Emil Brüll (1891-1944) je jedným zo skupiny židovských architektov, ktorí zahynuli alebo boli popravení počas 2. svetovej vojny. Pôsobil na Slovensku v prvej polovici 20. storočia ako architekt a súčasne stavebný podnikateľ. Jeho život a dielo nebolo doposiaľ prebádané a verejnosti je známych málo realizácií.
Rozsahovo najväčšou z nich by malo byť letisko v Poprade. Brüllovo autorstvo je doposiaľ pripisované štyrom známym stavbám nachádzajúcim sa v Bratislave. Architekt, ktorého tvorba je spätá s existenciou prvej ČSR výraznejšie upútal pozornosť na bratislavské pomery neštandardným, moderným riešením vily pre riaditeľa Eleka (projekt 1930 ) na Bartoňovej 2 a nájomným domom na Rajskej 14 (1933 ?).
Pressburger Kunstverein - Bratislavský umelecký spolok
Narodil sa v roku 1891 v Prešporku (Bratislave), v židovskej rodine o ktorej nie sú bližšie záznamy - otec Samuel Brüll, matka Mária rodená Krasová. Na vysokoškolské štúdium nastúpil v roku 1909/1910 na Maďarskú kráľovskú technickú univerzitu Jozefa Nádora v Budapešti, nazývanú aj Polytechnika. Pod vplyvom pedagógov pôsobiacich na univerzite výučba prebiehala v konzervatívnom akademickom duchu podliehajúcom eklekticizmu. Udalosti 1. svetovej vojny prerušili jeho štúdium, kedy bol povolaný narukovať na front. V školskom roku 1917/1918 dokončil štúdium. Nepodarilo sa mu však získať diplom. Diplomové skúšky zložil až na tretí krát 28.3.1922.
Na Polytechnike študovali v danom období aj ďalší architekti z vtedajšieho Horného Uhorska: Artúr Schlesinger (Szalatnai-Slatinský) (1891-1961), Ernst Steiner(1891-?), Vojtech Holesch(1892-1938), František Florians(18994-1978), absolventom bol aj starší Alexander Skutecký ( 1883– 1943?), ktorí významne zasiahli do stavebného vývoja Bratislavy. Títo architekti boli po roku 1919 združení v spolku Pressburger Kunstverein (Bratislavský umelecký spolok ), kde boli spoločensky činní a môžeme zachytiť ich aktivity v archívnych záznamoch. Architekt Brüll sa na zozname spolku nevyskytuje. Pre jeho športové nadšenie je možné, že by sme ho našli v členskej základni niektorého športového klubu – pôsobil ako futbalový rozhodca.
V tvorbe E. Brülla sú nejasnosti, kde sa nachádza hranica medzi autorstvom stavby a kde pôsobil vo funkcii stavebného podnikateľa – realizátora, nakoľko zo zachovanej dokumentácie to jednoznačne nevyplýva. Brüllove stavby sú cenným dokladom vývoja úrovne bývania strednej vrstvy v rokoch 1923-1937, v meniacich sa spoločensko - ekonomických podmienkach.
Emil Brüll s čerstvým diplomom v ruke založil v Bratislave firmu a vo februári 1923 vyprojektoval a postavil dom pre obchodníka Samuela Sterna na Grösslingovej 55. Výkresová dokumentácia je opečiatkovaná Architekt-Ingenieur, Emil Brüll & Emanuel Lebovics, epitész-mernök. Začiatkom 20. rokov sa architektúra v novovzniknutom štáte formovala, hľadala si aj národnú identitu a bola ovplyvňovaná názormi tradičnými aj modernými. Cesta hľadania výrazu architektúry je čitateľná aj na tejto Brüllovej stavbe, rovnako ako na stavbách ostatných povojnových architektov (po 1. sv. vojne ). Formálne návrh pripomína uličnú fasádu domu Egona Bondyho z roku 1921 na Štefánikovej 14 od Alexandra Skuteckého. Realizácia uličnej fasády domu je zjednodušená, najmä v materiálovom prevedení , v omietke - zaujme štuková výzdoba v štýle Art-deco v nadpraží okien poschodia.
Z februára 1929 pochádza návrh nájomného domu pre Oskara Pfeffera s manželkou na Lazaretskej 11. Je to päťpodlažný dom s plochou strechou , ustúpeným šiestym podlažím . Puristická fasáda je členená iba dvomi horizontálnymi rímsami, okná sú vertikálne. Akcent nárožia s Ferienčíkovou ulicou je vytvorený združením dvojice okien z oboch strán domu. V budove bol navrhnutý výťah systém Stigler, ktorý dodala pražská firma ing. Moučku.
Spomenutá vila riaditeľa Eleka na Bartoňovej 2 je situovaná v strmom svahu , vyznačuje sa výraznou hmotovou kompozíciou dvoch rôzne vysokých polvalcov a hranolov. Projekt je z roku 1930 a v dobe výstavby bolo územie- horná časť vinohradníckeho záhona Hausbergeln - neďaleko hradu ešte riedko zastavané a štvorpodlažný dom nebolo možné prehliadnuť. Napriek tradičnému stvárneniu plochy fasády, ktorá zostáva hmotnou s vertikálnymi oknami, je stavba odvážnym posunom smerom k európskej moderne. V súčasnosti je vila po rekonštrukcii, ktorá čiastočne zmenila jej vzhľad.
V roku 1931 mal architekt Emil Brüll spolu so staviteľom Františkom Weissom väčšie podnikateľské plány a žiadal o predbežné stavebné povolenie na tri parcely v nároží ulíc - ul.29. augusta - Grösslingova, Vuka Karadžiča. Na jednej z týchto parciel, dnešnej Grösslingovej 58, v roku 1933 stavia pre už spomínaného Samuela Sterna nájomný dom. Na stavbe spolupracoval s absolventom budapeštianskej Polytechniky Alexandrom Skuteckým ( Skutezky, Skuteczky), ktorý bol v postavení architekta, Emil Brüll bol zodpovedným staviteľom. Pokrízová spoločenskohospodárska situácia bola reflektovaná aj v Brüllovej architektúre. Obdobie polovice tridsiatych rokov dalo v Bratislave príležitosť vzniku niekoľkým hodnotným stavbám, vilám podnikateľov , na ktorých sa nešetrilo finančnými prostriedkami .
Pravdepodobne z roku 1933 je nárožný nájomný dom s obchodmi na prízemí pre lekárnika Alexandra Kellnera na Rajskej 14 (nárožie Rajská –Dunajská ). Dom je šesťpodlažný s ustúpeným siedmym podlažím so strešnou terasou. Plochá strecha je v časti vyššieho nárožia, napojenie domu na nižšiu zástavbu na Rajskej ulici má štyri podlažia a sedlovú strechu, bez využitia podstrešného priestoru. Technickým vybavení m domu bol výťah, ústredné vykurovanie zo spoločnej uhoľnej kotolne. Nájomný dom je príkladom modernej stavby , ktorého architektonické riešenie je podstatne dynamickejšie ako vyššie spomenuté stavby. Nárožie je zdôraznené polkruhovými balkónami, schodiskový priestor je osvetlený zvislicou s horizontálnym členeným okien. Dokumentácia nesie pečiatku Podnikateľstvo stavieb Architekt Emil Brüll, Bauunternehmung a Arch. H.K. Stark, Bratislava, Carlton. Nie je datovaná, literatúra uvádza rok 1933. 13 Tento nájomný dom rovnako ako aj vila Dr. Paloviča ( 1937) vznikli v spolupráci s architektom H.Starkom a obidve stavby sa vyznačujú použitým motívom polkruhu.
Nájomný dom na Dunajskej 27 má formálne znaky ako nájomný dom na tej istej ulici – s adresou Rajská 14. Obe nárožné budovy majú zdôraznené nárožie balkónmi. Autorstvo budovy je pripisované E. Brüllovi, čo archívna dokumentácia nepotvrdila. Koncom tridsiatych rokov predtucha blížiacej sa vojny našla odraz v strohom a utilitárnom architektonickom stvárnení stavieb. Prejavovala sa snaha majetnejšej vrstvy rýchle a dobre investovať peniaze, v obave pred ich znehodnotením. Vila Dr.Paloviča ( projekt 1937, realizácia 1938) na Lichardovej 24, ktorej spoluautorom je Herman K. Stark, sa nachádza neďaleko vily riaditeľa Eleka a je tu možnosť priameho porovnania oboch stavieb. Od realizácie domu riaditeľa Eleka ju delí krátky časový odstup a konzervatívne trendy konca tridsiatych rokov sa podpisujú na jej stvárnení. Koncepčne sa vily neprispôsobujú svažitému terénu.
Záver:
Štúdia otvára tému podrobnejšieho spoznania diela architekta Emila Brülla a jeho postavenie v histórii Slovenska. Neznáme je jeho pôsobenie v Poprade, kde projektoval obytné budovy a letisko až do tragického konca života v roku 1944. Český architekt Oldřich Starý ( 1884-1971) v prejave na smútočnej tryzne v roku 1946 za Padlými architektmi , spomína na 31 architektov, ktorí padli alebo boli popravení počas 2. svetovej vojny. Medzi nimi E. Brüll, zastrelený nacistami počas Povstania v Spišskej Teplici, neďaleko Popradu, spolu s manželkou. Ambíciou redakcie časopisu Architektúra ČSR, kde bol prejav uverejnený, bolo vydať monografiu na pamiatku padlým, žiaľ pri mnohých boli informácie a záznamy zničené. Informácie o živote a diele architekta sú aj dnes veľmi útržkovité, viac poznatkov by mohlo prísť z Popradu a zo židovského prostredia, v ktorom sa pracovne pohyboval.
