Grand Pre a deportácia Akádijcov

Vladimír Ďuriš - 24.11.2009

Grand Pre je Národné historické miesto Kanady v provincii Nové Škótsko, je to park, pamätný kostol, múzeum a informačné centrum  na pamiatku „Great Expulsion“ deportácie Akádijcov pôvodom francúzskych kolonistov, ktorá začala v roku 1755 a trvala do roku 1762.

Osídľovanie severovýchodnej Ameriky Francúzmi začalo začiatkom 17. storočia. Zásluhou Samuela de Champlaina (1567?-1635) Francúzsko sa natrvalo zapísalo do histórie osídľovania Severnej Ameriky. So skupinou 79 osadníkov sa  25. júna 1604 sa usídlili na ostrove St. Croix v zálive Fundy.  Akádia alebo Nové Francúzsko bol severovýchodný región Severnej Ameriky , ako potom Francúzi nazývali terajšie územie Nového Škótska, Nového Brunšviku, ostrova Princa Eduarda, Gaspé v Quebecu a časti amerického štátu Maine. Po ťažkých začiatkoch za pomoci miestneho obyvateľstva Indiánov Mikmakov a príchodom nových osídlencov z Európy sa kolónia stabilizovala a rozšírila. Na rozdiel od Angličanov Francúzi nazerali na Nový svet predovšetkým z hľadiska obchodu s rybami, kožušinami, nepovažovali ho za priestor v ktorom by mohli existovať, budovať mestá a žiť po novom. Z toho dôvodu sa v Novom svete usadzovalo len málo roľníkov a obchodníkov. Až keď kráľ Ľudovít XIV. udelil Novému Francúzsku štatút kráľovskej provincie začal sa jeho rozvoj. Vtedajší guvernér provincie Jean Baptiste Talon si uvedomoval potrebu zvýšenia počtu obyvateľov. Sľúbil mladomanželom, že dostanú zadarmo 40 hektárov pôdy ak budú mať dvanásť a viac detí. Tento systém sa osvedčil. Niektorí osadníci požadovali o prídel 80 hektárov, pretože mali až dvadsaťštyri, ba i viac detí.

Územné spory Anglicka a Francúzska v Severnej Amerike vyvrcholili v 18. storočí. Prvá z týchto vojen bola vojna o Španielske dedičstvo, napriek tomu že Francúzov podporovali Španieli, Angličania vyhrali. V dôsledku Ultrechtského mieru v roku 1713 Angličania získali územia okolo Hudsonovho zálivu, Nový Foundland a Akádiu, a tak sa časť Akádie stala Novým Škótskom a Port Royal teraz nazývaný Annapolis Royal hlavným mestom. K nasledujúcej vojne tzv. Sedemročnej došlo v roku 1756. Francúzi ju prehrali a podľa Parížskej zmluvy v roku 1763 Francúzsko formálne prenechalo Anglicku Kanadu ako aj územia na východ od rieky Mississipy. Nadvládu Anglicka ukončilo revolučné hnutie 13 kolónií, vyvrcholilo ich osamostatnením v roku 1776 a v roku 1783 13 kolónií položilo základ štátneho útvaru, ktorý poznáme pod názvom Spojené štáty americké.

Kulminácia napätia medzi Francúzmi a Angličanmi sa preniesla i do Akádie. Angličania požadovali loajalitu od francúzsky hovoriaceho obyvateľstva provincie Nové Škótsko. Požadovali aby prisahali vernosť Anglicku, Akádijci ponúkli svoju neutralitu a tak roku 1730 sa stali „neutrální Francúzi“.  V roku 1749 sa Halifax stal hlavným mestom Nového Škótska a nový guvernér Cornwallis znovu žiadal prísahu ale nepochodil.
Akádijci v tejto britskej kolónii boli väčšinovým národom, žijúcim na bohatých farmách a ich počet rástol. Vláda chcela podporiť príchod nových osadníkov z radov protestantov hovoriacich anglickým jazykom a loajálnych britskej korune.

Nový guvernér Peregrine Hopson pokračoval v zmierlivej politike ale však nasledujúci guvernér Charles Lawrence „pritvrdil“. V roku 1755 boli Akádijcom skonfiškované lode a zbrane. Delegáti Akádijcov, ktorí priniesli petíciu guvernérovi do Halifaxu boli uväznení. Po objavení 300 Akádijcov pri kapitulácii  francúzskej pevnosti Beauséjour v roku 1755 guvernér urobil posledný pokus Akádijcov presvedčiť, aby akceptovali prísahu, ale Akádijci odmietli. Guvernér Lawrence nariadil masovú deportáciu Akádijcov do rôznych lokalít Severnej Ameriky ako aj Európy.

Indiáni Mikmakovia, pôvodní obyvatelia a spojenci Francúzov, ktorí nikdy nesúhlasili s odstúpením svojej krajiny nepochodili „ešte tak dobre“. Odobrali im zem a časom anglickí guvernéri vydali nariadenie na lov, zabíjanie a skalpovanie Indiánov. Roku 1761 bol uzavretý mier medzi Mikmakmi a Angličanmi, ale to už počet  Mikmakov a ich územie bolo silne redukované vlnami anglických imigrantov oproti stavu v roku 1749.  

Deportácia obyvateľov

Veliteľ anglických vojakov John Winslow prišiel s vojakmi do Grand Pre 19. augusta 1755 a v kostole si zriadil veliteľstvo. Muži a chlapci z oblasti boli sem sústredení 5. septembra, a boli Winslowom oboznámení, že ich všetky osobné veci boli zobraté korunou a ich rodiny budú deportované loďami. Takto to prebiehalo po celej Akádii.
panorma_deportcieOkolo 7000 Akádijcov bolo deportovaných behom roku 1755. Deportovaní boli umiestňovaní do väzenských lodí na niekoľko týždňov pred ich presunom do miesta deportácie, čo viedlo k stovkám úmrtí. Okolo 2700 deportovaných zomrelo pred dosiahnutím miesta deportácie. Odhadom celkove 10 000 osôb zomrelo počas odsunu v zime 1755-1756. Podľa anglických záznamov bolo deportovaných približne 23 000 osôb, z toho sa zachránilo asi 10 000 osôb. Okolo 5 000-6 000 osôb ušlo a presídlilo do Nového Francúzska, teraz Quebecu a Nového Brunšviku, a na ostrov Princa Eduarda,  skrylo sa medzi Indiánmi a tak sa vyhlo deportácii.

Akádijci boli nútene presídlení po Severnej Amerike: Quebec (2 000), Nové Škótsko (1 249), Massachusetts (1 043), Južná Karolína (942), Maryland (810), Baie des Chaleurs (700), Connecticut (666), Pennsylvánia (383), Ile Saint-Jean (300), Louisiana (300), Severná Karolína (280), New York (249), Georgia (185), pozdĺž rieky St. John (86). Ďalších 866 bolo odmietnutých Virgíniou, preto boli odoslaní do Anglicka a po skončení vojny roku 1763 do Francúzska.  
Angličania spaľovali domy a farmy okolo zálivu Fundy alebo domy a farmy odovzdávali  anglicky hovoriacim kolonistom. Najviac novousadlíkov  v Novom Škótsku prišlo z vysočiny Škótska ako výsledok vyhnania veľkej časti obyvateľov pri prechode od tradičného poľnohospodárstva k chovu oviec behom priemyselnej revolúcie.

Po skončení Sedem ročnej vojny v roku 1763 sa mohli Akádijci vrátiť do Nového Škótska pokiaľ sa neusadili v iných miestach, nemali však dovolené presídliť do oblasti Port Roayl alebo Grand Pre.
spaovanie_domov_a_fariemV priebehu niekoľkých desaťročí sa veľa Akádijcov presťahovalo na východné pobrežie terajších USA ako aj Louisiany, ovládanej Španielmi. Španieli privítali katolíckych Akádijcov ako usadlíkov, osídlovali nimi plochy okolo rieky Mississippy a  prérie na Západe.    

Pamätihodnosti

Roku 1907 John Frederick Herbin, básnik, historik a klenotník, ktorého matka bola Akádijka kúpil pozemok o ktorom predpokladal že bolo miestom kostola a cintorína v Saint Charles v blízkosti dediny Grand Pre. Postavil kamenný kríž na mieste cintorína z kameňov zo základov rozbúraných domov. Roku 1917 predal celý majetok železničnej spoločnosti za podmienky, že budú rozvíjať park a podporovať uchovávanie histórie a tradície Akádijcov.
Ešte v roku 1847 americký básnik Henry Wadsworth Longefellow publikoval poviedku Evangeline, ktorá opisuje celoživotné čakanie Evangeliny na Gabriela, jej ženícha na pozadí spomínaných udalostí. V deň ich svadby Gabriela zobrala a deportovala  britská armáda. Básnik zobrazil a urobil nesmrteľnou tragédiu Akádijcov.

Kanadský sochár Philippe Hébert vytvoril podľa svojej predstavy sochu Evangelíny, ktorú po jeho smrti dokončil jeho syn Henri. Socha bola postavená v parku roku 1920.

Zároveň sa spoločnosť rozhodla postaviť v parku pamätný kostol, ktorého hrubá stavba bola ukončená v roku 1922. Interiéry kostola boli ukončené v roku 1930, v roku 175. výročia deportácie, kostol bol otvorený ako múzeum. V kostole sa nachádzajú obrazy znázorňujúce udalosti pri deportácii, panorámu odchodu detí na lode z horiacej dediny ako aj rôzne písomné materiály mapujúce toto obdobie.
Vláda Kanady získala Park Grand Pre od spoločnosti v roku 1957 a v roku 1961 premenovala na Národné historické miesto (National Historic Site).
V decembri 2003 guvernérka Adrienne Clarkson, ktorá v Kanade reprezentuje britskú kráľovnú deklarovala uznanie „Great Expulsion“ (ale sa za udalosti neospravedlnila). Navrhla 28. júl ako „Deň pamiatky“. Táto proklamácia uzavrela jeden z najdlhších otvorených prípadov histórie Britského súdu, iniciovaného reprezentantmi Akádijcov pri ich sťažnosti na zbavenie vlastníctva zeme, majetku a dobytka v roku 1760.        
Dnes žije po svete niekoľko miliónov potomkov Akádijcov. Park Grand Pre vyvoláva silné zotrvanie oddanosti Akádijcov k tomuto miestu, rodnému miestu ich predkov ako  symbolu puta ktoré ich zjednocuje.

Návštevou tohto miesta, pamätného kostola, múzea a informačného centra návštevník pochopí deportáciu v histórii Akádie.

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.