Nedávno, v piatok 13. júna, zomrel v počas leteckého nešťastia Richard Rockefeller, jeden z členov rodiny Rockefellerovcov. Nepochybne ide o veľkú tragédiu, ale rodina žije ďalej. Vždy jej vládne len jeden zo synov, tí ostatní mu len pomáhajú. Jedným zo základov úspechu je práve prísne centralizované vedenie.
Kým bežné akciové spoločnosti sa po čase začnú správať rovnako neefektívne, ako napríklad štátne podniky, rockefellerovské firmy na neefektivitu neumrú. Ďalšou veľkou výhodou je dlhovekosť Rockefellerovcov. Deväťdesiatka nie je pre nich čosi mimoriadne. V čase vrcholnej slávy poškuľovali po poste prezidenta Spojených štátov amerických. Bola by to zaujímvá satisfakcia pre rodinu, ktorej tento úrad, prinútený vonkajším tlakom, spôsobil toľké príkoria. Nakoniec sa však meno Rockefeller spája len s postom guvernéra štátu New Jersey. Na Divokom západe nebolo nikomu ľahko. Ani farmárskym rodinám a ani podomovým odborníkom. Otázky bezpečnosti na cestách, ochrana spotrebiteľa; jednoducho vymožiteľnosť práva boli v druhej polovici 19. storočia v USA akademickými pojmami. A na toto pole sa postavil John D. Rockefeller.
Problém metódy
Okrem líderstva vo svojich trhových segmentoch sa Rockefellerovcom podarilo vymyslieť a v praxi aplikovať aj sústavné a dlhodobé public relations. Nikdy neboli ochotní vymeniť dlhodobé renomé rodiny za výhru v nejakom čiastkovom spore s novinami. Nevýhodou tohto prístupu je, že väčšina dostupných informačných zdrojov o tejto rodine je kontaminovaná tisíckrát destilovanými pravdami. A menšina je zase nenávistne protirockefellerovská, lebo bojuje za sociálnu spravodlivosť a všetky možné ľudské práva zľava.
Príchod do zeme zasľúbenej
Začiatkom osemnásteho storočia odchádzali do Ameriky len tí najodvážnejší z odvážnych, alebo tí, ktorí už nemali čo stratiť. Je jedno, do ktorej skupiny patril pôvodne Prus Johann Peter Rockefeller. Dokázal v Amerike prežiť aj vychovať svojich deväť detí. Jeho pra- pravnuk John D. bol mimoriadne pedantný a cieľavedomý už od malička. Viedol si účtovné denníky o každej transakcii, ktorú so svojimi peniazmi vykonal. Napriek alebo vďaka svojmu výzoru účtovníčka sa dokázal vyšvihnúť na miesto pravdepodobne najbohatšieho človeka v Spojených štátoch.
(ne)Standard oil
S pennsylvánskou ropu si nik nevedel veľmi rady. Vytekala zo zeme sama, mastila vodu a vôbec. Na nič sa nehodila. Johnov otec William mal nejaké práva k ropným pozemkom, ale išiel na to zle. Surovú ropu fľaškoval do lacných flakónov a predával ako liek na tie problémy, ktoré užívateľa práve trápili. Vždy pacientom odporučil dlhodobú kúru a zmizol. Úľava sa dostavila nanajvýš v prípadoch mimoriadne zanedbanej zápchy.
Standard oil
Kým prvé stretnutie Rockefellerovcov s ropou nebolo nijak zvlášť úspešné, bolo poučné. Ropa sa nemá predávať vo flakónoch, ale prinajmenšom v sudoch (barreloch). Ešte dôležitejšie však bolo vedieť, že ak všetci kupujú ropu, aby z nej destilovali petrolej do petrolejových lámp, iba hlupák sa obmedzí na jej ťažbu. John D. začal stavať pod značkou Standard Oil prvé rafinérie ropy. Rafinérie ropy ale potrebovali ropu a tej Rockefelerovci nemali dosť. Obchádzali maloproducentov a núkali im prevzatie podnikania s podmienkami, ktoré nik neakceptoval. Tak radšej kúpili železnice a neumožnili konkurentom prepravu ropy do spracovateľských závodov, nechali ich padnúť na kolená a vtedy nakupovali. Aj so zľavou.
Teapot
Už pred prvou svetovou americké námorníctvo jasne opúšťalo uhlie v prospech ropných produktov. Okrem iného tekuté palivá nevyžadujú kuričov, ktorí by lopatovali uhlie do kotlov. Námorníctvo tak dostalo svoju strategickú zásobu ropy vo forme polí pri Teapot dome. Strategické zásoby však oslovovali priveľa podnikavcov – nájomníkov za pár symbolických. Prenájom sa prevalil, vysokopostaveného úradníka zvreli pre branie úplatkov a Teapot dome vrátili späť námorníctvu. Dôsledkom pre Standard oil bola v 20. rokoch minulého storočia ďalšia vlna snáh Americkej vlády o rozbitie ropných spoločností na menšie divízie. Tak nám vznikli firmy ako Exxon, Mobil, Chevron. Dôležité zrazu bolo celý klan rodinných firiem udržať pokope, efektívne kontrolovať a zabezpečiť, aby si jednotlivé divízie nekonkurovali.
Chase Manhattan
Kúpou a prevzatiami menších bankových domov vznikla peňažná polovica rockefellerovských firiem banka Chase Manhattan. Tiež občas zmenila meno, tiež sa od nej odlúpili rôzne dcéry a sestry. V každom prípade stále bola riadená tak, aby rodina neutrpela, aby slúžila rodine a každodenne znášala zlaté vajcia.
Inovácie
Ani jedna z firiem Rockefellerovskej rodiny nebola inovačný talent. Ropné nákupy v Rusku pred prvou svetovou robili doslova na poslednú chvíľu, keď hrozilo že stratia európsky trh. Kaspické ropné polia kupovali draho a červení im ich zobrali skôr, než sa firme zaplatili. Tak, ako je celá rodina konzervatívna, je prekvapivo konzervatívne aj ich podnikanie. Napriek tomu majú zvláštne firmy na financovanie start-upov (Apple) a napríklad univerzít. Zámerom je podporovať rozvoj vedy a vzdelanosti v americkom národe, a len tak mimochodom dokázať odhadnúť ďalší vývoj, aby sme vedeli správne investovať.
Zásnuby
Politika bola vždy súčasťou života Rockefellerovcov. Teapot dome, v ktorom boli vlastne nevinne, a Veľká októbrová socialistická revolúcia túto rodinu presvedčila, že je lepšie byť hýbateľom dejín, než ich obeťou. Preto sa s týmto menom stretávame v senátoch jednotlivých štátov únie, na guvernérskych postoch a občas sa šušne o tom, že konečne dajú Amerike prezidenta. To sa asi nestane; rodina R. chápe, že ľudia sú na prerastanie biznisu a politiky pricitliví. Bude musieť pomôcť nejaká inovácia. Napríklad filantropia. Klan dáva na dobročinné ciele ohromné peniaze. A kto si myslí, že nezištne, nemal by čítať články, ktoré mu zrúcajú videnie sveta.
Dynastia, klan, rodina
Rockefellerovci dokázali chytiť každú príležitosť za pačesy a uspieť. Sami nie sú nijak mimoriadne márnotratní, sú však pracovití a stali sa ikonou pravicových politikov. Netreba to však s ich obdivovaním preháňať. Ale ani zatracovanie nie je namieste. Rockefellerovci museli každý dolár zarobiť. A to nikdy nebol ľahké.
