História záchodov

Martina Palovčíková - 29.7.2014
História záchodov

Kedy sa objavil prvý záchod na Slovensku, to doložené nemáme. Wikipédia síce uvádza, že v „starej slovenčine“ sa toto miesto nazývalo „sráč“, asi to však netreba brať celkom vážne.

Pravda je, dodnes žijú svedkovia, že ešte pred 80 rokmi chodil po Bratislave chlapík s putňou a plachtou na chrbte a lákal volaním: „Za grajciar piši-piši, za dva grajciare môže frr-frr!“ V prípade, že niekomu „bolo treba“, putňu z chrbta zložil, zákazník pod plachtou spravil malú či veľkú potrebu, a „pojazdný záchod“ kráčal ďalej ulicami mesta. Poriadny splachovací záchod bol ešte začiatkom minulého storočia skôr vzácnosť ako bežná vec.

Príjemné posedenie

Pritom záchody samotné vynašli ľudia už pomerne dávno. Jedny z prvých používali v 3. tisícročí pred naším letopočtom na území dnešného Pakistanu. Toalety napojené na kanalizáciu fungovali aj v čase faraónov v Egypte alebo na prelome letopočtov v starom Ríme. Rímske verejné toalety by dnes boli naozaj zábavné – jedno sedadlo vedľa druhého, kde bez ostychu svorne sedeli bok po boku viacerí vážení páni a diskutovali hoci o politike. Pod zadnicami im tiekol neustále prúd vody a na hlavy svietilo slniečko. Toalety totiž neboli kryté, vďaka čomu tam nesmrdelo.

Smradľavé obdobie

Po Rimanoch prišlo, pokiaľ ide o záchody, „obdobie temna“ a ľudia sa hygienou príliš nezaoberali. V stredovekých domoch či bytoch ste mohli nájsť najmä nočníky, ktoré sa po použití vyniesli k maštaliam alebo vyliali z okna rovno na ulicu. Tam bolo treba odpad prekračovať často až dovtedy, kým neprišiel väčší dážď a splašky neodtiekli cez vyhĺbené žľaby do riek. Postupom času sa nočníky prestali vylievať na hlavy okoloidúcich a obytné domy si budovali žumpy, mestá postupne stavali kanalizáciu. Pritom splachovací záchod bol na svete už od roku roku 1596 a vymyslel ho Angličan John Harrington. Angličania na jeho počesť dodnes nazývajú toaletnú misu „John“.

Konečne WC!

Skutočné a naozaj funkčné WC (water closet) si dal patentovať v roku 1775 iný Angličan, hodinár Alexander Cummings. No cesta k dnešnému vecku trvala ešte dlho. Na zdravotníckej výstave v Londýne sa v roku 1884 stal hitom splachovací záchod s omývateľnou porcelánovou misou, ktorý získal zlatú medailu. Jeho súčasťou bola aj oválna doska používaná dodnes. Záchody si konečne začali raziť cestu do našich domácností. Bola to dlhá cesta! No musíte uznať, že dnešné toalety sú oproti smradľavým latrínam, studeným nočníkom či nepohodlným dieram v zemi naozaj komfortné. Našťastie. Veď na záchode strávi každý z nás asi tri roky života!

Zopár zaujímavosti:

  • - Spoločné WC pre viacero bytov majú dodnes v starých domoch v Moskve. Ráno otec zvesí z klinca záchodovú dosku, celá rodina vykoná postupne potrebu, vezmú svoju dosku a nastúpi ďalšia família so svojou záchodovou doskou.
  • - Výraz „smradu ako v Carihradu“ nesúvisí s vylievaním nočníkov do ulíc vtedajšieho Istanbulu. Mesto príšerne smrdelo z odpadu z rýb, ktorý sa vŕšil v prístave.
  • - Stredoveké hrady a zámky mali záchody v špeciálnych výklenkoch – prevétoch. Šľachtická potreba padala rovno pod hradby či do hradnej priekopy.
Komentáre Disqus