Plán okružnej cesty terénniakom 4x4 cez nedozerné diaľavy krajín južnej Afriky nás, vo svojej vrcholiacej štedrosti, priviedol do severnej Namíbie, na územie kmeňa Himbov.
Náš pojazdný dom
Uprostred hangáru sa hrdo leskne obrovská biela Toyota Land Cruiser 76 v plnej offroadovej výbave. Pred nárazníkom má mohutný oceľový rám s prídavnými svetlami, zvýšenú svetlosť podvozku a veľké kolesá s drsnými pneumatikami. Na pravej strane je vyvedený šnorchel, keby bolo potrebné brodiť rieky (brrrr!), na zadných dvojitých dverách visí náhradná pneumatika. Po rebríku sa dá dostať na strechu, zaplnenú vecami ako núdzový kanister s naftou, ďalšia pneumatika, zdvíhacie zariadenie, autobatéria a najmä strešný rozkladací stan, ktorý bude naším domovom na najbližšie obdobie. Vo vnútri auta je na palubnej doske zariadenie GPS a vzadu malá chladnička. K výbave patrí aj kempingová zostava. Stôl s dvomi stoličkami, plynový varič, riad a veci potrebné na grilovanie. To všetko pri potulkách divočinou určite využijeme.
Blížime sa k hraniciam
Približne dvadsať kilometrov pred hranicou s Angolou vedie prašná cesta cez údolie z praveku. Nie „ako“, ale priamo z praveku. Rovinu, riedko posiatu úbohými stromami, obklopujú kopce zo všetkých strán. Stromy majú holé pne. Všetky sú rovnaké. Ich konáre rastú až vo výške mimo dosahu kôz Himbov. Napočítali sme tu šesť dedín. Od západu slnka uplynula možno štvrťhodina. Na dvore každej osady horí oheň, ku ktorému sa schádzajú domorodci po celodennej práci, pasení dobytka, výchovy detí alebo ničnerobení, to môžeme iba hádať. Približne takto to mohlo vyzerať pred vyvinutím sa človeka na súčasný evolučný stupeň „Homo financius“.
Na brehu rieky Kunene
Do kempu v palmovom lese na brehu rieky Kunene, priamo pri vodopádoch Epupa, prichádzame až po zotmení. Vládne tu tropická klíma. Z vysokej vlhkosti vzduchu skombinovanej s horúčavou automaticky vyplýva premena nášho strešného stanu na strešnú saunu. Využívame všetky vetracie okienka, napriek tomu v ňom začína byť znesiteľne až niekedy nad ránom. Vstávať sa nám vôbec nechce, ale kvôli rannej prechádzke po brehu rieky Kunene predsa len získavame potrebné odhodlanie. Cestička popri sústave vodopádov Epupa ponúka malebné výhľady. Svitanie zažína červené skaly, pomedzi ktoré sa valí voda rieky a padá strmo nadol v niekoľkých hrdlách. Erózia vytvorila viacero malých skalnatých ostrovov. Na tých vyrástli baobaby, urputne bojujúce o svoj kúsok pôdy, až na dva extra tučné. Tie si pokojne trónia v obkľúčení zúrivou riekou a vyzerajú ako prerastené dubáky. Tvoria prekrásnu kulisu. Slnko tlačí lúče cez ich zelené koruny, čo je jasne vidno vďaka vode, odparujúcej sa z divokej hladiny.
Návšteva Johnovej rodiny
Na spiatočnej ceste stretávame sedemnásťročného chlapca, pochádzajúceho z kmeňa Himbov. Nie je to žiadna náhoda. Mladík odpozoroval, ako sme sa vybrali k vodopádom a počkal si, kým pôjdeme späť. Hovorí si John. Ponúka nám sprievodcovský doprovod do svojej rodnej dediny. Včerajšia návšteva bola pre nás tak trochu sklamaním, takže teraz túžime ešte o čosi viac ako kedykoľvek predtým navštíviť, pozorovať a zažiť úplne obyčajný deň bežnej rodiny Himbov v ich autentickom prostredí. Nenecháme sa dlho prehovárať. Osud a Johnova šikovnosť nám podali pomocnú ruku v ten správny okamih. V lokálnom obchode kupujeme dary. Na návštevu sa predsa nepatrí prísť s prázdnymi rukami. Balenia múky, cukru a dve fľaše oleja. To je vlastne takmer kompletný sortiment tunajšieho supermarketu. Cestou nám John rozpráva o svojich smelých ambíciách dostať sa na univerzitu do Windhoeku. Pracuje tam jeho otec, po ktorom zdedil príslušnosť ku kmeňu Himba, zatiaľ čo jeho mama je z kmeňa Herero a žije v neďalekej dedine. Zo značenej prašnej cesty odbáčame na úzku pieskovú, očividne provizórnu cestu, zarezávajúcu sa hlboko do ostnatej buše. Cesta vedie až k dedine kruhového pôdorysu, chránenej plotom z tŕnistých konárov akácií. Nazýva sa Kraal.
Pred hlavným vstupom do Kraalu sa zdravíme s dvomi mladými ženami. Našou vstupenkou sú potravinové zásoby, ktoré sme priniesli. John je vlastne tiež na návšteve. Žije tu jeho starý otec. Žeby práve po ňom zdedil svoje rýdzo himbské meno? Býva v jednom z oblých domov postavených z konárov a hliny, bez okien, iba s jediným malým vchodom. Pred domom leží malá kôpka kamenia s tlejúcim popolom a zvyškami dreva. Je to miesto posvätného ohňa, ktoré býva vždy pred domom staršinu. Ten pri rituálnych obradoch komunikuje s predkami. Himbovia veria, že vďaka ohňu sú duchovia predkov na obradoch priamo prítomní, a preto im vymedzili miesto medzi ohňom a domom. Aby si mali kde sadnúť, keď už precestujú diaľavu z toho spirituálneho sveta. Náš sprievodca nám vysvetľuje aj praktickejšie využitie posvätného ohňa. Pri špeciálnych príležitostiach, ako je napríklad obdobie pamiatky zosnulých príbuzných, sa na ohni opečie koza alebo býk a v kruhu širokej rodiny, s plnými bruchami, sa spomína. O kúsok ďalej stojí jednoduchý prístrešok s plochou strechou vytvorenou z hrubších konárov. Jeho hlavnou úlohou je vrhať tieň. Poskytuje ochranu pred páliacim slnkom, ale zároveň umožňuje udržiavanie spoločenského života priamo na dvore dediny.
Krásne mladé ženy s úžasnými účesmi vytvarovanými akoby z dredov alebo zapletených vrkočov, celé natreté červenou zmesou kravského masla a okru, ktorá slúži ako ochrana pred slnkom, využívajú miesto pod verejným prístreškom na pohodlné dojčenie detí, prípravu potravín alebo remeselné práce. Tradičné výrobky sú kožené sukničky, opasky, čelenky alebo v kombinácii s kovmi aj ozdobné náhrdelníky, náramky či úplne praktické veci ako košíky, nádoby na vodu alebo mlieko. John nám predstavuje svoje sesternice a prezrádza na ne, že si dali vytrhnúť štyri spodné zuby, aby zostali verné tradícii s jednoduchým významom. Je to poznávacie znamenie žien Himbov. V Kraale má svoje miesto aj budova, ktorú by sme podľa funkcie mohli nazvať letná kuchynka alebo špajza, iba s tým rozdielom, že sa využíva najmä vtedy, keď je vonku nepríjemné počasie.
Najdôležitejším a najcennejším pokladom Himbov je ich dobytok. Presne v tomto duchu stojí uprostred dediny veľká kruhová ohrada, do ktorej bezpečia sú na noc zatvárané kravy či kozy. Pasenie dobytka majú na starosti muži, ženy na oplátku takmer všetko ostatné. Napriek tomu, že Himbovia žijú v odľahlej, pomerne izolovanej oblasti severnej Namíbie, ich stretu s civilizačným valcom nemožno úplne zabrániť. Je až zarážajúce, ako starostlivo si chránia svoju kultúru a tradičný spôsob života. Himbovia väčšinou nemajú záujem sťahovať sa z prostredia vyprahnutých hôr do miest, nemajú záujem nosiť handry zvané západné oblečenie, dokonca by boli najradšej, keby mohli poslať do škôl iba vyvolené deti, zatiaľ čo ostatné by zostali v osadách žiť tak, ako žili ich rodičia a starí rodičia. Himbovia nemajú mobilné telefóny ani televízne prijímače, nenechali sa spustošiť alkoholom. Himbovia sú pravým významom slova domorodec.
Pivo
Až do skorého večera oddychujeme, ba priam pôžitkársky vegetíme v palmovom kempe na novej drevenej terase s ľadovo vychladeným pivom Windhoek v ruke. Na kvalite a chuti piva je hneď poznať, že Namíbiu riadia Nemci. Sehr gute Weissbier! Z vyvýšenej terasy máme ničím nerušený rozhľad cez zúrivé pereje rieky Kunene až na jej opačný breh. Tam už leží Angola.
.jpg)
Voda nad ropu
Opäť absolvujeme túru popri vodopádoch, no tentoraz mierime na ráno vytipované miesto s ideálnym výhľadom. Posvätné vodopády Epupa sa nenávratne ponárajú do tmy. Plány na stavbu priehrady narazili na ťažký odpor obyvateľov severnej Namíbie, najmä Himbov, pre ktorých má toto miesto najväčší význam pre život bežný aj duchovný. Samotná snaha domorodcov by však pravdepodobne na zastavenie plánov nestačila. Zasiahla vyššia moc. Projekt Ohangwena II pod vedením Martina Quingera priniesol oblasti okolo vodopádov Epupa, ale aj celej severnej Namíbii, novú nádej. V dvestometrovej hĺbke objavili hydrológovia rezervoár pitnej vody s rozlohou 2800 kilometrov štvorcových. Voda z tohto zásobníka by vystačila obyvateľom celej severnej Namíbie na 400 rokov. Znamenalo by to aj koniec závislosti na staručkom vodovode z Angoly. Výstavba priehrady by bola bezpredmetná. Zostáva už iba jedno. Vymyslieť efektívny spôsob čerpania vody z takej hĺbky.
Šedá budúcnosť
Prichádza John s dvomi mladšími kamarátmi. Najmenší zo všetkých troch rozpráva slušnou angličtinou a rozpráva veľa. Zasypáva nás otázkami, vzápätí prezrádza svoje veľké plány do budúcna, že chce študovať, stať sa učiteľom matematiky a anglického jazyka, kúpiť si auto, cestovať na ňom cez Angolu, Benin, Sudán až do Európy, kde túži vidieť veľké domy a bielych ľudí. Ukazuje nám pokrčený papier so srdcervúcim textom o chudobe, o snahe pomáhať svojej mame a škole. Jasné, vyzerá to ako školská úloha a zároveň spôsob, ako prinútiť turistov trochu pustiť perie. Ale vlastne prečo nie? S chalanmi sme strávili nezabudnuteľný večer pri ich posvätných vodopádoch, rozprávali sme sa o batohoch, matematike, Usámovi bin Ládinovi a vôbec o živote takým úprimným spôsobom, že im chceme pomôcť aspoň tým málom, čo momentálne môžeme. Krpec mal guráž a vyšlo mu to. Do kempu za nami nesmie, takže si dohadujeme stretnutie za plotom, kde mu predávame drobný kontraband. Je to však iba momentálne riešenie.
Oveľa viac o našom africkom putovaní si môžete prečítať v e-knihe "Čas cestovať Afrikou". Vo všetkých dobrých internetových kníhkupectvách, alebo na stránke: http://www.zemobrazom.com/ponuka.html
