Faerské ostrovy, hľadanie cesty k sebe

Je zvláštne, ako niektoré miesta na človeka zapôsobia. Niektoré sú „len“ pekné, ale iné mu preniknú až do morku kostí a zasiahnu ho priamo do srdca. K takým miestam patria aj Faerské ostrovy. Malé kúsky zeme roztrúsené v oceáne na polceste medzi Škótskom a Islandom pripomínajú miniatúru Tolkienovej Stredozeme alebo Martinove Železné ostrovy.

Ponúknu Vám súkromie, pretože všade sa budete cítiť tak, akoby ste boli na míle vzdialení od sveta, zahalení pokojom a akoby to miesto, na ktorom stojíte, patrilo výhradne Vám. Minimum komercie, svojsky milí ľudia, ich osobitý štýl zmýšľania a radosť z každodenného života tvoria zmes, ktorú v žiadnom prípade nemôžeme nazvať instantnou. Toto je skrátka Život s veľkým Ž. Video o Faerských ostrovoch nájdete tu: Faerské ostrovy – svetu za chrbtom.

Dlhé hodiny vyhľádávania čo najlacnejších kombinovaných leteniek na vlastnú päsť priniesli úžitok a stáli za to! Celkom nečakane sa mi tento rok podarilo niečo, čo som čakal až neskôr - vydať sa na koniec sveta.  Podnikol som výlet na maličké súostrovie učupené v severnom Atlantiku - Faerské ostrovy.

Na vlastnej koži som tak zistil, čo to v skutočnosti znamená byť v moci prírody a mať zároveň kontakt s vlastným životom. 

Ostrov Vágar a dedinka Gásadalur

Prvý deň nás hneď prefackal a takmer oslepil. Na ostrove Vágar sme nemohli obísť dedinku Gásadalur s 18 obyvateľmi a vodopádom Mulafossur. V roku 2004 tu kvôli týmto ľuďom vybudovali jednoprúdový skalný tunel - na ostrovoch sa podľa slov miestnych jednoducho neriadia tým, čo sa finančne oplatí, ale tým, čo treba.

Malý odľahlý ostrov Mykines

Druhý deň na ostrovoch nás zavial na malý odľahlý ostrov Mykines. Nachádza sa na ňom len jedna rovnomenná dedinka so 14 obyvateľmi a okrem niekoľkých ulíc v nej tu nie sú cesty a ani autá. Je to jeden z najodľahlejších ostrovov faerského súostrovia a hlavnými osadníkmi sú tisíce operencov: roztomilé alky, suly a čajky. Existujú dva spôsoby, ako sa dostať na ostrov: menšia loď alebo vrtuľník, ktorý je ako spôsob verejnej prepravy osôb na týchto ostrovoch celkom bežný a poväčšine za prijateľné ceny. 

Dedinka Norðragøta na ostrove Eysturoy

Našou ďalšou základňou na ceste naprieč ostrovmi sa stala dedinka Norðragøta na ostrove Eysturoy. Medzi ostrovmi Vágar a Streymoy sme prekonali Vágatunnilin - podmorský tunel dlhý 5 km, ktorý je vo svojom najhlbšom bode cca 100 metrov pod úrovňou mora. Ešte pôsobivejší bol pre nás Norðoyatunnilin spájajúci ostrovy Streymoy a Borðoy - ten je dlhý 6 km a jeho najhlbší bod sa nachádza v hĺbke 150 metrov pod morskou hladinou. 

Suðuroy

Štvrtý deň na ostrovoch nás zaviedol na najjužnejší z nich: Suðuroy sa údajne od severných ostrovov odlišuje svojou kultúrou a tiež horninou, ktorá ho tvorí - na rozdiel od svojich severných ostrovných súrodencov je tvorený spodnými vrstvami čadiča, čím sa od nich aj na pohľad trošku odlišuje. 

Na južnom ostrove Suðuroy

Piaty deň na Faerských ostrovoch sme celý strávili na južnom ostrove Suðuroy, ktorý si pre nás nachystal pred našou cestou naspäť na sever úplnú "šlehu" a ukázal nám, o čom tieto ostrovy sú. Bol to dobrodružný deň, pretože v informačných prospektoch miestnych turistických agentúr sa píše, že práve na Suðuroy sa človek dostane najbližšie k okrajom útesov aj bez toho, že by to plánoval, pretože tak skrátka vedú miestne cesty.

Na ostrove Streymoy

Faerský trip sme ukončili na ostrove Streymoy: najskôr sme zamierili do dedinky Kirkjubøur, ktorá bola až do príchodu protestantizmu cirkevným centrom ostrovov. Nuž a naše ďalšie kroky viedli do ostrovnej metropoly. Za vznešeným menom Tórshavn (prekladá sa ako Tórov prístav, resp. Thorov prístav) sa ukrýva mestečko s 13 tisíckami obyvateľov (v aglomerácii 20 tisíc). Bolo založené v 10. storočí, hoci Vikingovia sa tu stretávali už predtým. Nájdete v ňom tri svetelné križovatky, vlastne jediné tri na ostrovoch, a rovnako løgting - faerský parlament, ktorý je jedným z najstarších na svete.