Kalvária v Prešove: Christum non istum sed Christum crede per istum

Kde je najkrajšia kalvária na Slovensku? Predsa v  Banskej Štiavnici. Správne. Takto by odpovedalo asi 90% problematiky znalých Slovákov. Kde má táto kalvária svoju „rodnú“ sestru? V  Prešove. Túto odpoveď pozná možno necelých 10% špecialistov. A  možno to nevedia ani sami Prešovčania. Tí tušia, že ich kalvária je významná, je pekná a  mimoriadne ju zviditeľnila aktivita ex-primátora Prešova, pána Hagyariho. Prišiel s  nezmyselným nápadom na jej mieste postaviť sochu Krista. Vo veľkosti ako ju poznáme z  Rio de Janeira.

 

Rozprávanie o kalváriách bude najlepšie začať "z opačného konca". Opačným koncom myslím ateistický slovník. Ja som si vybral ten, ktorý v roku 1984 vydala Pravda, tlačový kombinát Komunistickej strany Slovenska. Pod heslom Golgota je napísané: Golgota, Kalvária (aram. Golgoltá, lat. Calva – lebka) – pahorok v tvare ľudskej lebky neďaleko Jeruzalema, v minulosti miesto popráv zločincov. Podľa evanjelia bol na Golgote ukrižovaný Ježiš Kristus. Obraz Golgoty aktívne využívajú kresťanskí kazatelia, keď vyzývajú veriacich, aby trpezlivo, podobne ako Kristus, znášali utrpenie. V tomto krátkom hesle je obsiahnutá takmer úplná informácia o kalváriách. Dokonca je možno presnejšia ako tá, ktorú sa dočítate v publikácii Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, ktorú vydal Pamiatkový úrad SR (2002). Tam sa objavila informácia, že Kalvária je latinsky Calvaria. Možno to nebude úplne presné, lebo slovensko-latinský slovník (SPN, 1969) v tomto smere decentne mlčí. Pre toto rozprávanie budú dôležité však iné informácie. 

Keď v 4. storočí (r. 313) bolo kresťanstvo zlegalizované, správnejšie zrovnoprávnené s inými náboženstvami na území Rímskej ríše, prejavilo sa to aj v Jeruzaleme. Na miestach pre kresťanov skutočne kultových vyrástli nové stavby. Bazilika sv. Hrobu, Anastazis – rotunda Ježišovho zmŕtvychvstania, inú perspektívu získalo napríklad "námestie súdu", alebo cesta na Golgotu. Už v 9. storočí si Európania vo veľkonočnom období začali pripomínať posledné dni Ježišovho života budovaním symbolických Sv. hrobov. Vďaka najmä františkánom sa pašie a slávnosti s nimi súvisiace začali obohacovať o ďalšie kulisy. V 15. storočí boli postavené prvé "budovy" – zastavenia, ktoré mali napodobniť kľúčové miesta z Jeruzalema. Veriacim mali sprostredkovať vrcholné mystérium Ježišovho obetovania sa, ukrižovanie, sňatia hriechov a  jeho zmŕtvychvstanie.  Skutočne pôvodných krížových ciest z  tohto obdobia sa v  Európe nezachovalo veľa. Vďaka búrlivému obdobiu reformácie a  vlne nábožensky motivovaných vojen väčšina z  nich „ľahla popolom“. Najstaršie je možné nájsť na severe Talianska. Z  nich najznámejšia bude pravdepodobne Sacro Monte di Varallo (v mestečku Varallo v  regióne Piemonte). Jej vznik sa datuje do roku 1481. V  strednej Európe sa „sväté kopce“ objavili na začiatku 17. storočia. Najznámejšou a  zapísanou aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je Kalwaria Zebrzydowska neďaleko Krakova. Z  tohto obdobia sú zaujímavé aj stavby v  Hernals pri Viedni, v  Linzi, ale aj magický Svatý kopeček v  Mikulove.  

Mladšou ju robí aj skutočnosť, že bola postavená v  troch etapách. Kongregácia študentov Nanebovzatej Panny Márie bola iniciátorom vyhľadania vhodného miesta. 13. októbra 1721ako prísľub budúcej kalvárie na vrchole kopca vztýčili drevený kríž. Súčasne bola vybudovaná prvá kaplnka Kristus modliaci sa na Olivovej hore. Po dobu najbližších dvadsiatich rokov sa nič významné neudialo a  projekt zdanlivo upadal do zabudnutia. V  roku 1743 sa do Prešova dostal autentický kúsok Svätého kríža, čo tunajšiu obec viedlo k  oživeniu záujmu o  ďalšiu výstavbu.  Reálnu odozvu našiel však až v  roku 1752, kedy superior Štefan Sali položil základný kameň budúceho kalvárskeho Kostola sv. kríža. Napriek tomu, že nový kostol pritiahol záujem veriacich, nič významné sa počas viac ako desať rokov neudialo.  Až v  roku 1764 prišiel do Prešova páter František Pregner. Kalvária dostala pečať svojho vzoru z  Banskej Štiavnice a  pomerne rýchlo sa začalo s  jej doplnením a  úplným dobudovaním. V  roku 1769 bola slávnostne dokončená a  na sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra, tu slávilo niekoľko tisíc ľudí. Údajne nechýbala streľba z  mažiarov a  hlasný sprievod bubnovania na tympanoch. 

Niekoľko krát už bola zdôraznená spriaznenosť tejto kalvárie s  Banskou Štiavnicou. Nie je nutné preto osobitne zdôrazňovať, že spadá do „cukríkovo farebného“ baroka. Spolu s  kostolom, najdominantnejšou časťou celého komplexu je Budova svätých schodov. Neobvykle postavená na mieste prvého predvedenia Krista pred Piláta. Chronologicky sa vymyká z  príbehu. Autori už spomínanej výpravnej publikácie Kalvárie a  krížové cesty na Slovensku uvádzajú, že k  tomuto umiestneniu došlo pravdepodobne z  dôvodu využitia krátkeho svahu. Prírodné danosti kopca nedovoľovali vybudovať výraznejšie schodisko na inom mieste. Výstup na samotný vrchol s  kostolom otvára pohľad na údolie, v  ktorom leží Prešov. Ak si odmyslíme novú výstavbu, cesty pretínajúce zeleň okolitých kopcov, otvára sa nám krásny pohľad. Miesto má svoj meditatívny náboj. Možno aj vďaka tomu, že zeleň na tomto mieste pohltila toho trochu viac ako by bolo žiadúce a  možno aj vďaka tomu, že jednotlivé stavby majú svoju patinu, mi baroková mäkkosť a  krikľavá farebnosť neboli na prekážku. Baroko, okrem hudby, nie je totiž môjmu naturelu, práve blízky sloh.

 

Toto rozprávanie bolo uvedené latinskou vetou Christum non istum sed Christum crede per istum. Je vytesaná na kríži, ktorý sa nachádza pred kalvárnym kostolom. Znamená: Nie  z  kameňa vytesaného maj za Krista, ale ver v  Krista týmto napodobeného. Myslím, že táto veta najlepšie približuje skutočný význam všetkých kalvárií.