Hopiovia, potomkovia hadov

Muži napínajú svaly na celom tele do maxima. V rytmických pohyboch sa krútia ako hady. Tanec dvanástich šamanov sa začal. Hlavnú úlohu v ňom majú hrozivé štrkáče.

Pohyb je rozhovor

Cez pohyb sa dorozumievali ľudia prostých kmeňov so svojím stvoriteľom. Preto sa práve ním začína jeden z najstarších rituálov indiánskeho kmeňa Hopiov – hadí tanec. Najskôr však šamani nazbierajú hady, najmä štrkáče. Skončia v podzemnom chráme – kive. Čoskoro ich budú potrebovať. Tancujúci obiehajú miesto neďaleko kivy. Zakaždým dupnú na posvätnú sipapu – malú okrúhlu jamku v zemi, kde podľa Hopiov načúva duch zeme.

Po chvíli jeden zo šamanov vynesie z chrámu hady. Dáva ich do úst ostatným tanečníkom a na znak ochrany im kladie ruky na plecia. Ceremónia vrcholí. Tancujúci sa vzďaľujú a vypúšťajú hady na určenom mieste. Prichádzajú ženy a sypú naň mletú kukuricu.

Legenda povedala všetko

Táto slávnosť oživuje prastarú legendu. Rozpráva o tom, ako vznikli hadí ľudia, za ktorých sa Hopiovia považujú. Vraj otec rodu sa vybral hľadať vodu pre svojich blízkych. Úmorná cesta ho dostala až do hlbín zeme, kde stretol hady. Ich krajina mu pripadala ako najkrajšie a najšťastnejšie miesto na svete. Hady si otca obľúbili, a tak ho oženili s haďou ženou.

Keď sa im narodil potomok, otec bol ohromený. Nebol človekom, ale hadom. Vystrašený ušiel domov, no nikoho už nenašiel. Sucho zničilo všetko živé. Jeho hadia žena ho však neopustila. Prišla za ním a spolu založili rod. Hopiovia – Indiáni z rodu hadov – sa považujú za jeho potomkov.

Mierumilovní ľudia

… je preklad slova Hopi alebo Hoe-pee. Tento kmeň je pevne spojený s prírodou a jej zákony rešpektuje. Rovnako dôležitosť a zaradenie členov do rodiny. Príslušnosť k Hopiom dedia potomkovia po matke. Keď sa narodí dieťa, meno dostane až po dvadsiatich dňoch a dá mu ho náčelník.

Pôvod tohto kmeňa, aj keď ten to má podľa legendy jasné, je zahalený tajomstvom. Doterajšie poznatky naznačujú, že na územie americkej Arizony, kde teraz žijú, prišli zo severu, z juhu a z východu. Ich cesta sem mala pre nich top význam: hľadali svoje tuuwanasavi – duchovnú hĺbku, jadro. Centrom ich rezervácie, ktorá sa nachádza v rezervácii Navahov, je Hopiland s tromi stolovými horami. Nazývajú sa mesy.

Prečo tak vysoko?

Z troch strán sú tieto vrchy akoby zoseknuté. Hlavne v minulosti sa na ne dalo dostať len veľmi ťažko, no malo to svoj význam. Kmeň sa mohol oveľa lepšie brániť pred nepriateľmi, najmä Navahmi, neskôr pred Španielmi a Angličanmi. Druhou výhodou bola voda. Obdobie dažďov na jej zásoby v tejto polopúštnej oblasti nestačilo. Skalné pukliny a vlastné nádrže však umožnili ľuďom prežiť počas celého roku. Asi sedemtisíc Hopiov obýva dvanásť dedín v štyroch oblastiach: Prvá mesa, Druhá mesa, Tretia mesa a Moencopi. No nežijú tu všetci. Mnohí odchádzajú za prácou či za štúdiami.

Vyhľadávané umenie

Títo ľudia sú úžasne zruční, Tvar a farbu vnímajú veľmi citlivo. Ich šperky či keramika sú najvyhľadávanejšie na svete. Využívajú prírodné farby a materiály z nerastov, hliny aj z kovu. Jedným z hlavných geometrických tvarov – aj v umení – je kruhová špirála. Na nej vysvetľujú princíp času. Ojedinelé je aj ich chápanie vesmíru. Odpradávna majú zhodný systém súhvezdí ako dnešná astronómia. Vychádzajú z akýchsi kreslených máp, ktoré im vraj boli ponechané pred dávnymi časmi. Na štúdium aj na to, aby sa orientovali „v oceáne hviezd|“.

Z iného sveta

Hopi uznávajú postavičky kachinas. Sú to pre nich bytosti z iného sveta. Podľa legiend kedysi žili na zemi v ľudskej podobe spolu s nimi. Keďže ich nerešpektovali, odišli. Kachinas vraj prichádzajú aj dnes, no len po vymedzený čas – medzi januárom a júnom. Počas rituálov si preto v tomto období nasadzujú Hopiovia masky kachinas – tváre vtákov, zvierat, príšer alebo ľudí.

Pradávne skúsenosti vnukli ľuďom z kmeňa Hopiov, že majú ustrážiť niečo, čo ľudia vonku nevidia. A tak sa nemodlia iba za seba, ale za celé ľudstvo na svete. O ich proroctvá sa čoraz viac zaujímajú ľudia Západu. Mnohé sa splnili.