Technické pamiatky Bratislavy I.

Sprevádzkovania zatiaľ posledného bratislavského mosta cez Dunaj bolo pravdepodobne pozitívnym prínosom pre cestovanie mnohých bratislavčanov. Mnohých určite potešili aj nové pohľady na Bratislavu.

Podľa množstva sviatočných aj profesionálnych fotografov pohybujúcich sa na lávke pre chodcov, bolo jeho otvorenie prínosom aj pre fotografujúcu verejnosť. A možno si niektorí aj po prvý krát všimli nenápadnú, ale veľmi peknú jednoposchodovú tehlovú budovu v tesnom susedstve zimného prístavu. Pre milovníkov technických pamiatok a milovníkov priemyselnej architektúry 19. a 20. storočia sa zviditeľnil drobný, ale veľmi zaujímavý šperk priemyselnej architektúry. Čerpacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave.

Projekt verejnej kanalizácie

Bratislava sa projektu všeobecnej verejnej kanalizácia dočkala až v rokoch 1897 – 1904. Vodopisné oddelenie Ministerstva vnútra v Budapešti doň začlenilo asi 20 km stôk postavených v 18. a 19. storočí. Projekt počítal s hĺbkou kanálov tak, aby horná hrana stoky bola 2,5 m pod povrchom ulice. Zberač horného pásma začínal na Račianskom mýte, pokračoval po Radlinského ulici, po Heydukovej, na námestie SNP. Tu sa spojil so zberačom označeným ako „A XII“. Jeho zvláštnosťou bol zvláštny profil, ktorý slúžil na usadzovanie splavenín. Spoločne potom pokračovali po Štúrovej ulici cez Šafaríkovo námestie. Splašky po 5 násobnom zriedení našli svoju cestu do Dunaja v blízkosti Starého mosta. Mimochodom toto vyústenie bolo funkčné ešte v 70.-tych rokoch 20. storočia a celé ďalšie desaťročie ešte dobre viditeľné.

Dnes je už zamurované. Hlavný zberač dolného pásma označovaný písmenom „A“ mal zabudované vretenové stavidlo. S jeho pomocou sa dal uzavrieť prepad do zberača počas vyšších vodných stavov na toku Dunaja. Zabránilo sa tak zaťaženiu čerpadla prečerpávacej stanici v Zimnom prístave. Odľahčujúca stoka mala priemer 2 metre a bolo ňou možné vyústiť odpadové vody za každej výšky vodného stavu na Dunaji.

Čerpacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave

Drobná, ale veľmi pekná budova čerpacej stanice odpadových vôd v Zimnom prístave bola postavená v rokoch 1904 a 1905. Pôvodný maďarský projekt bol vo finálnej podobe doplnený o detaily secesnej výzdoby. Priečelie vonkajšej fasády je z tehlového muriva a na čelnej strane, nad miestnosťou uzáverov, vystupuje priestor obytnej časti. Celý objekt je obdĺžnikového pôdorysu, z ktorého na východnej strane vystupuje schodište. Na južnej strane je situovaná miestnosť uzáverov výtlačného potrubia. Celá budova je dvojpodlažná a dnes už aj spolu s podkrovím slúži pravdepodobne výhradne na bývanie. Pôvodné technologické zariadenie tvorili tri čerpadlá s výkonom 600 l/s, s jednosmernými elektromotormi 44 kW. Dodávateľom zariadenia bola spoločnosť Ganz a Schlick z Budpaešti.

Elektromotory vyrobili v Magyar Siemens Schuckert Művek. Ich hodnota v čase zaobstarania bola 36 663 zlatých korún. Čo bola len časť z celkových nákladov 3 000 000 zlatých korún, ktoré boli investované do výstavby kanalizácie a prečerpávacej stanice. Pre spoločnosť Pittel a Brausewetter z Viedne, ktorá uskutočnila stavebné práce, to bola na tie časy veľmi lukratívna zákazka. cerpacia_stanicaV roku 1945 počas spojeneckých náletov na rafinériu Apollo a Zimný prístav bola zasiahnutá severozápadná časť objektu. Vďaka tomu, že ju po vojne opravili, ešte na začiatku 80.-tych rokov 20. storočia sa využívali dve zo spomínaných čerpadiel. Ich súčasťou bolo aj vákuové čerpadlo Magyar Szabadalom, ktoré vyrobili v roku 1894. Pomocou veľmi dômyselnej sústavy posuvných remeňov a remeníc sa ním ovládal stavidlový uzáver na výtlačnom potrubí do Dunaja. V plnej prevádzke teda fungovalo takmer 90 rokov! Budova sa dočkala ďalšej renovácie v roku 1984. Dnes je veľmi pekne zachovaná. Pravdepodobne je však výhradne v súkromných rukách, využívaná ako obytné budova. Ďalší problém spočíva v tom, že sa nachádza „akože“ v areáli Zimného prístavu. Po sprevádzkovaní Mostu Apollo je možné prejsť z Pribinovej ulici až k brehu Dunaja. A popri brehu k samotnej budove.

Okolie, ktoré bývalo najskôr priemyselnou zónou a neskôr staveniskom je neupravené a v súčasnosti je akýmsi „územím nikoho“. Ťažko odhadnúť do kedy tento stav vydrží. V krátkom čase tu má vyrásť nové mestské centrum. Možno bude opäť pevne oddelené od Zimného prístavu. Tým pádom aj od tejto peknej pamiatky.

Fotografovanie budovy nie je technický problém. „Pes je zakopaný“ skôr v probléme jej esteticky zaujímavého zachytenia. Ja som volil čas kedy napadol sneh. Viem si však predstaviť budovu vo svetle vychádzajúceho, alebo zapadajúceho slnka. V prvom prípade by som volil na fotenie skôr zimné, alebo jarné obdobie, kedy býva slnko nízko nad obzorom. Svetlo zapadajúceho slnka by bolo zaujímavé zasa v čase výraznejšej oblačnosti, alebo po prechode meteorologického frontu (frontálnej oblačnosti), kedy máva dramatickejšie sfarbenie. Rovnako zaujímavú scenériu je možné dosiahnuť fotografovaní z pravého brehu Dunaja. Treba skúsiť dostať do záberu ako vodiacu linku konštrukciu mosta Apollo, na ktorej konci bude samotná budova. Ak to podporíte dlhým expozičným časom, čím „rozmažete“ tok Dunaja, môžete vzniknúť zaujímavo dynamický obraz. Bohužiaľ, ja som sa nestihol pokúsiť o tento obraz. Krátko pred fotografovaním sa mi zlomil statív a príliš rýchlo sa menili svetelné podmienky. Samozrejme k horšiemu.