5 najznámejších umeleckých stvárnení Juraja Jánošíka

Po jánošíkovských faktoch sa pozrieme aj na to, ako sa našej zbojníckej legende darí na poli umenia. Vo všeobecnosti, samozrejme, tých umeleckých spracovaní málo nie je a netreba pochybovať, že v budúcnosti budú pribúdať ďalšie, preto podrobný zoznam nie je na mieste.

Ak sa však naskytne príležitosť, týchto päť zbojníkov by ste nemali prehliadnuť.

Ján Botto: Smrť Jánošíkova

Okej, asi nezačíname práve najpopulárnejším spracovaním, niektorým sa zrejme dostaví aj chvíľková nevoľnosť pri spomienke na stredoškolské lavice. To ale nič nemení na veci, že Bottova poéma z druhej polovice 19. storočia je jedno z vrcholných diel našej literatúry. Ak bratia Česi majú romantický a tragický Máchov Máj, my máme Bottovho Jánošíka. Je to príbeh so silným odkazom a navyše jasný tip pre tých, ktorí nemajú radi tragické konce, pretože napriek ponurému názvu táto skladba končí happyendom... No dobre, záleží na uhle pohľadu – Jánošík sa totiž v závere žení s kráľovnou víl. (Či neskôr neoľutoval, že neostal na háku, to už pramene neuvádzajú.)

Ján Cikker: Juro Jánošík

Svoju legendu má aj slovenská opera. Skladateľ Cikker napísal šesť jánošíkovských dejstiev na libreto Štefana Hozu, legendárny príbeh je oživený komickými momentmi, nechýba mu ale nevyhnutný koniec. Opera mala premiéru roku 1954 a ide skutočne o majstrovský kúsok. Je preto trochu smutné, že sa u nás už takmer 30 rokov nehrala.

Paľo Bielik: Jánošík

Stálica televíznych obrazoviek. Dvojdielny film režiséra Bielika z rokov 1962 a 1963 bol prvým farebným filmom o Jánošíkovi a minimálne čo do popularity prekonal dnes už filmové artefakty z rokov 1921 a 1935 a neohrozili ho ani novšie kinematografické príspevky. V tridsiatom piatom si, mimochodom, hlavnú rolu zbojníka Jurka strihol práve neskorší režisér Paľo Bielik.

Ernest Bryll, Katarzyna Gärtnerová: Na skle maľované

No čo vám budem hovoriť, rodáci moji? Nezabudnuteľné a nespočetnekrát reprízované dielo, plné chytľavých hlášok a melódií. Bezpochyby jeho najväčšou hviezdou však bol Michal Dočolomanský, ktorý skákal saltá nad vatrou vo viac ako 600 predstaveniach. Jeho symbolické odovzdanie valašky mladšiemu Jánošíkovi už veľa vody nenamútilo, televízny záznam tejto pôvodne poľskej (trochu irónie nezaškodí) hry si však určite nenechajte ujsť.

Jaroslav Baran, Marián Vanek: Jurošík

A na záver trochu iný Jánošík. Presnejšie kreslený a ešte presnejšie – Jurošík. Svojrázna postavička a jej nemenej svojrázni prihrávači z roku 1991 pomáhali vo Večerníčkoch zaspávať už niekoľkým generáciám. Ruku na srdce, nechce sa vám rehotať, keď si spomeniete na nešťastnú zemepán? :)