Tajomstvá Roalda Amundsena

Dobrodruh.sk - 14.2.2021

Tento veľký polárny bádateľ ako prvý dosiahol Južný pól, no málokto vie, že spával nahý pod novinami, jeho najväčším vzorom a zároveň priateľom bol nemenej známy polárnik Fridtjof Nansen, nenaplnenou láskou dievča Nora z nórskeho Tromsö a adoptovanými dcérami dve malé Eskimáčky.

Roald Engelbregt Gravning Amundsen (1872 – 1928) bol už ako mladý chlapec neustále zahĺbený do dobrodružných kníh, dychtivo hltal každé slovo o zamrznutých krajinách a i napriek výslovnému zákazu jeho matky spával počas tuhých nórskych zím nahý pri otvorenom okne, prikrytý len tenkou vrstvou novín. S bratom Léonom ešte ako mladík uskutočnil prvú expedíciu naprieč nórskou vysočinou Hardangervidda na lyžiach, ktorá skončila takmer tragicky.
 
Láska k matke ho primäla k štúdiu medicíny, i keď jeho viac lákalo námorníctvo a po náhlej matkinej smrti definitívne prerušil štúdium a nechal sa najať na veľrybársku loď.  Slúžil na rôznych lodiach pod rôznym velením. Sám hovoril: „ Človek nikdy nevie priveľa a každá nová skúsenosť sa mu môže niekedy zísť.“

Veľká plavba na malej lodi

Ako ešte mladý námorník sa po prvýkrát stretol so svojím veľkým vzorom Nansenom, ktorý bol vtedy už celosvetovo známym polárnikom. Krátko na to odišiel na lodi Britanica ešte ako bezvýznamný poručík-kormidelník do Antarktídy (1897-1899). Jeho loď vtedy ako prvá vo svete prezimovala v týchto vodách a zachránila sa i pred námorníckou chorobou – skorbutom.
 
 
Prvou Amundsenovou výpravou pod jeho velením bola výprava, ktorej vedeckým cieľom bol magnetický pól. Len s pätnásťmetrovou loďkou Gjöa, ktorá dnes hrdo stojí pred múzeom Fram v Oslo, a so šesťčlennou posádkou ako prvý našiel priechod z Atlantického do Tichého oceána severnou cestou. Počas nej dva roky zimoval v Gjöaheime spolu s kanadskými eskimákmi. Od nich sa naučil loviť v ťažkých podmienkach, chrániť pred chladom, obliekať.

Nansenova loď Fram v Amundsenových rukách

Medzitým bol už Nansenovým dobrým priateľom a to až do takej miery, že mu sám veľký Fridtjof prenechal svoju lásku, loď Fram, na jeho ďalší z odvážnych cieľov – Južný pól. Málokto však vie, že v tom čase okrem samotného Amundsena nikto ani len netušil, že posádka nezamieri na sever. Pôvodným cieľom bol totiž Severný pól, no keď ho v čase Amundsenových príprav Peary ako prvý dobyl, zmenil Roald cieľ. Jeho posádka do poslednej chvíle nevedela o tejto zmene. Povedal jej to až v prístave Funchal na Madeire.
 
V Antarktíde s Framom pristál vo Veľrybej zátoke a založil tábor Framheim. O krátky čas na to tu pristála i Scottova loď Terra Nova, pričom Roberta Falcona Scotta, jeho rivala v útoku na Južný pól, už predtým vysadila v jeho základni Mac Murdo. Boj o prvenstvo sa mohol začať.

Bitka o Antarktídu so Scottom

Kým Scott mal zásadu „brať čo najviac ľudí, čím najmenej psov“, plus motorové sane a islandské poníky, Amundsen bol opačného názoru. Cestu k pólu si značil sušenými rybami (treskami), ktoré mu zároveň pri spiatočnej ceste slúžili ako krmivo pre psy. Fram sa zatiaľ odišla túlať, aby sa o rok vrátila pre polárnikov.
 
 
Na ceste k pólu Amundsen postavil 3 sklady, ktoré v kilometrových vzdialenostiach od seba označil bambusovými tyčami s vlajkami a číslami pre ľahšiu orientáciu. Zároveň vytvoril 150 kopcov zo snehu, aby na spiatočnej ceste ešte ľahšie trafil k skladom. Popritom zaznamenával okolité horstvá do mapy a pomenovával ich. Na Južný pól sa spolu so svojimi ďalšími druhmi dostal 14. decembra 1911, len 99 dní od opustenia Framheimu. Scott i napriek tomu, že svoju púť za víťazstvom začal skôr, dosiahol Južný pól až o 35 dní po Amundsenovi a cestou späť so svojimi druhmi zahynul od hladu.

Záchranca umiera, zachránený prežije

Tento úspech Amundsenovi zaručil nielen celosvetovú slávu, ale i finančnú podporu na jeho ďalšie expedície. Neúnavne sa vrhal v ústrety novým výzvam, no vo vnútri zostal zvedavým chlapcom, ktorý sa s pokorou pozeral na svet vôkol seba.  Plavil sa zásadne len pod nórskou vlajkou, odmietol i Mussoliniho návrh, aby zadarmo letel na vzducholodi pod talianskou zástavou. Až keď ju za svoje peniaze kúpil a premenoval na Norge, preletel ňou r. 1926 zo Špicbergov na Aljašku cez Severný pól, čím uskutočnil nielen prvý transpolárny let, ale stal sa i prvým človekom, ktorý sa dotkol obidvoch pólov Zeme. Let trval 72 hodín a meral 5500 km, pričom najväčšie zásluhy si prisvojil Talian Nobile, aj keď v skutočnosti takmer umrel od strachu a zachránila ho len skúsená posádka.
 
Práve Nobile sa stal Amundsenovým nešťastím, pretože i napriek tomu, že Nobile Amundsena všade ohováral, bol to práve Roald, kto sa ho rozhodol zachrániť, keď sa Nobile i so svojou novou vzducholoďou Italia stratil v Severnom ľadovom oceáne. Amundsen bol jediný, kto bol ochotný riskovať svoj vlastný život, sadnúť do lietadla a ísť ho hľadať. Jeho lietadlo však havarovalo a telo sa nikdy nenašlo. Paradoxne, Nobile prežil.

Tri najdôležitejšie ženy v živote polárnika

V súkromnom živote Amundsena boli tri osoby, ktoré v jeho osudovej línii zanechali výraznú pečať – jeho dve adoptované čukotské dievčatá a Nora. Čukotské Eskimáčky Kamila a Kakonita prirástli Roaldovi k srdcu, no musel sa ich vzdať, pretože jeho výpravy pohlcovali všetok jeho čas a o dievčatká by sa nemal kto postarať. Poslal ich teda do USA, kde im zabezpečil opateru a vzdelávanie i napriek tomu, že mu to takmer roztrhlo srdce. Druhou jeho nezahojenou ranou na jeho inak silnom srdci bolo dievča z nórskeho Tromsö, Nora, do ktorej sa vášnivo zamiloval, no jeho láska zostala nenaplnená.

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.