Môže byť skutočný príbeh ešte strhujúcejší ako románové dobrodružstvo? Devätnáste storočie je storočím romantikov, no drsná každodenná realita nebola nič pre rojkov. Svoje o tom vedel (a tiež o tom napísal) aj Herman Melville, autor slávneho románu Moby Dick – Biela veľryba.
Herman Melvill sa narodil pred 195 rokmi, 1. augusta 1819.
Od antiky k veľrybám...
Allan Melvill (ešte bez –e) bol úspešným obchodníkom, ktorý nemal problém zabezpečiť slušný život svojej mnohopočetnej rodine. Aspoň spočiatku. Herman bol v poradí tretí z ôsmich detí a keď mal 11 rokov, po krachu otcovho obchodu prvý raz pocítil nedostatok. Podnik po otcovi prevzal najstarší syn, no tým len nakrátko predĺžil rodinnú finančnú agóniu. Herman, pôvodne študent antickej literatúry a filozofie, bol nútený zanechať štúdiá a po rôznych pracovných pokusoch sa nechal najať najprv na obchodnú, a neskôr aj na veľrybársku loď.
...a ku kanibalom
Herman Melville (už s –e, ktoré do rodinného mena zaviedla matka po smrti otca) nebol žiadny domased a námornícky život mu zavoňal. Okrem iného mal vďaka nemu konečne aj solídne námety pre svoju literárnu tvorbu. Prvú námornícku výpravu opísal v knihe Redburn: Prvá plavba, veľrybárske zážitky z lodi Acushnet zasa v románe Taipi: Pohľad na polynézsky život. Polynéziu veru zažil zblízka – šokovaní nemilosrdným zaobchádzaním s námorníkmi spolu s priateľom dezertovali na ostrov Nuku Hiva, kde strávili takmer mesiac v osade kanibalov ako zajatci, až kým sa im nepodarilo zdrhnúť vďaka ďalšej veľrybárskej lodi!
Katastrofa spred dvadsiatich rokov
Mladý Melville sa však vďaka Acushnetu nespoznal len s kanibalmi, ale aj s istým námorníkom menom Chase. Ten mu porozprával príbeh svojho otca, tiež lovca veľrýb, ktorý ako jeden z mála prežil katastrofu lode Essex. Príbeh Essexu sa odohral v roku 1820. Veľrybárska loď narazila na nezvyčajne veľkého vorvaňa, ktorý sa jej ale nemienil vzdať bez boja. Vorvaň niekoľkokrát zaútočil a podarilo sa mu preraziť provu plavidla. Essex šiel ku dnu, posádka sa zachránila na troch člnoch, kým sa jej však po viac ako polroku podarilo doplávať k brehom Južnej Ameriky, z 21 námorníkov ostalo len osem pološialených a vysilených mužov. Neskôr väčšina z nich zaznamenala na papier svoje útrapy. Z Chaseových zápiskov si mladý Herman Melville prečítal o obrovskej útočiacej veľrybe, o hádkach medzi dôstojníkmi, aj o losovaní námorníkov v záchranných člnoch, o losovaní o tom, koho spomedzi seba usmrtia a zjedia...
Smrť sa volá Mocha Dick
Potopenie Essexu však nebolo jedinou Melvillovou inšpiráciou. V prvej polovici 19. storočia po moriach kolovalo mnoho veľrybárskych historiek. Najväčší strach naháňalo rozprávanie o obrovskej bielej veľrybe menom Mocha Dick. Povedomé? Mocha Dick bol údajne nezvyčajne veľký vorvaň – albín s bielou hlavou a časťou chrbta. Len jeho čeľusť merala cez 6 metrov. Po niekoľkých pokusoch o jeho skalp si Mocha Dick vypestoval, celkom prirodzene, odpor a agresivitu voči člnom a lodiam. Mocha Dickovi sa podarilo nad svojimi lovcami dlhé roky vyhrávať, potopil niekoľko člnov a lodí a usmrtil viacero námorníkov, no údaje o jeho konci sa rôznia. Najpravdepodobnejšie padol za obeť neďaleko brazílskeho pobrežia – vraj mal nespočetné množstvo jaziev, v tele niekoľko zrastených harpún a jedno oko slepé...
Príliš ťažká veľryba Moby Dick
Je jasné, že po návrate domov mal Melville materiálu na román až-až, Biela veľryba - Moby Dick však napriek tomu vznikala pomaly a zdĺhavo. Rozprávačom príbehu je mladík Izmael, ktorý sa nalodí na harpunársku loď. Lodi Pequod velí kapitán Achab, ktorému viac ako o veľrybie mäso ide o osobnú pomstu. Moby Dick ho kedysi pripravil o nohu, namiesto ktorej má teraz drevenú protézu, zdobenú veľrybími zubami. Achab vládne na lodi pevnou rukou tyrana a bez ohľadu na okolie a okolnosti sa ženie za svojou túžbou, jeho lov na bielu veľrybu však vrcholí nevyhnutným a neslávnym koncom, veľmi podobným tomu, ktorý postihol Essex. Kniha pozostáva zo 135 kapitol a Melville do tejto zdanlivo jednoduchej fabuly vložil mnoho alegórii, metafor, biblických odkazov a filozofických pasáží, vďaka čomu ide o pomerne náročné čítanie. To bol jeden z dôvodov, prečo sa v Melvillovej dobe kniha nestretla s úspechom. Podľa niektorých zdrojov sa jej predalo len niekoľko sto kusov.
Colný úradník vchádza do histórie
Herman Melville bol však, dá sa povedať, na neúspech zvyknutý. V mantineloch svojej doby sa pokúšal o ďalšie diela – dobrodružné romány sa striedali s romantickými alegóriami, poémami a básnickými zbierkami, či esejami. Aj keď sa mu svoje dielo darilo ako-tak pretlačiť k čitateľom, bola to väčšinou len slabá náplasť na jeho existenčné problémy. Tie najpálčivejšie väčšinou hasili príbuzní z manželkinej strany. Melville posledných dvadsať rokov svojho života pracoval ako colný úradník a umrel bez uznania čitateľov i kritiky 28. septembra 1891 vo veku 72 rokov. Moby Dick si miesto v histórii našiel až po prvej svetovej vojne, kedy nastala nová (a zrejme vlastne prvá) vlna záujmu o Melvillove knihy. Z Hermana Melvilla sa stal jeden z najväčších klasikov americkej i svetovej literatúry.
