O Karlovom moste, alebo Ako si kráľ privstal

-mh- - 9.7.2014

Najstarší, najznámejší, najnavštevovanejší. Na túto stavbu by pasovala väčšina superlatívov, ktoré by vás napadli. Karlov most, hlavný bod všetkých pražských exkurzii, odštartoval svoje dejiny 9. júla 1357, pred šesťstopäťdesiatimi siedmimi rokmi.

Keď ťa zobudí matematika

Dobre, s tým hlavným bodom pražského turizmu je to asi trochu prehnané, taký hostinec U Fleků by mohol čo-to namietať. No na historickom význame Karlovho mostu žiadne výhrady nič nezmenia. Vltava na celom svojom toku starší most nemá, v celej Českej republike fungoval pred Karlovým už len Kamenný most v Písku, premosťujúci rieku Otavu. Keď povodeň v roku 1342 vzala so sebou kamenný Juditin most (stál o niečo južnejšie ako súčasný Karlov), slúžil Pražanom provizórny drevený most. Dátum poklepania základného kameňa novej stavby nebol náhodný. Nielenže bolo Slnko v konjunkcii so Saturnom, kráľ Karol IV. si v ten deň navyše privstal a mostu symbolicky požehnal o 5:31 ráno. Spolu s dátumom to spraví sympatický dvojrad nepárnych čísel: 1357, 9.7., 5:31. Je jasné, že túto historku neporazí žiadna z archívnych dišpút, ktoré by koketovali s inými dátumami či súvislosťami...

Vajcia! A nešetriť!

Most je takmer 516 metrov dlhý a asi 10 metrov široký, tvorí ho spolu 16 oblúkov. Vzišiel spod rúk česko-nemeckého architekta a staviteľa Petra Parléřa (Praha má od neho napríklad aj katedrálu), no ten sa úplného dokončenia mostu nedožil. Mostu sa spočiatku hovorilo Pražský alebo Kamenný, pomenovanie podľa panovníka dostal až v 19. storočí. S osobou Karla IV. sa k mostu viaže niekoľko historiek – podľa jednej chcel po každom postavenom metri prejsť prvý on sám, podľa inej sa na jeho príkaz vylepšovala malta rôznymi prísadami – vajcami, múkou, vínom. Tieto a podobné tradované historky sú však málokedy doložené a jedna z expertíz malty z mostu nepreukázala nijaké vajíčka. O víne pramene mlčia.

Sochy & povodne

Postupom rokov začali most skrášľovať sochy, osádzané po oboch jeho stranách. Pribúdať začali už v 14. storočí, najviac sa ich objavilo v období baroka. Dnes ich je na moste vyše 30, no mnohé z nich sú už len kópie pôvodných diel – sochy sa vymieňajú kvôli opotrebovaniu starých materiálov. Okrem vetra a dažďa most samozrejme ohrozujú aj povodne. Od svojho vzniku ich má Karlov most za sebou niekoľko, najničivejšia prišla roku 1890. Klady z pltí na rozbúrenej Vltave vtedy zlikvidovali takmer polovicu mostu, no oprava dôležitej dopravnej tepny bola dokončená už o dva roky. Súsošia až tak nehoreli, vyťahovať ich z vody začali až po prelome storočí.

Žobráci & režiséri

Od konca 19. storočia po moste premávala konská železnica, takzvaná koňka. Po rôznych pokusoch s elektrickou traťou a autobusovými spojmi most pre automobily uzavreli v roku 1965. Odvtedy je rajom pouličných maliarov, hudobníkov, rôznych artistov, žobrákov a samozrejme turistov. Svoje miesto má most tiež v nejednom básnickom a beletristickom diele, no a čas od času sa zastavia aj hollywoodski filmári – nakrúcali sa tu filmy Mission Impossible či Bad Company.

Autor uvodnej foto: Flatak from WikiTravel

Komentáre Disqus