Megalitická Malta

Ľuboš Vodička - 1.9.2014

Magna Mater, Veľká Matka. Nič viac a nič menej nemôže lepšie charakterizovať megalitické pamiatky na Malte. Takmer tridsať chrámov, nadzemných aj podzemných postavených v rozmedzí rokov 5000 až 2500 pred Kristom.

Sedem metrov vysoké skalné bloky postavené do pôdorysu okrúhlych svätýň, podzemné priestory tzv. hypogeum , koľaje vytesané do vápencových skál a viac ako sto sošiek a sôch žien známych ako neolitické Venuše. Keď sa povie Stonehange, ľudia majú pred očami kultové miesto na juhu Anglicka. Väčšina z nich bude okamžite pripravená diskutovať o záhadnosti a pôvodnosti tohto miesta. Žiaľ, len zlomok z nich tuší, že skutočné El Dorado megalitických záhad sa nachádza na dvoch ostrovoch: Malta a Gozo.

Najobjektívnejšie bude začať rozprávaním o ostrove Gozo

Presnejšie o chrámovom komplexe Ggantija. Je najstarší a tvoria ho dva chrámy. Vedci sa príliš nezhodujú v tom, kedy boli postavené. Niektoré pramene uvádzajú pred 8 tisíckami rokov, iné pred 6 tisíckami. S veľkou istou môžeme tvrdiť, že staršia časť chrámu stála okolo roku 3600 pred Kr. Legenda hovorí, že ho postavila ženská obryňa Sunsuna za jedinú noc, popri kojení svojho potomka. Neďaleko dedinky Xaghra tak vznikla na dnešné pomery rozlohou malá, ale aj tak neobyčajná stavba. Malťania nezabudnú pripomenúť, že táto stavba je najmenej o tisíc rokov staršia ako najstaršie egyptské pyramídy a doposiaľ najstaršia zachovaná nadzemná stavba na svete. Väčšia, staršia a zachovalejšia časť chrámu je orientovaná smerom na juh. Má päť oddelených častí, do ktorých sa vstupuje popri tzv. ortostatoch. Zvislo postavených kamenných doskách, ktoré bývali zaklenuté vodorovne položeným kamenným prekladom. Do ústrednej „chodby“ ústia oválne svätyne výrazne pripomínajúce apsidy súčasných kostolov. V nich sú postavené trilitové oltáre (oltár, ktorého vodorovná doska je položená na dvoch zvislo stojacich kamenných blokoch) veľmi podobné tým, ktoré môžete vidieť napríklad na Orknejských ostrovoch . Jeden z najzaujímavejších doplnkov interiéru je kameň označovaný ako potros. Jeho súčasťou je miskovitá vyhĺbenina, do ktorej sa údajne nalievali obetné nápoje určené Veľkej Matke. Názor, s ktorým oboznamujú návštevníkov maltskí archeológovia. V oblasti Newgrange v Írsku, vám zas porozprávajú, že to takýchto „mís“ vkladali kryštály. Pri nasvietení v deň jarnej a jesennej rovnodennosti tým vzniklo zvláštne osvetlenie, ktoré malo sprostredkovať zážitok a poznanie úzkemu okruhu elity obyvateľstva. Pravdou však je, že írske stavby sú prekryté vrstvami hliny a v prípade stavieb na ostrove Gozo sa predpokladá, že boli zastrešené drevom a surovými kožami.

Ggantija Temples boli objavené v roku 1827

Sú teda prvými odkrytými megalitickými pamiatkami na území Malty. Zhruba do roku 1914 sa podarilo objaviť chrámy Hagar Qim pri Qrendi, Tarxien v Paole, hypogeum Hal Saflieni tiež v Paole. Tarxien predstavuje vrchol stavebnej architektúry tohto druhu na ostrovoch. V roku 1902 sa stavební robotníci vlámali do podzemnej komory, ktorá bola súčasťou podzemného komplexu. Ťažko povedať čo ich viedlo k tomu, že svoj nález utajili. Možno strach z toho, že v priestoroch bolo veľké množstvo ľudských kostier, možno strach zo straty zamestnania z dôvodu zastavenia stavby. Až v roku 1914 sa na základe nátlaku otca maltskej archeológie sira Themistoclesa Zammita začal na tomto mieste výskum. Postupne sa našli tri stavby a torzo impozantnej sochy. Pravdepodobne najväčšej neolitickej Venuše, ktorá úspešne zrúcala naše predstavy o maličkých soškách. Z Magny Mater ostali zachované len nohy. Z nich sa dá však odvodiť, že výška sochy bola asi 3 metre! Soška, ktorá výškou 48 cm presahovala obdobné európske nálezy bola už pred tým nájdená v Hagar Qim. Najväčší z tarxienkých chrámov je prostredný s priemerom asi 20 m. Súčasne je aj najzaujímavejším, pretože tu sa nachádzajú rytiny býka a dojčiacej prasnice. Vyobrazenia zvierat, ktoré sa objavili aj pri pyramídach v Egypte. Motívy špirál, ktorými sú tu zdobené iné časti chrámu je možné nájsť na mnohých miestach Európy, prednej Ázie aj Afriky. David Lewis – Williams okrem iných vyobrazení, aj z týchto špirál odvodzuje, že stavby slúžili ako miesta sprostredkujúce mimo zmyslové zážitky. Presnejšie by bolo možno napísať: uvádzajúce do zmeneného stavu vedomia. Na škodu veci, na tieto teórie využitia stavieb návštevníkov na Malte nikde neupozornia. V češtine vyšli dve Williamsove knihy, Mysl v jeskyni a Uvnitř neolitické mysli (Academia Praha, 2007 a 2008). Nie je to práve ľahké čítanie, ale dokáže sprostredkovať iný pohľad na tieto pamiatky. Teórie pána Dänikena o prehistorickom kozmodróme na Malte sa tešia zasa veľkej obľube u tunajších sprievodcov. Erich van Däniken totiž zvykne Maltu navštevovať.

Hypogeum Hal Saflieni

Paola, na území ktorej sú tarxienské chrámy doslova ukrýva ešte jednu zaujímavosť. Hypogeum Hal Saflieni. Predstavte si dom, o ktorom by ste na Slovenku smelo povedali „taký nijaký, skoro ošarpaný“. Nad jeho veľmi obyčajne vyzerajúcim vchodom z kovových písmen vyskladaný názov hypogeum. Vchod do jednej z najlepšie chránených podzemných pamiatok svetového významu.

Sir Zammit tu v rokoch 1905 a 1911 odkryl podzemný systém z dvadsiatich na seba nadväzujúcich jaskynných sál, v troch pod sebou ležiacich podlažiach. Niektoré priestory boli identifikované ak veštiarne, svätyne, obetné jamy aj pohrebné sály. Keď v roku 1902 bolo Ħal Saflieni (ako sa správne píše) objavené, nikto netušil, že sa v ňom ukrýva viac ako sedem tisíc kostrových pozostatkov ľudí a jedna dáma, ktorá sa stane symbolom tejto oblasti. Leží na lôžku, na pravom boku a rukou si podopiera hlavu. Mohutne vyklenuté ramená a boky jej zakrývajú šaty, ktorých spodný lem končí asi v polovici lýtok. Ľavá ruka zakrýva prsia. Neobyčajne pokojne až jemne eroticky pôsobiaca póza. Spiaca dáma, soška, ktorej dĺžka je iba dvanásť centimetrov.

V roku 2000 bolo hypogeum opätovne otvorené po desaťročnej obnove

Smelo môžeme označiť expozíciu za high-tech s veľmi prísnym režimom. Ak sa nemýlim, vstup do múzea je zakázaný pre deti mladšie ako 7 rokov. Vstup je povolený len pre desať návštevníkov každú celú hodinu od 09.00 do 17.00 hodiny. Vstupenky je možné zakúpiť výhradne cez internet (kupujú sa zhruba dva mesiace pred plánovanou návštevou, pretože neskôr sú už vypredané) na adrese http://heritagemalta.org/museums-sites/hal-saflieni-hypogeum/. Pred vstupom si návštevník musí odložiť osobné veci do skrinky – fotografovanie je absolútne vylúčené – dostane audioguide s predvoleným jazykom (angličtina, nemčina, francúzština, taliančina, japončina) a v sprievode uniformovaného zriadenca (v našom prípade prísne sa tváriacej staršej Malťanky postavou pripomínajúcou spiacu Venušu) vstúpi dnu. Na úvod krátky film o tom „ako to začalo“ a potom prehliadka priestorov. Od tejto chvíle návšteva vyžaduje dobré oči, trpezlivosť a fantáziu. Trasa pre návštevníkov je postupne nasvecovaná a hlas z elektronického sprievodcu vám rozpráva a rozpráva. Didakticky a suchopárne. Napriek tomu, že všetky tieto elektronické vymoženosti pôsobia trochu rušivo, tie podzemné priestory majú svoje čaro. Zážitok z návštevy sa pohybuje niekde medzi neštandardnou jaskyňou a kulisami z fantasy filmu. Predstavte si veľmi zmenšené priestory podzemného sveta trpaslíkov z filmu Pán prsteňov. Teraz máte predstavu. Ibaže tu je to naozaj!

Dnes sú do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Unesco zapísané chrámy Ħaġar Qim, Mnajdra, Tarxien, Skorba a Ta ́Ħaġrat

Všeobecne sa však odporúča navštíviť aj jaskyne Għar Dalam neďaleko mestečka Birżebbuġa na juhovýchode ostrova. Práve na tomto mieste sa totiž našli najstaršie stopy po osídlení Malty. Staré asi sedem tisíc rokov. Chrámy vznikali a boli používané ai do roku 2300 pred Kr. Potom boli opustené. Obyvateľstvo doslova zmizlo. Nevie sa z akých dôvodov, kam odišli a prečo. V druhom tisícročí pred naším letopočtom našli noví osadníci Maltu opustenú. Výskumníci z prvej polovice 20. storočia priznávali, že nedokážu ani len odpovedať na otázku či chrámy slúžili potrebám domáceho obyvateľstva alebo či bola Malta len pútnickým miestom, ktoré navštevovali ľudia z okolitého sveta. Odpoveď na túto otázku nedáva ani dnešná archeológia.

Malta ponúka ešte jeden „záhadologický highlite“

Kamenné koľaje – Cart ruts. Skôr by sme mohli povedať, že žľaby. Vozíkové koľaje ako bývajú označované vyzerajú ako súbežné žaľby vysekané do vápencové podložia. Široké bývajú od 25 do 30 cm, ich hĺbka sa na niektorých miestach pohybuje až do 75 cm a „rozchod“ býva od 132 do 147 cm. Vybudované boli asi v bronzovej dobe (2000 – 1000 pred Kr.). Na miestach, kde sa stretávajú fénicko – punské pohrebné šachty a koľaje, došlo k ich poškodeniu až zániku. Z toho vyplýva, že v neskoršom období už budované neboli. Najobľúbenejšou teóriou o ich vzniku a používaní je dopravná funkcia. V žľaboch sa mali pohybovať drevené dvojkolesové vozy, alebo sane. Ibaže v takomto prípade by kameň medzi koľajami vyhladili kopytá zvierat alebo nohy osôb, ktoré ich ťahali. Nestalo sa.

Teória o zavlažovacom systéme zlyháva na skutočnosti, že koľaje často krát končia v mori. A načo by plytké kanále boli budované rovnobežne vedľa seba? V roku 2013 si údajne skupina mladých Malťanov dala záležať na sledovaní koľají aj pod morskou hladinou. V hĺbke okolo 10 m mali objaviť väčšie vyhladené kamene. Veľmi opatrne predostreli myšlienku, či Malta nebola súčasťou Atlantídy. Sú myšlienky a myšlienky ... Olej do ohňa prilial aj spomínaný pán Däniken. Podľa neho ide o kanále na odvod plynov pri štarte kozmickej rakety. Lenže, predstavte si kaskadéra, ktorý postaví kozmodróm na poréznom vápenci. Turistom obyčajne odporúčajú pozrieť si koľaje v oblasti Clapham Junction. My sme si ich nafotili v blízkosti útesov Dingli. Pravdepodobne najlepšie je požiadať niekoho, kto pozná ich polohu nech vás na to miesto zavedie. Riešením je hoci aj zaplatiť si taxík a nechať sa tam odviesť.

Malta je malý kus zeme. Dlhý asi 35 km. Na tých pár desiatok kilometrov, dosť záhadný.

Komentáre Disqus