí jeho krásou kochať v lete. No my sme sa sem vybrali cielene počas treskúcej ruskej zimy začiatkom marca 2020. Keď je jazero pod vrstvou ľadu, hrúbka ktorého dosahuje miestami až 2 metre. Túžili sme spoznať zasneženú Sibír, prežiť mráz dvadsať stupňov pod nulou, vidieť dlhé cencúle na strechách ruských dreveníc, či skúsiť pravú ruskú saunu. 

Bajkalský ľad je skutočný unikát, ako aj celé jazero. Počas tvrdých zím vydrží ľadová pokrývka na jazere miestami až do mája. Reálne je však už ľad veľmi tenký a nie je po ňom bezpečné chodiť, to sa dá najviac do apríla. Miestami je ľadová vrstva až zrkadlovo čistá, no väčšina plochy je popretkávaná dlhočiznými prasklinami, dlhými aj niekoľko desiatok kilometrov. To pripomína obrovské prasknuté zrkadlo a tento úkaz láka fotografov z celého sveta.

Z výšky okolitých kopcov ide o nádherný pohľad

Bajkal sa preto v zime stáva častým cieľom rôznych umelcov z celého sveta, ktorí sa snažia zachytiť miestnu atmosféru a kolorit. No nielen umelcov. Jazero sa dá totiž spoznávať aj bezprostredne priamo z ľadovej plochy. Okrem toho, že po zamrznutom povrchu často jazdia autá, možno sa po ňom prechádzať, táboriť, podnikať niekoľkodňové túry krížom po celom jazere, či korčulovať sa. Bežná je aj kombinácia týchto činností. To znamená na korčuliach a so sánkami s výstrojov v závese podnikať viacdenné expedície po ľade. No nájdu sa aj takí, čo chodia po jazere na bicykloch.

Bajkalské jazero
Mnozstvo ludi sa chodi po zamrznutom jazere prechádzať korčulovať ale aj BICYKLOVAŤ

Samozrejme, majú špeciálne plášte na ľad s hrotmi, ktoré umožňujú ovládať bicykel aj na klzisku. Na zopár metroch som to skúsil aj ja a myslím, že človek si po niekoľkých minútach zvykne a po krátkom čase je možné získať obstojnú prax.

Bajkalské jazero
Aerochody sú veľmi podobné vodnému vznášadlu

Časté su však aj výlety na psích záprahoch a hlavne na vzduchovom vznášadle - Aerochod. Aerochody, veľmi podobné vodnému vznášadlu sú niečo ako symbol zimného Bajkalu. Križujú hladinu jazera do diaľky až niekoľko desiatok kilometrov. Možno sa tak na nich dostať za krátky čas na tie najkrajšie miesta, ktoré sú bežne prístupne iba po vode na lodi. Samozrejme, vyskúšať tento zážitok som neodolal ani ja. Okrem iného, mal som tak možnosť vidieť aj lokality, kde z dna jazera unikajú plynové bublinky. Tie v zime zamrznú v ľade a vytvárajú fantastické mozaiky, ktoré sa preslávili na fotkách po celom svete. 

Bajkalské jazero
Miesto, kde z dna jazera unikajú plynové bublinky

Do Aerchodu sa zmestí približne 6 až 9 ľudí, podľa veľkosti kabíny. Vzadu, za kabínou je obrovská vrtuľa, ktorá stroj poháňa vpred. Spodná časť je nafukovacia a kĺže sa po ľade. Ak ste skupina nad 5 ľudí je možné cenu zjednať na približne 5500 rublov na osobu. To bolo v čase našej návštevy približne 70 euro, no pozor, kurz euro a rubeľ sa veľmi výrazne a často mení! Celkom určite ale výlet Aerochodom odporúčam. Už pri plánovaní výletu tak rátajte s touto finančnou položkou.

Jozef Terem
Na zopár miestach uniká z jazera plyn a zamrznuté bubliny vytvárajú fantastické fresky

Ak ťa zaujímajú príhody Dobrodruha, objednaj si moju novú knihu - Dobrodruh na cestách: Nová kniha Joža Terema aj s podpisom a venovaním.

Pýtal som sa domácich akej výroby sú vznášadla. "Jozef, eto ruskaja mašina" odpovedal s hrdosťou šofér. Vznášadlá boli rôzne pomaľované, ozdobené nápismi. Na tom našom bolo napísané azbukou veľavravné: "Na Berlín!". Nakoľko ruština pre mňa nie je problém a dohovorím sa plynulo, nedalo mi to. Spýtal som sa šoféra o čo ide. Majú snáď obyvatelia Sibíri ešte stále tak silné spomienky na 2. svetovú vojnu? "Ale nie", začal so smiechom šofér. "Ten nápis znamená, že sedíte v tanku. Snežnom tanku" dodal. Vtedy mi svitlo. Počas svetovej vojny tento slogan často písali na svoje stroje ruskí tankisti. A v podstate je to pravda. Aerochod je skutočne ako snežný tank, dostane sa všade, prekoná všetky prekážky. Ak sme už pri šoférovi. Riadiť takýto "tank" nebolo vôbec jednoduché. Ako mi prízvukoval, chce to veľa skúseností, skúšky a licenciu. 

Bajkalské jazero
Takzvany Aerohod - vznasadlo vyrobene v Rusku ktore v desiatkach krizuju zamrznute jazero
Bajkalské jazero
Tento napis na jednom z Aerohodov symbolicky znamena ze ide o snezny tank

Niekoľko NAJ Bajkalského jazera

Poďme však k samotnému Bajkalskému jazeru a jeho NAJ. Hlavným NAJ je skutočnosť, že jazero je najväčšou zásobárňou sladkej vody na Zemi. Neuveriteľná 1/5 svetových zásob povrchovej sladkej vody sa nachádza práve tu. Od roku 1996 je dokonca zapísané vo svetovom zozname dedičstva UNESCO.

Druhým NAJ je jeho hĺbka, ktorá dosahuje približne 1637 metrov, presné údaje sa však rôznia. To z neho robí najhlbšie jazero sveta. Na dĺžku má vyše 600 kilometrov a šírka je priemerne približne 80 kilometrov. Tu spomeniem pikošku, že jazero Bajkal ako vôbec prvý preplával v roku 1990 český diaľkový plavec Ján Novák. Je to aj najstaršie jazero, vzniklo pred vyše 20 miliónmi rokov. Na jazere sa nachádza celkovo aj 22 ostrovov. Pritom ten najväčší z nich, ostrov Olchon, je najväčším jazernom ostrovom v Ázii. Ostrov má rozlohu 730 km2 a na dĺžku meria 72 kilometrov. Takže, tento vodný skvost na Sibíri je skutočnou raritou.

Samozrejme, ide o turistický magnet

Nielen pre dovolenkárov, ale aj peších turistov. Ak by bol niekto fajnšmeker, možno prejsť okolo celého jazera. Je to vyše 2000 kilometrov a dokonca to už aj niekto skutočne prešiel. Zrejme najpopulárnejšia turistická trasa je však Great Baikal Trail dlhý približne 180 kilometrov. Najobľúbenejšia časť tejto trasy je v južnej časti z dediny Listvyanka do dedinky Bolshiye Koty, čo je vzdialenosť približne 21 kilometrov popri brehu jazera.

Dá sa to zvládnuť jedným smerom za približne 5 hodín a je to dobrý tip na celodenný výlet.

Turistických trás je tu však po okolitých kopcoch neúrekom. Veľmi populárne sú napríklad aj pešie prechody po ostrove Olchon. Po makačke sa samozrejme možno osviežiť vo vodách jazera. V auguste môže teplota vody v jazere dosiahnuť pri prehriatom brehu až 20 stupňov. No priemerná teplota vody v tomto najteplejšom mesiaci je však iba 9-12 stupňov. Len treba dávať pozor. Ako mi povedala Anna, miestna sprievodkyňa v múzeu: "Často tu udrú mimoriadne prudké vetry a na jazere sú vtedy vlny vysoké aj päť metrov!".

Ruské saunovanie

V zime je skvelým spôsobom ako zahriať premrznuté telo - sauna. Saunovanie je jedným z typických ruských zvykov a samozrejme, byť v zime v Rusku a neskúsiť saunu by bolo veľkou chybou. Tomu sme nemohli odolať. Spôsob je trochu iný ako u nás. Sauna je skoro vždy samostatne stojaci drevený domček, ktorý pozostáva zo vstupnej miestnosti, ktorá slúži často aj ako prezliekareň, spoločenskej miestnosti a samotnej sauny. Vyhrieva sa väčšinou drevom. To znamená, že vyhrievacie teleso je v potnej časti, no podkuruje sa vo vedľajšej miestnosti. Zvykne tu byť aj sprcha, vnútorný bazén iba málokedy. Väčšinou je na dvore buď kaďa s vodou alebo je neďaleko rieka či potok. Tam sa skáče v lete ale aj v zime. Rusi veľmi radi otužujú. Ako mi povedali: "Sauna je pre nás zároveň spoločenskou príležitosťou, kde sa možno porozprávať, zajesť aj popiť". Spoločenská miestnosť je tak plná pochúťok, nealko ale aj alko nápojov. Celé saunovanie môže trvať aj hodiny. Samozrejme, často nechýba ani povestné šibanie brezovými prútikmi na prekrvenie kože.

Voda jazera je na väčšine miest veľmi priezračná. Podľa domácich v zime a na jar je viditeľnosť pod hladinou občas aj 40 metrov. Voda je v tomto období navyše krásne modrá. V lete a na jeseň v nej však už pribudnú drobné organizmy, vplyvom ktorých viditeľnosť klesá na približne desať metrov a voda sa farbí do zelena. Ešte nižšie, v hĺbke približne 50 metrov žijú v jazere Bajkal jesetery. Priemerne majú okolo dvoch metrov a váhu aj stodvadsať kilogramom. Aspoň tak vraveli domáci. Čiže, ide o riadne monštrá a sú to vôbec najväčšie ryby, ktoré tu žijú.

Navyše sa dožívajú v priemere až šesťdesiatich rokov. Veľmi populárny je teda na jazere aj rybolov. Napriek tomu, že jazero je od roku 1996 pod ochranou UNESCO, situácia nie je ružová. Jazero čelí veľkému znečisteniu, ktoré treba brať vážne. Najväčšia hrozba ide z rieky Selenga. Selenga je najväčšia a najdlhšia rieka, ktorá ústi do jazera. Od roku 2010 sa cez ňu dostalo do Bajkalu niekoľko tisíc ton toxického odpadu. Selenga totiž preteká cez neďaleké priemyselné mesto Ulan-Ude, odkiaľ do nej ústia všetky odpadové vody. Keď sme už pritom. Do Bajkalu ústi vyše tristo rôznych riek a potokov. A z celého jazera vyteká iba jedna jedina rieka - Angara. A vyteká vo veľkom štýle, hneď v šírke vyše jedného kilometra. Miesto, kde vyteká Angara z jazera je zároveň jediným, ktoré vraj nikdy nezamŕza. A môžem povedať, že z okolitých hôr je na majestátnu Angaru uchvatný pohľad...

rieka Angara
Do jazera vtekajú desiatky riek no vyteka iba jedna Angara, ktorej ústie nikdy nezamrza

Väčšina ľudí má za to, že Bajkalské jazero je veľmi ďaleko a dostať sa tam je zložité, drahé a trvá to veľmi dlho. V podstate, nič z toho okrem posledného nemusí byť pri správnom plánovaní pravda. Priamo do Moskvy totiž z Bratislavského letiska lieta (aktuálny stav treba preveriť) spoločnosť Pobeda. A táto spoločnosť lieta aj z Moskvy na medzinárodné letisko do mesta Irkutsk vo východnej Sibíri.

To je od Bratislavy vzdialené tisíce kilometrov. Od samotného Bajkalského jazera je však Irkutsk vzdialený iba asi 70 kilometrov. Konkrétne autobusom alebo maršrutkou do dediny Listvyanka, ktorá je priamo pri brehu a je turistickým centrom pre túto oblasť.

 dediny Listvyanka
Dedina Listvyanka, kde sme mali základňu je plná tradičných ruských dreveníc

Nás vyšli letenky do 300 euro, čo je na tak veľkú vzdialenosť výborná cena.

Veď na hranice s Mongolskom je to od Bajkalu približne 200 kilometrov. K Bajkalu sa dá dostať z Moskvy aj populárnou Transsibírskou magistrálou, ktorá je najdlhšia železnica sveta a ide aj cez Irkutsk.

Irkutsk
Irkutsk

My sme to mali v pláne tiež. No opačným smerom. Do Irkutska pri jazere Bajkal sme teda leteli a späť do Moskvy sa vrátili vlakom. Celú cestu sme tak cestovali výlučne s domácimi a mali tak možnosť vo vlaku spoznať pravý ruský kolorit. Ale o tom čoskoro v ďalšom článku...

- Ak chceš aj ty vyraziť na zimný Bajkal s Dobrodruhmi a užiť si popri tom aj zimnú Transsibirskú magistrálu, tu je program, ďalšiu zimu ideme: Transsibírska magistrála počas pravej ruskej zimy

Ak ťa zaujímajú príhody Dobrodruha, objednaj si moju novú knihu - Dobrodruh na cestách: Nová kniha Joža Terema aj s podpisom a venovaním.