Karpatsko–duklianska operácia a Slovenská národné povstanie, dve udalosti, ktoré nespájajú len blízke dátumy, kedy k nim došlo, ale aj základná skutočnosť, že mali jedna druhej pomôcť.
A možno aj ďalšie skutočnosti, ktoré budú ukryté v archívoch. Slovenské národné povstanie má mnoho podobných čŕt s Varšavským povstaním. Približne rovnaká doba ich vypuknutia, ako aj fakt, že obidve boli potlačené. Varšavské tak krvavo a fatálne, že traumatizuje poľskú spoločnosť do dnešných dní. Pravdepodobne aj preto, že Stalin sa Poliakom obrátil chrbtom a prisľúbenú pomoc im neposkytol.
Slováci pomoc dostali. Nielen zo Sovietskeho zväzu, ale aj od západných spojencov. Možno už v týchto súvislostiach kalkulovali súdruhovia v Moskve s potrebou vojensky obsadiť územie Československa. Práve vojenskou pomocou SNP a rýchlou realizáciou Karpatsko-duklianskej operácie bolo možné dosiahnuť nastolenie komunistickej ideológie na určenom území.
.JPG)
Karpatsko–duklianska operácia
Karpatsko–duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944. Desať dní po vypuknutí SNP. Dôvody, pre ktoré boli nasadené jednotky 1. a 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru do priestoru Duklianskeho priesmyku na poľsko-slovenských hraniciach neboli vôbec vojensko-strategické. Ako už bolo spomenuté, sovietske velenie si splnilo záväzok poskytnúť pomoc protifašistickému odboju na Slovensku. Pôvodný plán počítal s rýchlou akciou trvajúcou asi päť dní. Počas nich mala byť prelomená obrana vojsk nemeckej armádnej skupiny Heinrich a jednotky sovietskej 38. armády spolu s československým armádnym zborom mali zabezpečiť obsadenie úseku Krosno – Dukla – Prešov. Nestalo sa.
Nemecký XXIV. tankový zbor zachytil útok a z päťdňovej plánovanej operácie sa stal takmer dva mesiace trvajúci krvavý konflikt. V polovici októbra postup oslobodzujúcich armád uviazol južne od Duklianskeho priesmyku. Veliaci dôstojníci sa rozhodli pre obchvat nemeckých pozícií údolím potoka Kapišovka. Do akej miery bol obchvat úspešný, hovorí dnešný názov tohto miesta Údolie smrti. V čele útočiacich vojsk bol sovietsky 67. strelecký zbor a 4. gardový tankový zbor. Východiskovým miestom, z ktorého sa vojská pohli, bola dedinka Nižná Pisaná. Smer postupu bol daný cez Kapišovku na Svidník. V dňoch 25. až 28. októbra, kedy sa odohrali najťažšie boje, postúpili útočiace jednotky len o 6 kilometrov. 357. a 68. nemeckej pešej divízii sa podarilo vďaka nasadeniu záloh sústredených severne od Svidníka opätovne zastaviť ich postup. Až šokujúco pôsobí informácia, že boje ustali po úplnom vyčerpaní síl na obidvoch stranách.
Strategické zámery neboli splnené. Napriek tomu mala pre SNP táto operácia nespochybniteľný význam. 12 000 nemeckých vojakov pôvodne vyslaných na potlačenie povstania bolo odvolených na východné Slovensko. Citeľne sa tak oslabil front útočiaci na povstalcov. Vďaka tomu bolo možné reorganizovať povstalecké vojsko a zabezpečiť jeho presun do hôr. V histórii československých vojsk bola Duklianska operácia najväčšou bojovou akciou a začiatkom účasti na oslobodzovaní Československa.
.JPG)
Vojenské múzeum v prírode
Impozantný pamätník, známy zo všetkých učebníc dejepisu, bol postavený v roku 1949. Autorom projektu je český architekt Josef Grus. Zaujímavé je, že o ňom "cudne" mlčí aj všetkého znalá wikipédia. Okrem základných informácií a pár odkazov na najznámejšie diela nie sú ďalšie informácie dostupné.
Dvadsaťosem metrov vysoký pylón má znázorňovať smer postupu sovietskych a československých jednotiek pri prieniku na územie Slovenska. Hornej časti pylónu dominuje československý štátny znak. Smelo môžeme povedať, že odolal pádu komunizmu v Československu aj vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V roku 1964 totiž došlo k zmene znaku. Pôvodný znak bol súčasťou kamenného obkladu. Nový, ktorý ho prekryl, vyhotovili z kovovej zliatiny a vyhovoval zmeneným politicko-spoločenským podmienkam "socialistickej vlasti". Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič k tomu svojho času uviedol: „Lev na prvom zo symbolov spoločného štátu Čechov a Slovákov má na prsiach pavézu, v ktorej je umiestnený slovenský kríž na trojvrší. Nad hlavou leva bola kráľovská koruna. Na druhom z československých štátnych znakov, ktorý na pamätník umiestnili v roku 1964, bola kráľovská koruna nahradená päťcípou hviezdou. Pôvodný symbol Slovenska nahradili symbolom boja Slovákov proti fašizmu v SNP, a to symbolom partizánskej vatry horiacej pod Kriváňom.“
K návratu k pôvodnému znaku z roku 1948 došlo v septembri 2012. V roku 1964 došlo k výmene sôch vo vnútornej časti pylónu. Sovietskeho vojaka vystriedalo súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha. Matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Spodnú časť pomníka tvorí kolumbárium, miesto pre ukladanie urien s popolom zosnulých. Tu sú prste zeme z miest bojov 1. československého armádneho zboru v Sovietskom zväze. Vstupné dvere sú zdobené reliéfmi – výjavmi znázorňujúcimi bojovú cestu československého vojska od Buzuluku až po Prahu.
Areál pomníku bol dokončený v roku 1981 dobudovaním aleje Hrdinov Dukly. Na kamenné žulové bloky bolo umiestnených 15 búst hrdinov Sovietskeho zväzu a Československej republiky, vojakov, ktorí sa aktívne zúčastnili Karpatsko-duklianskej operácie. Môžete tu vidieť podobizne maršalov Sovietskeho zväzu I. S. Koneva, K. S. Moskalenka a A. A. Grečka, armádneho generála L. Svobodou a K. Klapáleka, generalmajora A. Sochora a R. Tesaříka, podplukovníkov J. Kholla a F. Vránu, kapitánov R. Jasioka a V. Opatrného, gardových seržantov P. A. Kondyra, V. N. Golovaňa a D. Karakulova a mladšieho seržanta I. V. Babina.
.JPG)
Sprístupnenie múzea verejnosti
Vojenské múzeum v prírode sprístupnili verejnosti v roku 1959. Dnešný areál Duklianskeho bojiska začína pri rázcestí obce Kapišová a končí pri slovensko-poľskom hraničnom priechode Dukla. V poslednom období prešlo múzeum obnovou. Na škodu veci niektoré exponáty zmizli úplne (letecká technika, napr. IL-2, bojová technika Wehrmachtu), tie, ktoré ostali na svojom mieste sa dočkali nových náterov a úpravy okolia. V Údolí smrti bolo dobudované turistické odpočívadlo, parkovisko a informačné tabule. Tanky T-34 predstavujúce útočiacu jednotku sú dobre prístupné vyšliapaným chodníkom. Najmä z vrcholu kopca nad potokom Kapišovka je krásny výhľad na plochu bojiska. Na škodu veci sa však opakujú neresti z minulosti. Vyhliadková veža, nachádzajúca sa v blízkosti samotného pamätníka, býva priebežne zatvorená. Naposledy z dôvodu výpadku elektrickej energie.
S pamätníkom na Dukle úzko súvisí Múzejné oddelenie Vojenského historického múzea Svidník. Povedať o tomto múzeu, že je zaujímavé, by bolo klamstvom hrubého zrna. Napriek tomu, že pred pár rokmi prešlo výraznou rekonštrukciou, možno smelo vyhlásiť, že šlo o totálny omyl. Nosnou časťou interiérovej expozície sú informačné panely. Husto a nezáživne popísané. Exponáty, nachádzajúce sa za sklenou stenou, zas vzbudzujúci pocit, že autori výstavy ani nevedeli, čo tu mali nainštalovať. V porovnaní s materským múzeom v Piešťanoch je toto múzejné oddelenie úplný prepadák. Pokiaľ Svidník navštívite, nekazte ste si výborný dojem z Dukly a pozrite si len vojenskú techniku vystavenú v parku pri budove múzea.
