Modrotlač patrí dnes medzi jednu z najzachovalejších a najcennejších remeselných činností. Pôvodne vznikla v Číne, odkiaľ ju Holanďania dostali do Európy. Prvý väčší podnik na jej výrobu vznikol v Amsterdame, kde ju založil obchodník Jakub Grouw. Potom sa z Holandska rozšírila do Čiech, na Moravu a Slovensko. Ako prvá na Slovensku začala s modrotlačou manufaktúra v Šaštíne v roku 1736.
Postupne sa rozšírila na celú Moravu, kde bola rozšírená takmer v každej obci. Svoj vrchol dosiahla hlavne v 19. storočí, keď popri nej vznikli rezbárske dielne, ktoré vyrábali formy na tlačenie modrotlače. Z 20. storočia pochádza aj jedna z dvoch posledných dielní na Morave v Strážnici. Tretia generácia rodiny Jochovcov ťahá úspešnú šnúru tohto remesla od roku 1906. František Joch je dnes už živou legendou. Aj napriek svojim sedemdesiatim rokom naďalej pokračuje v tejto tradícii s obrovským entuziazmom.
Na to, aby sme dosiahli látku s modrotlačou, musíme podstúpiť viacero krokov
Základom je mať kvalitný materiál. Musí to byť vyložene prírodná látka – ľan alebo bavlna. V prvom rade sa musí dobre naškrobiť a vyžehliť na fixačnom lise. Hneď ako je pripravený trinásťmetrový kus, môže sa ísť na to. Dôležitým prvkom je lepidlo papp, ktoré sa nanáša na formu, pomocou ktorej sa tlačia na látku jednotlivé vzory. Lepidlo je alfou a omegou celého remesla, pretože mať ho čo najkvalitnejšie je výsadným tajomstvom každého remeselníka. Na jeho výrobu sa používa zmes arabskej gumy, kaolínu a rôznych chemikálií, či už síranu alebo dusičnanu. Po tom, čo sa na látku nanesú vzory, sa nechá vysušiť na drevených latách minimálne jeden týždeň. Po vysušení sa látka namáča do roztoku – kyppa, ktorého podstatu tvorí indigo. Látka sa namočí 4- až 5-krát. Po vytiahnutí von farba na vzduchu zoxiduje. Čím sa namočí viackrát, tým je farba tmavšia. Zaujímavosťou je, že vzory lepidla sa nezafarbia a nádherne vyniknú. Samotného lepidla sa však nakoniec treba zbaviť, a preto sa látka namočí do päťpercentného roztoku kyseliny sírovej. Tá zabezpečí, že lepidlo papp zmizne spolu so zbytočným indigom. Na záver sa už len operie v čistej vode, aby sa látka nepoškodila. Na záver sa nechá vysušiť a vyžehlí sa. Šičky z nej vyrábajú košele, kalendáre, vankúše a ďalšie produkty.
Rodinná tradícia Jochovcov je dnes naozaj ojedinelým príkladom toho, že remeslo má zlaté dno. Vo veľkej miere sa výrobky distribuujú na Slovensko, niektoré kúsky už skončili dokonca aj v Japonsku a Severnej Amerike. Dnes ho navštevujú najmä zvedaví turisti a členovia ľudových súborov. Uvidieť manufaktúru v Strážnici je naozaj nevšedným zážitkom. Aj vďaka takým ľuďom, ako je rodina Jochovcov, žije modrotlač naďalej a teší sa veľkej popularite.
