Pri budovaní opevnených sídiel využívali slovanské kmene, na celom rozsiahlom území ich osídlenia, najčastejšie vyvýšené miesta, kde im neprístupný terén poskytoval prirodzenú ochranu.
Na rovinatom území využívali ako prirodzenú ochranu vodné toky, alebo močaristé a jazerné prostredie... Ochranu, ktorú im poskytovala príroda ešte umocnili výstavbou opevnení, ktoré mali často veľmi dômyselné konštrukcie. S opevnenými sídlami - hradiskami, ktoré boli z funkčného hľadiska predchodcami neskorších stredovekých hradov, sa stretáme na celom území slovanského osídlenia. U východných a západných Slovanov je táto forma sídlisk veľmi výrazná, preto sa obdobie, v ktorom sa kryštalizovali slovanské kmene, nazýva aj dobou hradištnou, v nemeckej terminológii Burgwallzeit. U južných Slovanov sa tiež stretáme so slovanskými opevnenými sídliskami, tam však nie je ich výskyt taký výrazný, lebo často nadväzujú na opevnenia antickej civilizácie, ktoré Slovania pri svojom prenikaní na Balkán často dobyli a potom využili pre seba.
Povstanie proti Avarom
O zvyku Slovanov stavať si hrady nás informujú aj písomné pramene. K najstarším zmienkam patrí záznam vo Fredegarovej kronike. Pochádza od neznámeho analistu, ktorý žil na dvore fransko-merovejského panovníka Dagoberta. Tento zaznamenal udalosti súvisiace s povstaním Slovanov proti Avarom roku 623, keď sa na čelo Slovanov postavil franský kupec Samo a vytvorili sa tak podmienky pre vznik Samovej ríše. Počas bojov Samových Slovanov proti franskému Dagobertovi uvádza kronikár, že k závažnému vojenskému stretnutiu, úspešnému pre Slovanov, došlo na mieste zvanom Vogastisburg.
Nevieme síce presne, kde sa toto miesto nachádzalo, v odbornej literatúre sa uvádza až päť možností, bolo to však na území Samovej ríše, ktorá sa rozprestierala niekde na sever od stredného Dunaja. Podľa koncovky názvu burg môžeme predpokladať, že išlo o hrad. Znamená to, že slovanské hrady - hradiská vznikali nad stredným Dunajom už v 7. storočí, čo v poslednom období potvrdzuje aj archeologický výskum, najmä v Čechách. O tom, že v 9. storočí bola výstavba hradov bežná, nás informuje iný prameň, tzv. Bavorský Geograf. Je to anonymný opis krajín a hradov na severnej strane Dunaja vyhotovený zo strategických dôvodov pre potreby Franskej ríše asi v rokoch 815 - 817.
Opisuje slovanské kmene a ich hrady na území dnešného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy aj Slovenska, ale aj u južných a čiastočne východných Slovanov. Uvádza sa v ňom napr., že "...v Čechách je 15 hradov, Moravania majú 11 hradov" a v neskoršom prepise sa u Moravanov uvádza dokonca až 30 hradov, "...krajina Bulharov je rozsiahla a má početný ľud a 5 hradov..." atď. Nie je vylúčené, že s narastajúcou vzdialenosťou informátora od konkrétnej krajiny môžu byť informácie nepresnejšie, isté však je, že opevnené sídla boli pre slovanské kmene charakteristické a predstavovali určitý mocenský a vojenský potenciál. Celkom jasne sa to prejavuje v arabskom prameni z 10. storočia (Gardízi), ktorý uvádza, že stavba hradov je u Slovanov zákonom: "Zo všetkých končín sa zídu viacerí a stavajú hrady, lebo Maďari k nim často vtrhnú a prepadávajú ich.
Maďari ich v bitke premôžu a Slovania ujdú do hradov, ktoré zbudovali". Uvedený prameň opisuje konkrétnu situáciu po príchode Maďarov do stredovýchodnej Európy. Budovanie hradov v predchádzajúcom období malo však pravdepodobne príbuzné dôvody, či to už bola ochrana pred nepriateľom zvonku, alebo aj vzájomné boje jednotlivých slovanských kmeňov medzi sebou. Na Slovensku sú zatiaľ najstaršie opevnené sídla doložené archeologickým výskumom z obdobia konca 8. a začiatku 9. storočia. Zdá sa, že koncom 8. a začiatkom 9. storočia dochádza na našom území k určitému kryštalizačnému procesu jednotlivých kmeňov a snahám o ich spájanie, čo sa odrazilo aj v budovaní opevnených sídiel, na ktorých sa usadzovali kniežacie družiny.
K dobre preskúmaným hradiskám z prelomu 8. - 9. storočia patrí Pobedim pri Piešťanoch, ktorý sa svojou polohou vo vážskej nive radí k nížinným hradiskám. Pri jeho budovaní využili vtedajší obyvatelia miernu vyvýšeninu medzi tokmi Dudváhu a potokom Dubová, atak vzniklo hradisko s opevneným predhradím, ktoré malo podľa zistenia bádateľky Dariny Bialekovej, v niektorých častiach opevnenia zvláštnu konštrukciu. Tvorili ju komory so stienkami z pleteného prútia, naplnené hlinou a vypálené, čím vznikla akási tehlovina. Komora s tehlovými stenami bola potom vyplnená zeminou. V niektorých častiach opevnenia tvoril prednú stenu hradby kamenný múr. Život na hradisku zanikol niekedy v prvej polovici 9. storočia, lebo do zrejme už nefunkčného opevnenia boli v druhej polovici 9. storočia zapustené hroby. Napriek zániku hradiska okolité neopevnené osady pretrvali počas celého 9. storočia.
Veľká Morava
K významným hradiskám tohto obdobia patrila Nitra - Martinský vrch, na severnom okraji Avarskej ríše. O niečo južnejšie, na okraji dnešnej Nitry sa totiž v 8. storočí nachádzalo avarské pohrebisko. Výsledky výskumu hradiska sú známe len z kusých informácií, dá sa však predpodkladať, že patrilo k významným hradiskám, na ktorých pokračoval život aj po zániku Avarskej ríše a v čase formovania sa Veľkej Moravy. Svedčí o tom nález jednolodného kostola na jeho vrchole. Slovanské osídlenie v severnej okrajovej časti Avarskej ríše muselo byť intenzívne a životaschopné, lebo krátko po jej zániku v poslednom desaťročí 8. storočia vzniklo neďaleko Štúrova, v prostredí osídlenom predtým Avarmi, hradisko na brehu Dunaja v Mužle-Čenkove. Ďalšie hradisko, ako o tom svedčia nálezy väčšinou od súkromných zberateľov, sa nachádzalo pravdepodobne na začiatku 9. storočia v Smoleniciach.
Zatiaľ nebolo preskúmané, preto podrobnejšie jeho charakter nepoznáme. V severnej a východnej časti Slovenska tiež už začiatkom 9. storočia vznikali hradiská ako sídla veľmožov. Na Orave to bolo hradisko na Ostrej Skale pri Vyšnom Kubíne, na Spiši v katastri Čingova. Ani ich osud nebol rovnaký. Na Ostrej Skale pokračoval život ďalej počas celého 9. storočia, hradisko v Čingove okolo polovice 9. storočia zaniklo a namiesto neho si neďaleko, v katastri Spišských Tomášoviec vybudovali hradisko nové. Podobný vývoj sa odohral aj pri Piešťanoch, kde po zániku hradiska v Pobedime vzniklo na druhej strane Váhu, na staršom pravekom hradisku, v Kostelisku nad obcou Ducové, opevnené sídlo s kostolíkom - rotundou a panským dvorcom. Určite bolo sídlom veľmoža a preto prevzalo v stredom Považí vedúcu úlohu.
V prvej polovici 9. storočia došlo k zjednocovaciemu procesu slovanských kmeňov, ktorý sa na vyššej úrovni prejavil predovšetkým spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva do celku nazývaného neskôr Veľkou Moravou. Tento proces sa odohrával aj na nižších úrovniach a jeho výrazom je vznik významnejších hradísk s centrálnou funkciou, ktoré mali pod politickou a niekedy aj cirkevnou správou určité rosiahlejšie územia.
K centrám správnej politickej aj cirkevnej moci nesporne patrila Nitra, ako najvýznamnej šia lokalita vtedajšieho vývoja, pôvodne sídlo kniežaťa Pribinu, neskôr ďalších kniežat mojmírovského rodu a tiež sídlo cirkevnej organizácie. Jej význam podčiarkuje výskyt viacerých hradísk na úzkom území dnešnej Nitry. Okrem už spomenutého hradiska na Martinskom vrchu to bolo hradisko Na vŕšku, opevnené mohutným drevozemným valom, na mieste ktorého neskôr postavili kostol a kláštor piaristov. Významnú úlohu malo aj hradisko na mieste neskoršieho biskupského hradu, kde sa pravdeopodbne už v čase Veľkej Moravy nachádzalo biskupstvo. Názory na toto hradisko boli vzhľadom na jeho veľkomoravskú históriu dlho skeptické, pretože z neho nepochádzali zodpovedajúce dobové nálezy. Spôsobila to však veľká stredoveká a novoveká zastavanosť celého priestoru a nemožnosť uskutočniť na ňom výskum. Až v posledných rokoch, keď sa prikročilo k výskumu, vyšlo najavo, že stredoveký hrad bol založený na staršom slovanskom hradisku, ktoré pravdepodobne patrilo k najvýznamnejším v Nitre.
Ďalším hradiskom s centrálnou politickou aj cirkevnou funkciou bol nesporne Bratislavský hrad, opevnený mohutnou drevozemnou hradbou, ktorý mal na vrchole menšiu kamennú palácovú stavbu a východnejšie od nej položený trojlodný kamenný kostol, so stenami zdobenými výmaľbou, ktorý mal okolo hroby z 9. storočia. Obe lokality, Nitra aj Bratislava, si svoj význam zachovali aj neskôr, v období vznikajúceho uhorského kráľovstva, keď sa stali jeho komitátnymi hradmi.
Devín
Centrami komitátov sa stali aj niektoré hradiská z 9. storočia. Výskum tu však nepreukázal až takú výraznú funkciu centrálnej správy. Sú to Starý Tekov a Zemplín. Zhodou okolností sa na ich rozlohe nachádzal neskorší stredoveký a novoveký cintorín, ktorý znemožnil ich preskúmanie. Nie je preto vylúčené, že sa na nich ešte môžu skrývať významné staršie nálezy. Centrálnu funkciu v 9. storočí mohli mať aj hrady, ktoré sa neskôr nemuseli stať komitátnymi hradmi Uhorska, napr. na dolnom Pohroní mala určite významnú funkciu Bíňa. Jej opevnenie je síce časove zaradené až do 10. - 11. storočia, ale hroby menšieho pohrebiska v jej centrálnej časti, neďaleko neskoršej románskej rotundy, pochádzajú z 9. storočia a svojím bohatým vybavením sa priraďujú k vedúcej vrstve vtedajšej spoločnosti.
Celkom jednoznačne nemožno interpretovať funkciu hradu Devín, ktorý patrí k najznámejším hradiskám spájaným s históriou Veľkej Moravy na Slovensku. Archeologickým výskumom odkrytý kostol s trojlístkovým uzáverom na nižšej vrcholovej časti hradiska naznačuje sídlo veľmoža. Popri Bratislave však pravdepodobne nie s centrálnym významom. Isté je, že celá oblasť Devína a Bratislavy bola chránená ešte menšími strážnymi hradiskami. Na úpätí Devínskej Kobyly to boli dve hradiská z 9. storočia - Na pieskoch a Lom. Z východnej strany mohlo územie chrániť hradisko Nad Neštichom pri sv. Jure, pôvodne považované za neskoršie, z konca 9. a začiatku 10. storočia. Novšie nálezy však dokladajú jeho existenciu už na prelome 8. - 9. storočia.
Strach z nájazdov
Pre 9. storočie je stavba hradov veľmi príznačná. Výskumom sú dobre prebádané aj niektoré lokality na strednom Slovensku. Medzi dôležité opevnené sídla patril určite Vyšehrad, medzi Turčianskou kotlinou a Hornou Nitrou, ktorý tiež mohol mať funkciu centrálneho hradu pre niektorú z uvedených oblastí. Vo Zvolenskej kotline to bolo hradisko Môťová pri Zvolene, významné bolo však aj hradisko v katastri obce Detva. Na východnom Slovensku, okrem Zemplína, patrili k významným hradiskám najmä Šarišské Sokolovce, ktorých vývoj siaha aj ďalej do 11. storočia a patria rozlohou k rozsiahlym opevneniam. V spišskej oblasti okrem už spomenutých hradísk na Čingove a v Spišských Tomášovciach bolo hradisko aj na vrchu Dreveník, na východnom konci ktorého postavili neskôr Spišský hrad.
Hradisko sa nachádzalo na opačnom konci, nad Spišskými Vlachami a zaslúžilo by si pozornosť výskumnej činnosti. Koncom 9. a začiatkom 10. storočia sa zakladali, alebo znovuopevňovali hradiská ako ochranu proti prenikajúcim maďarským kmeňom. K takým patrí sústava hradísk v tzv. Slovenskej bráne, po oboch stranách hronskej úžiny, od Starého Tekova na juhu, až po Hronský sv. Beňadik s hradiskom na Beňadickej skale na severe. Medzi nimi sa nachádzajú ďalšie tri hradiská, ktoré spolu chránili pred prienikom hronskou úžinou na sever.
Charakter opevnených sídlisk - hradísk - ostal aj v nasledujúcom období nezmenený. Hradiská mali značnú rozlohu členenú na hlavnú časť - akropolu a podhradia, ktoré sa k nej zväčša prstencovite pripájali.
Ešte aj v 12. storočí tvorili opevnenie zväčša opravované, alebo aj nové hradby s drevozemnou konštrukciou s prípadným čelným kamenným múrom. K výraznej zmene došlo až koncom 12. storočia a v prvej polovici 13. storočia, keď pod vpyvom západnej architektúry hradov vzniká aj na našom území kamenná architektúra. Spočiatku mala formu najmä obytných kamenných veží, ako vznikli na Bratislavskom hrade roku 1245, alebo v Trenčíne, možno trochu skôr, ako aj na Spišskom hrade a ďalších. Neskôr k nim pribudli kamenné palácové stavby a potom už aj murované opevnenia a hrady dostali výzor kamenných pevností, ako ich poznáme dnes.
