„Jedného pekného dňa, keď vetrík ani nezavial, Jano Medlen trochu ustatý a akýsi omámený sa v hlbokej priekope narovnal, že si na chvíľku odpočinie. Zapichol lopatu do zeme, napchal si do štiavničky a škrkol zápalkou. Keď si pripálil, horiacu zápalku hodil do bariny pri nohách. A v zápätí zažil najstrašnejšie chvíle svojho života. Zápalka, prv než padla do bariny, vzbĺkla modravým plameňom, ktorý sa vo chvíli rozrástol, rozbehol sa po celom kanáli ako horiaci had a šľahal mu až po pás. Skríkol hrôzou a ratoval sa skôr pudovo než vedome. Neskôr sa sám divil, ako sa tak šmahom dostal z horiaceho kanála. Nech sa tak zošmykne, už by bolo po ňom.“
Poeticky aj epicky popísal Jožo Nižňanský objav Jánoša Medlena, ktorému pri nohách vzbĺkol horľavý „zemský luft“[1]. Či sa to tak naozaj stalo, alebo je to len autorova invencia, nevieme. Ján Medlen je skutočná postava z prelomu 19. a 20. storočia, rodák z obce Gbely na Záhorí.
Príbeh Jána Medlena
Ján Medlen sa narodil v roku 1870. Jožo Nižňanský v literárnom príbehu Objav Jána Medlena nás s ním zoznamuje ako s vojakom – delostrelcom v Prešporku. Spisovateľ priznáva, že Jano bol tak trochu čudák už od mladosti a po vyliečení sa zo zápalu pľúc (nie je jasné v akom veku ho prekonal), čudáctvo prerástlo až do duševnej poruchy. Napriek tomu sa oženil, mal dve deti, predal role v okolí Gbelov, rozišiel sa s manželkou a kúpil močaristú pôdu v časti Dúbrava pri Gbeloch.
Psychické problémy prejavujúce sa halucináciami, v ktorých bojoval s čertami a inými pekelnými obludami, nikdy neatakovali jeho intelektové schopnosti. Medlen, už od prírody bol dumavý typ, s remeselnými schopnosťami a túžbou veci zlepšovať. V Nižňanského príbehu mal postaviť veterný mlyn, ktorého mechanizmus okrem mletia múky mal zabezpečiť aj pohyb hodín. V skutočnosti zostrojil kyvadlový stroj „perpetuum mobile“ na rezanie sečky. Sečka je porezané krmivo pre dobytok, obyčajne slama. Nemalo ísť ani o perpetuum mobile, ale o mechanizmus poháňaný ľudskou silou, ktorá však bola mnohonásobne zosílená a stroj spracoval väčšie množstvo krmiva ako pri ručnom sekaní. Veterný mlyn v literárnom príbehu zničila víchrica. Z akých dôvodov zlyhal „gerät“ na sečku nie je známe. Známa je len Medlenova fotografia pri rozbitom stroji. Z toho logicky vyplýva, že Medlen svojimi vynálezmi budil zaslúženú pozornosť.
Ropa na Záhorí
V roku 1910 asi 2 km od Gbelov, v blízkosti železnice Gbely – Kúty si Medlen postavil chalupu s kruhovým pôdorysom (v podstate rotundu) a začal s vysušovaním pôdy. Pri jeho „rotunde“ sa ešte zastavím. Keďže ho najmä v noci sužovali návštevy čertov a služobníkov diabla, postavil dom, ktorý nemal kúty. V kútoch sa tie hnusné potvory najviac schovávali (práve preto sa na Luciu vymetajú kúty domov). V roku 1912 prišlo k udalosti, ktorú tak farbisto popísal pán Nižňanský. Alebo možno aj neprišlo, ale určite v tom roku Ján Medlen vykopal studňu hlbokú asi 1,5 metra ktorú obložil tehlami. Vytvoril valcovú nádrž na zachytávanie zemného plynu.
Nádrž spojil so svojím domom priekopou, zemným vedením vyloženým tehlami a vedenie plynu nechal vyústiť do piecky. Tú mu na základe vlastného návrhu vyrobil tunajší kováč a v princípe išlo o plynový horák originálnej konštrukcie. Žiaľ, nie úplne dokonalej, pretože voľne unikajúci plyn presýtil ovzdušie v chalupe a v roku 1913 došlo k explózii. Výbuch zdemoloval domček a strechu odstrelil až na železničnú trať. To bola situácia, na ktorú najviac sedí nešťastie v šťasti, šťastie v nešťastí. Výbuch spravil z Medlena historickú osobnosť. Správa dráhy o výbuchu pri železnici zmobilizovala úrady.
Uhorský kráľovský výskumný banský úrad v Kluži bol poverený geologickým prieskumom pri Gbeloch. Geológovia H. Böckh a Š. Papp vykonali prvý prieskumný vrt neďaleko Medlenovho domčeka. V októbri 1913 dohliadol Arnošt Thón na prvé ručné hĺbkové vŕtanie a hneď prvý vrt priniesol prekvapivý výsledok. V hĺbke 164 m bolo zistené ložisko ropy. Tento unikátny objav, iniciovaný výbuchom Medlenovho domčeka, odštartoval históriu prieskumu a ťažby uhľovodíkov na Slovensku a v Čechách.
Presnejšie správy hovoria o tom, že Medlen zo svojho pozemku každého odháňal, aj výskumníkov a robotníkov. Práve na Vianoce, deň pred Štedrým dňom v hĺbke 114 metrov narazili na ložisko zemného plynu a následná erupcia plynu čiastočne poškodila vrtnú súpravu. Naftári zo všetkého obviňovali Jána Medlena, vraj si nemal s plynom začínať. Robotníci erupciu zvládli, vrtnú súpravu opravili a pokračovali vo vŕtaní s predpokladom, že vo väčšej hĺbke bude ropa. To sa potvrdilo a v hĺbke 164 metrov čerpacou skúškou túto dostali na povrch zeme. Dňa 13. januára 1914 vytieklo samovoľne 15 ton kvalitnej neparafinickej ropy.
Ropa v Hornom Uhorsku, ropa na Slovensku
Prvá ropa bola objavená kopanými sondami pri obci Miková neďaleko Medzilaboriec v roku 1896. Išlo o prvý objav v rámci geologickej štruktúry Viedenskej panvy, ktorá je pozostatkom pravekého mora nachádzajúceho sa na území Slovenska, Českej republiky a Rakúska. Práve tento objav z konca 19. storočia stojí na začiatku naftárskej tradície v našej oblasti.
Technologický park aj pomník prvého vrtu v Gbeloch
Našťastie v Gbeloch nájdete pripomienku naftárskej tradície na Slovensku. Na Naftárskej ulici je ťažobná veža a tzv. technologický park. Zďaleka nejde o tak atraktívnu expozíciu ako Múzeum naftového dobývaní a geologie v Hodoníne, alebo v obci Prottes v Rakúsku. Ale je milé vidieť napríklad legendárny buldozér Stalinec 80, alebo až mimozemsky vyzerajúcu vrtnú súpravu A 80, ale pomník prvého vrtu tu nehľadajte. Ten nájdete najjednoduchšie podľa týchto súradníc: 48.71256 17.08645
[1] Jožo Nižňánsky, Bojnícke kamenné dukáty, Mladé letá 1960,str. 124
