Srí Lanka s  Dobrodruh-om alebo ako sme tuktukovali 2 týždne po ostrove

Po kratšom váhaní som sa rozhodla vydať na Srí Lanku s  Dobrodruh-om. Dobrodruhov nás vlastne bolo viac – spolu 16. Na začiatku boli menšie obavy, či bude takáto skupina ľudí homogénna a  či to spolu vôbec vydržíme, keďže sme sa predtým nikdy nevideli (teda väčšina z  nás). Obavy po pár dňoch úplne opadli, lebo sa ukázalo, že lepšia skupina sa snáď ani nemohla dať dokopy. 

 

Celé naše dobrodružstvo sme započali 1-dňovým výletom v  Dubaji, ale o  tom možno niekedy inokedy, nakoľko to nebol hlavný cieľ našej cesty.

Prvé, čo ma prekvapilo hneď po pristátí, bol sortiment, ktorý sa predával na letisku a  síce veľká biela technika (práčky a  pod.). Priznám sa, že som sa s  ničím podobným predtým na letisku nestretla, ale ako sa vraví: iný kraj, iný mrav. 

Naše prvé ubytovanie bolo rovno pri pláži, čo sme hneď patrične využili napriek tomu, že bola skoro polnoc. Niektorým to nebránilo v  tom, aby rovno okúsili vody Indického oceána. Ďalšia možnosť kúpania sa v  oceáne sa nám totiž naskytla až ku koncu pobytu na juhu v  oblasti Koggala.

Nasledujúce ráno nás už čakali naše trojkolesové vozítka (tuk-tuky), na ktorých sme sa samozrejme museli najprv naučiť jazdiť, čo sa nakoniec pre väčšinu ukázalo ako nie až tak komplikovaná záležitosť. Po prevzatí miestnych licencií nám už nič nebránilo v  tom, aby sme sa vydali na cesty po ostrove. 

Nebudem tu opisovať celý náš itinerár. Ten je k  dispozícii tu: http://www.dobrodruh.sk/cestopis/sri-lanka-2016-tuk-tukom-krizom-krazom-po-ostrove Spomeniem miesta, ktoré na mňa zanechali dojem a  ktoré boli pre mňa niečím výnimočné.

Celkovo sme na tuk-tukoch prešli vyše tisíc kilometrov a  na cestách sme  zažili veľa nových skúseností, pretože sme sa museli zaradiť do bežnej premávky, ktorá je na Srí Lanke dosť hektická a  chaotická, ale napriek tomu sme počas celého nášho pobytu nevideli a  ani nezažili žiadnu závažnejšiu dopravnú nehodu. Predbieha sa tu trúbením a  akosi to tu každý rešpektuje. Nie je ničím zvláštnym, že vám cestu skríži napríklad varan, korytnačka alebo krava. Na niektorých cestách dokonca vraj aj slony. 

Naša prvá zastávka - Anuradhapura je známa svojimi dobre zachovalými ruinami starovekej srílanskej civilizácie. Je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a  nachádza sa tu množstvo budhistických chrámov, ktoré pokrývajú plochu zhruba 40  km². Okrem toho je tu možné vidieť posvätný strom (figovník) Jaya Sri Maha Bodhi, ktorý pochádza zo stromu v  Indii, pod ktorým Budha dosiahol osvietenie. Je rešpektovaný budhistami z  celého sveta. Na všetky tieto miesta sa samozrejme chodí naboso, a  preto sa odporúčanie vziať si so sebou ponožky ukázalo ako veľmi rozumné, nakoľko poobede už bola zem dosť rozpálená. Po celodennom objavovaní budhistických pamiatok nám dobre padlo osvieženie v  bazéne, ktorý bol súčasťou nášho ubytovania. Tu sme okúsili aj srílanský arak, čo je alkoholický nápoj, ktorý vzniká fermentáciou miazgy kokosových kvetín, cukrovej trstiny, obilia alebo ovocia. Chuťou pripomínal rum. Alkohol sa na Srí Lanke predáva v  špecializovaných „wine stores“, ktoré možno nájsť skoro v  každom meste. 

Zaujímavým miestom bola Sigiriya, kde sa nachádza Levia skala, na ktorej sú pozostatky palácového komplexu z  5. storočia.  Na vrchol sme sa dostali cez nekonečné množstvo schodov, ale tá námaha stála za to, nakoľko nás čakali krásne výhľady na okolie a  aj samotný vrch skaly bol krásny. 

Za zmienku stojí určite Dambulla, kde je možné  navštívíť skalné chrámy, v  ktorých sa nachádzajú sochy Budhu v  rôznych polohách.

Z  ďalších zaujímavých miest spomeniem mesto Pinawalla, kde sa nachádza sloní sirotinec a  dvakrát denne sa chodia kúpať slony do rieky, ktorá preteká popod okná množstva hotelov, ktoré sa tu nachádzajú. Pre ubytovaných hostí je táto atrakcia k  dispozícii zadarmo, ostatní návštevníci si musia zaplatiť. Na tomto mieste sme zažili asi najviac turistov počas celého nášho pobytu. Okrem kúpania slonov sme mali možnosť navštívíť malú továreň na výrobu papiera zo slonieho trusu, kde sme si mohli zakúpiť rôzne výrobky vo forme zápisníkov, kalendárov, pohľadníc, atď.

Z  takých trochu akčnejších zážitkov stojí určite za zmienku rafting, bicyklovanie a  kaňoning v  oblasti Kitulgala. Rafting sme absolvovali na rieke Kelani, ktorá bola miestami dosť divoká a  bol to skvelý zážitok. Pre mňa osobne to bolo „tenkrát poprvé“, keďže som na rafting nikdy predtým nenabrala odvahu, ale tu mi k  tomu dopomohli práve spolucestujúci, ktorí ma presvedčili, že všetko bude ok. Rieka Kelani je známa aj tým, že sa tu v  roku 1957 natáčal 7 Oscarmi ovenčený film „Most cez rieku Kwai“.

Absolvovali sme aj výstup na Little Adam´s Peak (1141m), ktorý bol skôr takou ľahšou prechádzkou. Z  vrcholu sa nám naskytli krásne výhľady na protiľahlý Ella Rock. Skvelým zážitkom bola aj cesta miestnym vlakom z  Elly do Demodary, čo bolo zhruba 6km a  lístok stál v  prepočte asi 7 centov. Cestu späť sme si prešli pešo priamo po železničnej trati a  po ceste sme stretli viacero domácich, ktorí tadiaľ chodia denno-denne. Večer sme si nechali naše telá poriadne premasírovať v  ajurvédskom centre, kde sme si dopriali celotelovú olejovú masáž.

Netradičným zážitkom bolo barbecue s  domácimi, kde sme sa priamo zúčastnili prípravy tradičných pokrmov, medzi ktoré patrí hlavne ryža a  kari. Často využívanými ingredienciami sú najmä ryža, čili korenie, ryby, morské plody, zelenina, žltá šošovica, chlebovník (jackfruit), bylinky, kokos a  zemiaky. 

 

Jedlo na Srí Lanke je pálivé, miestami až priveľmi pálivé na nezvyknuté európske žalúdky. Veľa reštaurácií a  hotelov tu funguje na princípe „all you can eat“, takže obedy sa dajú riešiť takouto formou. Cena jedla sa pohybovala od 250 rupií až do 1500 rupií (1 EUR = cca 160 rupií) v  závislosti od miesta a  od toho, či to bolo miesto vyslovene pre domácich alebo pre turistov. Veľa reštaurácií bolo označených ako „tourist friendly“, čo v  preklade znamenalo, že jedlo nebolo až tak štipľavé ako pre domácich. Čoho bolo všade dostatok a  čo mňa osobne veľmi potešilo, bolo množstvo a  výber ovocia a  čerstvých ovocných štiav. Asi najčastejšie to bola papája, ananás, mango a  malé banány. Ochutnali sme aj čerstvú šťavu z  kokosov, ktorá bola príjemným osviežením počas našich presunov. Čo na Srí Lanke nezoženiete, je dobrá káva, teda určite nie miestna, nakoľko na ostrove sa pestuje len robusta. Klimatické podmienky totiž nie sú vhodné na pestovanie arabiky. 

 

Neodmysliteľnou súčasťou Srí Lanky je cejlónsky čaj, ktorý sa pestuje na mnohých miestach My sme videli veľa čajových plantáží v  okolí miest Nuwara-Eliya a  Ella. Tu bolo vidieť priamo pri práci ženy, ktoré zbierali čajové lístky v  tradičných postrojoch, aj keď vačšina z  nich bola ochotná sa nechať fotiť len po obdržaní drobnej finančnej odmeny.

Čo mňa najviac prekvapilo, bol fakt, ako jednotlivé náboženstvá dokážu spolunažívať na relatívne malom území. Bežne sme videli katolícky kostol hneď vedľa budhistického chrámu a  mešity. Ľudia vo všeobecnosti boli veľmi príjemní, usmievaví a  vždy ochotní pomôcť (hlavne, ak sme mali nejaký problém s  tuk-tukmi). Akonáhle videli, že stojíme, hneď pribehli a  zapojili sa do riešenia problému. Vačšinou tomu predchádzalo ich prekvapenie, keď videli, že sme skupina piatich tuk-tukov, ktoré si samy šoférujeme. Veľmi na mňa zapôsobila skromnosť miestnych detí, ktoré sa dokázali tešiť z  drobnosti v  podobe cukríka a  veľakrát len z  toho, že vidia cudzinca a  možu s  ním prehovoriť pár viet po anglicky. 

Pre mňa bol toto už druhý výlet, ktorý som absolvovala cez Dobrodruh.sk a  musím povedať, že som bola príjemne prekvapená, nakoľko som zvyknutá cestovať skôr individuálne po vlastnej línii. Spoznala som veľa zaujímavých ľudí, vypočula si veľa zaujímavých príbehov a  zažíla veľa úsmevných situácií. Celá organizácia bola zvládnutá na skvelej úrovni a  to všetko za veľmi prijateľnú cenu. Ubytovanie nás tiež príjemne prekvapilo, nakoľko sa radilo skôr medzi taký vyšší štandard. Počas celého pobytu bol s  nami aj miestny sprievodca Janaka, ktorý tiež všetko zvádal úplne profesionálne (napriek tomu, že podľa mňa z  nás bol už veľakrát zúfalý ). 

 

Ak by sa ma niekto pýtal, či odporúčam, moja odpoveď by bola jednoznačné „ÁNO“!