Thurzovci, Fuggerovci a kremnické zlato

Posledná štvrtina 15. storočia zastihla kremnické baníctvo v pomerne zložitej situácii. Na ňu poukazujú v porovnaní so stavom v polovici 15. storočia znížené počty banských prevádzok a zariadení, nachádzajúcich sa v obvode sústredenej ťažby.

Ten vytyčovalo územie smerom od Kremnice po Kremnické Bane, zasahovalo do chotárov Kunešova, Turčeka, Krahúl, Dolnej Vsi, Lúčok.1 Kremnica si naďalej udržala nezastupiteľné miesto a úlohu pri zámene drahých kovov, ich záverečnom hutníckom spracovaní a mincovaní. Práve tieto činitele zohrali dôležitú úlohu pri vstupe Thurzovcov a Fuggerovcov do Kremnice. Tu sa uskutočňovalo sústredenie vyťažených a čiastočne hutnícky upravených drahých kovov, zlata a striebra z celej stredoslovenskej banskej oblasti. Operácie s nimi spojenými sa pre Thurzovcov stávali výnosnými zdrojmi a vhodnými nástrojmi obchodnej a mocenskej politiky. Vstupom do Kremnice sa im naskytla možnosť ovládania trhu bez ďalšieho rozširovania a zriaďovania miesta pôsobnosti, vytvárania faktórií v ostatných stredoslovenských banských mestách. Toto konštatovanie sa dotýka Banskej Štiavnice, vtedajšieho najväčšieho producenta zlata a striebra. Mesto a ťažiari sa stali závislými na dodávkach olova od Thurzovcov.

Do Kremnice odovzdávali vyťažené zlatostrieborné rudy, pričom operácie od zámeny po finálne hutnícke spracovanie a následné mincovanie ovládali Thurzovci. Odhliadnuc na spôsoby využívania a spracovania prenajatých prevádzok v Kremnici, zo strany Thurzovcov bol záujem o zlepšenie stavu baníctva. Aj Kremnica odoberala produkty ich spoločností. Dodávali olovo a kvalitnú zrnenú meď, ktoré sa využívali v záverečných procesoch oddeľovania zlata a striebra v kremnickej cementovni, ako jedinom zariadení v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Dodávky olova sa pravdepodobne uskutočňovali skôr, ako sa uzatvorili vzťahy o nájme kráľovského majetku Thurzovcami v r. 1498. Nasvedčuje tomu návšteva stredoslovenskej banskej oblasti Jánom Thurzom r. 1475.2

Thurzovci a Fuggerovci

 jakub_fugger2
 Jakub Fugger

Pred vstupom do Kremnice Thurzovci určite boli oboznámení s celkovou situáciou v nej. Napriek ťažkostiam dobývania vo väčších hĺbkach, vystihli, že Kremnica nestratila na význame a stále zaujímala poprednú pozíciu hospodárskeho centra Uhorska. Thurzovci za podpory Fuggerovcov vstúpili do Kremnice v období, ktoré niektorí autori staršej generácie montánnych historikov označili za koniec doby „zlatej Kremnice” a to hlavne z pohľadu poklesov výnosnosti ťažby a celkového stavu banských prevádzok. Je nepochybné, že ťažba vo väčších hĺbkach znamenala tiež zmenu skladby rúd oproti starším obdobiam, kedy sa dobývali v bohatších a prístupnejších pásmach. Ťažba koncom 15. storočia v Kremnici si vyžadovala zvýšené náklady, riešenie problémov spodných vôd budovaním dedičných odvodňovacích štôlní pod úrovňou banských diel. Komora, ťažiari a mesto podnikajúci v baníctve nemali k dispozícii investičný kapitál. Ten mali priniesť do Kremnice Thurzovci s pomocou Fuggerovcov.

V sledovanom období pôsobnosti Thurzovcov a Fuggerovcov, podobne aj v ostatných lokalitách stredoslovenskej banskej oblasti, sa ťažilo zlato s určitým obsahom striebra. Tento aspekt sa často v interpretácii súdobých historických prameňov nezohľadňoval, čím pri výkazoch produkcie sa vniesli určité nepresnosti. Najčastejšie tak, že vyprodukované množstvá zlatostriebra sa uvádzali ako produkcia zlata. Vyťažený a čiastočne hutnícky spracovaný kov sa označil za zlato, hoci v ňom obsiahnuté striebro mávalo podiel v priemere 13%, niekedy aj cez 20%. Týmto spôsobom uvádzané množstvá zlata je nutné znižovať o podiel striebra. S termínom „zlato” alebo „kremnické zlato” je potrebné narábať opatrne.

Počas pôsobnosti Thurzovcov a Fuggerovcov v Kremnici sa v tomto meste zamieňal drahý kov, presnejšie zlato s určitým obsahom striebra, tzv. zlatostriebro alebo biele zlato od banských komôr, ťažiarov a ťažiarskych spoločností z celej stredoslovenskej banskej oblasti v stave základného hutníckeho spracovania ako napr. prepálenia. Pri zámene sa určil stupeň rýdzosti, stanovila sa cena. Následne po turnusoch, najviac dvanástich v rámci kalendárneho roka, sa previedla cementácia ako záverečný proces oddelenia zlata a striebra. Cementáciou sa u zlata dosahoval dukátový stupeň rýdzosti.

Pramennú základňu pre problematiku produkcie zlata v období od r. 1498 po ukončenie nájmu kremnickej cementovne Fuggerovcami a jej prevzatie kráľovskou komorou tvorí niekoľko výkazov, ktorými sa zaoberali v svojich prácach O. Paulinyi alebo P. Ratkoš. Vo výkazoch o množstvách zameneného zlatostriebra pripraveného na cementáciu sú len ojedinelé záznamy, podľa ktorých je možné určiť pôvod ťažby, ťažiara tak ako to je vo výkazoch z r. 1556 – 1558. Vo väčšine pôvod dodaného kovu na zámenu do Kremnice a následnú cementáciu do r. 1550 nie je možné presne určiť. Dá sa len konštatovať, že vykazované množstvá pred cementáciou a po nej, kedy sa získalo zlato o rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, pochádzalo od komôr, ťažiarov a ťažiarstiev zo stredoslovenskej banskej oblasti. Podľa zachovaných písomných prameňov pred a po cementácii sa nedá bližšie špecifikovať a určiť, či sa jedná o kremnické zlato, alebo štiavnické, hodrušské. Výkazy z r. 1556 – 1558 aj keď časovo presahujú rámec tohto príspevku, určujú okrem známych banských lokalít dodávky aj z Nitrianskeho Pravna, Jarabej, Jasenia, Bocí, Nemeckej (Partizánskej) Ľupče.3 Je možné predpokladať, že banícka činnosť u nich prebiehala počas pôsobnosti Thurzovcov a Fuggerovcov v Kremnici. Ján Thurzo v r. 1498 získal kremnickú banskú a mincovnú komoru do nájmu s titulom komorského grófa. Pri uzatváraní nájmu určite dôležitú úlohu zohrali pôžičky Thurzovcov kráľovskému dvoru. Aktivity Thurzovcov v Banskej Bystrici a Kremnici sa pre nich stali základom k získaniu funkcií u kráľovského dvora. Na druhej strane v podstate nadobudnutie funkcií znemožňovalo kontrolovateľnosť hospodárenia u takých inštitúcií ako kremnické komory, ktoré vo výraznej miere vplývali na uhorské finančníctvo a menovú politiku.

Problematike pôsobnosti Thurzovcov ako nájomcov kremnických komôr a mincovne, či z toho vyplyvajúcich funkcií komorských grófov až do r. 1524, kedy kráľovná Mária presadila ukončenie nájmu a ustanovila za komorského grófa B. Beheima z tirolského mesta Hall, je venovaný iný príspevok. Za dôležitú pokladáme v čase nájmu Thurzovcov a Fuggerovcov činnosť cementovne v Kremnici. V cementovni prebiehal záverečný zrýdzovací proces, zlato a striebro sa oddeľovalo za použitia medi, olova, tehlového prášku, soli. Pri zámene v cementovni sa prevádzala kontrola kvality kovov.

Rodina Langsfelderovcov a povstanie baníkov

Funkcia skúšača drahých kovov v Kremnici je známa od 14. storočia, popritom tiež ako kontrolný orgán na kvalitu a razbu mincí pôsobil zástupca ostrihomského arcibiskupstva, pizetár a zástupca taverníka. V prvej polovici 16. storočia funkciu pizetára zastával zväčša správca panstva ostrihomského arcibiskupstva v Sv. Kríži (Žiar nad Hronom). V druhej polovici 15. storočia s kremnickou cementovňou je spojená rodina Langsfelderovcov a ich príbuzných, ktorí prijali podľa pracovného zamerania priezvisko Schaider, v slovenčine lúčbár. Z Langsfelderovcov je prvý známy predok, rýnocký mešťan Kristanus v r. 1441. V r. 1475 právo na cementovňu získal Augustín Langsfelder. Podľa jeho testamentu z r. 1485 A. Langsfelder bol hlavným donátorom prestavby zámockého kostola sv. Kataríny. Po Augustínovi prevzal cementovňu Ján, ktorý striedavo používal priezvisko Langsfelder alebo Schaider. Zomrel približne v r. 1495, jeho manželka po ňom zdedila okrem iného dva banské mlyny a hutu.4 Manželka Barbora zvaná Šafárová v r. 1496 získala potvrdenie práv skúšača a cementovňu pre seba a synov Jána a Ondreja. V r. 1505 za 1000 dukátov právo od Barbory Langsfelderovej (Šafárovej) odkúpil Juraj Thurzo, po ňom ho zdedil syn Krištof.5 Po Krištofovi Thurzovi cementovňu získal do nájmu prívrženec Thurzovcov, kremnický komorský podgróf Ján Hüb, rodinne úzko spätý s vplyvným faktorom Thurzovcov v B. Bystrici Jánom Plossom. Ján Hüb mal cementovňu v nájme až do júnovej konfiškácie majetku Thurzovcov v r. 1525. Krátko cementovňu spravovali komorský gróf B. Beheim a kráľovský pokladník Imrich Serenčéš – Fortunatus.6

 jan_thurzo
 Ján Thurzo

Po potlačení povstania baníkov 1525 – 1526, Alex Thurzo pravdepodobne prostredníctvom faktorov sprostredkoval u kráľovského dvora Antonovi Fuggerovi nájom kremnickej cementovne. Fuggerovci cementovňu a lúčobňu v Kremnici spravovali pomocou svojich faktorov až do obdobia vyvrcholenia sporov kráľovnej Márie s bratom Ferdinandom o venný majetok uhorských kráľovien, ktorý od r. 1424 tvorili stredoslovenské banské mestá a panstvá Šášov, Revište, Slov. Ľupča, hrad Zvolen. Od 1. júla 1548 sa všeobecne počíta vzdanie sa majetku kráľovnou Máriou, v podstate vrcholila snaha kráľovskej komisie o prevzatie cementovne a lúčobne od Fuggerovcov. Zariadenia nájmu sa prevzali banským erárom začiatkom 50. rokov, pritom sa Fuggerovcom muselo zaplatiť odstupné. Pred zaplatením sa viedli spory ohľadne správnosti nárokov Fuggerovcov.7 Títo v podstate situáciu predvídali pri začatí sporov o majetok medzi kráľovnou Máriou a Ferdinandom, zmluvu o nájme neuzatvárali na dlhšie obdobie. Podľa zachovaných výkazov v r. 1541 – 1548 (do júla), v kremnickej cementovni vo funkcii cementátora a zástupcu Fuggerovcov pôsobil Blasius (Baláž, Blažej) Hell (Heel).8 Tento pokračoval aj po odchode Fuggerovcov už ako zamestnanec komory v 50. rokoch 16. storočia. Bol vyhotoviteľom výkazov produkcie zlata s určitým obsahom striebra, ktoré sa dodalo z banských lokalít stredného Slovenska na zámenu a cementáciu do Kremnice v r. 1556 – 1558.9

Peter Schaider

Rokom 1505, kedy cementovňu získal Juraj Thurzo, sa v nej ukončila práca generácií rodín Langsfelder – Schaider. Posledná jej majiteľka Barbora Langsfelderová bola sestrou komorského grófa Petra Schaidera, významnej osobnosti Kremnice spred začiatku pôsobnosti Thurzovcov v tomto meste. Vo funkcii komorských grófov a podgrófov ako kráľovských úradníkov v tomto období pôsobili Peter Schaider, Matej Dengler, Erazmus Rössl, Štefan Kytzmägl. Peter Schaider v r. 1486 – 1492 (1496), za manželku mal sestru dlhoročného kremnického richtára a komorského podgrófa Štefana Kytzmägla, Katarínu. Pravdepodobne zomrel v r. 1497 – 1498, v r. 1499 sa manželka Katarína spomína ako vdova. Peter Schaider mal päť synov, Pavla, Petra, Jána, Andreja a Filipa. Syn Ján niekoľkokrát zastával funkciu člena mestskej rady Kremnice, v Banskej Bystrici vlastnil dom a poľnosti, v jej okolí baňu na zelenú farbu a tiež dom v Budíne. Syn Pavol pôsobil v Kremnici ako mestský pisár a notár, doplnil znenie kremnického banského práva v r. 1504 a 1512 o tri články, o nebezpečnej práci, baníkoch a stupových robotníkoch. Syn Peter zastával v r. 1523 a 1531 funkciu richtára Kremnice, práve on ako prvý začal miesto priezviska Schaider používať priezvisko Rosenauer, zomrel 16. augusta 1535.10

Kremnický komorský gróf Peter Schaider ako kráľovský zástupca sa podieľal na dobudovaní hradu Zvolen, vystupoval v riešení sporu o osamostatnenie Hodruše od Banskej Štiavnice. Zvlášť je potrebné uviesť jeho zásluhu pri príprave a tvorbe znenia kremnického banského práva z r. 1492. Pri ňom P. Schaider spolupracoval s banskými majstrami Mikulášom Czonom a Valentínom Piernerom. Kodifikácia banského práva mala viesť k pozdvihnutiu baníctva. Na celkový jeho stav vplývali tiež doposiaľ neusporiadané a neustálené pomery a vzťahy medzi komorou, mestom, ťažiarmi a baníkmi. Znenie kremnického banského práva z r. 1492 je aj zásluhou P. Schaidera kvalitnejšie spracované, pritom priamo prácu mestského notára a pisára Gašpara Stecka na jeho príprave nie je možné vylúčiť.11

Ako jeden z prvých kompletných prameňov v období pôsobenia P. Schaidera vo funkcii komorského grófa vznikol výkaz hospodárenia kremnickej komory od 1. augusta 1486 do 31. decembra 1492. Výkaz publikoval A. Berzeviczy, čerpali z neho Hóman Bálint, F. Kováts, analyzoval ho O. Paulinyi. Podobný výkaz sa vyhotovil za približne rovnaké časové obdobie u komôr v Sibíni a Baia Mare. Schaiderov výkaz sa stal základom pre určenie výsledkov produkcie drahých kovov aj v starších obdobiach pre celé Uhorsko historikmi Hómanom a Kovátsom. Analýza Schaiderovho výkazu O. Paulinyim dokázala nadsadenosť odhadov produkcie obidvoch historikov a fakt, že údaje z produkcie 1486 – 1492 nie je možné aplikovať na obdobie 100 – 125 rokov.

Okrem údajov, dotýkajúcich sa produkcie, výkaz P. Schaidera poskytuje informácie z činnosti mincovne v pomerne krátkom časovom období pred jej nájmom Thurzovcami. Na razbu strieborných mincí v r. 1486 – 1492 dozerali 4 pracovníci. V dňoch, keď sa uskutočňovala razba dostávali spolu 1 zlatý. Odhadom podľa výkazu pri razbe strieborných mincí sa pracovných procesov zúčastňovalo 10 – 20 ľudí. Minciari drobnej striebornej mince od 1 hrivny pagamentu – mincovného kovu dostávali 1/12 z nej v minciach, v prepočte 20 grošov. Minciari pri razbe dukátov každý rok dostávali peniaze od komorského grófa na šaty. P. Schaider v r. 1486 – 1492 zo zisku komory hradil opravy komorských budov, podpory chudobným a príspevky na Bratstvo minciarov.12 V Kremnici sa podľa výkazov P. Schaidera prijalo zlato s určitým obsahom striebra, následne v turnusoch sa vykonal zrýdzovací proces – cementácia. Po nej sa v jednotlivých rokoch, spolu so zásobami spred r. 1486 vykázalo zlato s dukátovým stupňom rýdzosti. V r. 1487 1 046 hrivien (256,8 kg), r. 1488 1 117 hr. ( 274,2 kg), r. 1489 1 139 hr. (279,6 kg), r. 1490 1 117 hr. (274,2 kg), r. 1491 920 hr. (225,9 kg), r. 1492 844 hr. (207,2 kg). Priemerná ročná produkcia zlata dukátového stupňa rýdzosti bola 1 254 hr. (307,9 kg). Priemer pokladáme za produkciu celej stredoslovenskej banskej oblasti bez bližšieho pôvodu – komora, ťažiari, mesto. Pre porovnanie priemerná produkcia zlata vykázaná po zrýdzovacom procese v Sibíni činila 1 123 hr. (275,5 kg), v Baia Mare až 2 500 hr. (613,85).13 V čase nájmu Thurzovcov začiatkom 16. storočia ročný priemer produkcie zlata v stredoslovenskej banskej oblasti bol 745 hr. (182,9 kg), produkcia oproti koncu 15. storočia vo výraznej miere poklesla v Sibíni na priemer 470 hr. (115,4 kg) a v Baia Mare na 354 hr. (86,9 kg).14

Thurzovci kráľovi za nájmy v Kremnici platili pomerne nízke nájomné v porovnaní k dosiahnutým ziskom. Zo začiatku ročne 14 tis. zlatých, od r. 1515 15 tisíc. Aby sa nájomné nezvyšovalo, Thurzovci vykazovali pasívne obchodné bilancie, v skutočnosti boli vysoko aktívne. V r. 1514 Žigmund Vencelík z Kutnej Hory obvinil Juraja Thurzu z účtovných machinácií v Kremnici na úkor kráľa. Pre dôkaz svojej neviny J. Thurzo doložil výkaz hospodárenia v Kremnici v r. 1514. V ňom vykázal stratu cez 4,5 tisíc zlatých. Zistilo sa, že zamlčal príjmy z mincovania. Z 10 063 hr. striebra na mincovanie uviedol zisk 55 728 zl. a 63 den. Skutočný zisk tvoril sumu 83 724 zl. a 16 den. Vo výkaze J. Thurzu zostalo utajených až 6 600 hr. striebra (1621 kg).15

 znaka
Značky medi vyrobenej Thurzovsko Fuggerovskou spoločnosťou

V r. 1514 sa do Kremnice dodalo k zámene 934 hr. (229 kg) zlata s určitým obsahom striebra, čo predstavuje produkciu z celej stredoslovenskej banskej oblasti. Následné ukazovatele po turnusoch zrýdzovania v r. 1514 nie sú vo výkaze uvedené. Údaje o produkcii zlata alebo zlatostriebra počas nájmu Thurzovcov do r. 1524, ale aj neskôr Fuggerovcov, je potrebné brať s určitou toleranciou a to v prípadoch rokov, keď sa nezachovali priame výkazy o zámenách v Kremnici. Riziku nepresnosti podstupujú údaje o množstvách vyrazených zlatých mincí – dukátov. Z počtov vyrazených dukátov sa matematicky vypočítavala produkcia zlata podľa kľúča, že z 1 hrivny zlata o rýdzosti 23 karátov a 9 grénov sa vyrazilo 69 kusov dukátov. Thurzovci a Fuggerovci pre mincovanie dovážali kovy aj mimo zámenného procesu, využívali tiež rôzne zlomky predmetov zo zlata a striebra. Svoj podiel na nepresnostiach mal obrazne tiež Ferdinand I. Fuggerovcom začiatkom 30. rokov dovolil privážať do Kremnice zlato zo Sliezka, ktoré sa používalo na razbu dukátov. Týmto napomohol k zvýšeniu ziskov Fuggerovcov a na druhej strane znižoval príjmy z majetku sestre kráľovnej Márii. Chcel už v tomto období, aby mu odovzdala venný majetok uhorských kráľovien, ku ktorému patrili zariadenia v Kremnici. Kráľovná Mária prostredníctvom komorských grófov Jána Dúbravického a Baltazára Himmelreicha bránila mincovaniu dovezeného zlata. V tomto období začínajú spory kráľovnej, komory a Fuggerovcov.

V r. 1550 sa dokonca zistilo, že nájom zo strany Fuggerovcov nebol platný, zariadenie definitívne prevzala komora a nasledujúci rok sa im zaplatilo 1000 zlatých za vzdanie sa nárokov na cementovňu.16 Nástupom B. Beheima do funkcie komorského grófa v r. 1524 sa ukončilo priamo pôsobenie Thurzovcov v Kremnici. V tomto období sa baníctvo nachádzalo v zlom stave. Komora síce investovala do niekoľkých prevádzok, ťažiari a mesto neboli schopní zabezpečiť kompletnú banskú činnosť v prevádzkach. Pred polovicou 30. rokov 16. storočia jednu z najväčších banských prevádzok Hlbokú dedičnú štôlňu prevzala prostredníctvom komory kráľovná Mária spolu s niektorými malými súkromnými ťažiarstvami. Na týchto základoch vzniklo najväčšie a najvýznamnejšie erárne kremnické ťažiarstvo Goldkunsthandlung. V r. 1534 sa v ňom vyťažilo 141 hr. a 4,5 vážok (35 kg) zlatostriebra, kremnickí ťažiari vykázali produkciu 309 hr. 13,5 v. (76 kg).17 O produkcii Goldkunsthandlungu sa zachoval súvislý výkaz produkcie z r. 1548 – 1591, ktorý bol publikovaný v r. 1967 a analyzovaný v r.1978.18 Neskôr pri komparácii iných prameňov sa v podstate dokázalo, že analýza pri paušalizovaní 20% obsahu striebra v zlatostriebre je nepresná a skresľuje podiel striebra v zlate, ktorý sa pohyboval v hodnote približne 13%.19

Nový technologický prvok

Od r. 1528 až do začiatku júla 1548, kedy kráľovná Mária odovzdala majetok svojmu bratovi, za komorských grófov Jána Dúbravického a Baltazára Himmelreicha sa vyhotovili dva výkazy produkcie drahých kovov. Ich podrobnejšia analýza by presiahla rámec tohto príspevku. V čase nájmu cementovne Fuggerovcami Kremnica mala podiel na produkcii zlata v rámci stredoslovenskej banskej oblasti vo výške 32%, podiel Banskej Štiavnice bol 43%. Pritom Banská Štiavnica od r. 1531 po začiatok júla 1548 produkovala až 73% striebra z produkcie stredného Slovenska.20 Analýza výkazov produkcie z r. 1486 – 1492, 1531 – 1548, 1564 – 1565 dokázala, že v stredoslovenskej banskej oblasti sa v priemere ročne spracovalo po cementácii na mincovanie 1 000 hr. zlata (245 kg). Výpočet podielu kremnickej komory na produkcii v hodnote 43,3% a štiavnickej 32,08% je v podstate matematickým údajom z dlhšieho časového obdobia. Skresľuje reálnu produktivitu kremnického baníctva, hlavne v prvej polovici 16. storočia. Pre zistenie reálnej situácie je vhodnejšie využívať pramene za kratšie časové obdobia, ako napríklad výkazy zámeny zlatostriebra v Kremnici v r. 1556 – 1558. V tomto období mala podiel do 50% na celkovej produkcii stredoslovenskej banskej oblasti banskoštiavnická komora a ťažiari. Kremnická komora a ťažiari 27 – 28%, z toho podiel samotnej komory činil približne 8%. Zvyšok tvorila produkcia ťažiarov a ťažiarstiev v Jarabej, Bociach, Nitrianskom Pravne, Nemeckej Ľupči a neidentifikovateľných ťažiarov a ťažiarstiev. V r. 1556 – 1558 sa najkvalitnejšie zlato s určitým obsahom striebra ťažilo v ťažiarstve Goldkunsthandlung a v Hlbokej dedičnej štôlni, nachádzalo sa tu po procesoch v paliarni a lúčobni 8,5% 23 karátového zlata z celkovej produkcie obidvoch erárnych prevádzok.21

Ján Thurzo začal pôsobiť vo funkcii kremnického komorského grófa v r. 1498. Ako už bolo spomenuté, stredoslovenské banské mestá poznal z návštevy v r. 1475. Pred pôsobením v Kremnici dovážal do tejto oblasti z Poľska olovo, ktoré sa spotrebovávalo pri základných hutníckych procesoch vyťažených drahých kovov. V r. 1495 sa predovšetkým obrátil na Banskú Štiavnicu a tiež väčšie banské mestá s ponukou dodávok olova, podľa neho za výhodnú cenu 2,5 dukáta za centnár.22 Po nástupe v Kremnici sa odberateľom medi stala mincovňa. Splácanie dodávok za olovo vyčerpávalo banské mestá, ktoré v týchto obdobiach podnikali v baníctve. Mestá od nástupu Jána Thurzu do funkcie komorského grófa uzatvárali s ním zmluvy na dodávky olova, pričom okrem množstva, ceny sa záväzne prijímali termíny splácania. Splátky často nemohli platiť, po finančnej stránke odďaľovali termíny splatenia rôznymi prehláseniami a potvrdeniami richtárov a radných o ich vôli dlžoby zaplatiť. Zmluvy mestá uzatvárali od začiatku 16. storočia na dlhšie obdobia.

Thurzovcom sa za pomerne krátky čas podarilo hospodársky ovládnuť stredoslovenskú banskú oblasť. Mestá a lokality patriace do pôsobnosti kremnickej komory v r. 1502 sľúbili vernosť Jánovi a Jurajovi Thurzovcom. Získali vplyv u kráľovského dvora, čomu slúži príklad zriadenia funkcie skúšača drahých kovov v Banskej Štiavnici. Po doporučení Jána Thurzu kráľovná Anna r. 1504 rozhodla, že túto funkciu bude zastávať mestský notár Baltazár Steck. Kráľovná a kráľovský dvor zámerne vďaka Thurzovským pôžičkám prehliadli zámer rozšírenia vplyvu Jána Thurzu na Banskú Štiavnicu. A to obsadením dôležitej funkcie svojim prívržencom. O niekoľko rokov sa pohľad Baltazára Stecka na Thurzovcov zásadne zmenil, v r. 1519 spolu s mestom uvažoval o tom, že by bolo lepšie, keby funkciu kremnického komorského grófa už nezastával člen rodiny Thurzovcov.23 Zásadný záporný postoj voči Thurzovcom zaujala kráľovná Mária, na podnet ktorej sa ukončil nájom a zastávanie funkcie komorského grófa v Kremnici. Mandátmi z Brna a Prahy z marca a apríla 1522 zbavila Kremnicu, Banskú Štiavnicu a ďalšie stredoslovenské banské mestá povinnosti skladania prísah vernosti rodine Thurzovcov.24 Aj keď ukazovatele napr. produkcie v období pôsobenia Petra Schaidera vo funkcii komorského grófa naznačovali pomerne priaznivé výsledky, kremnické baníctvo ako základné výrobné odvetvie sa nachádzalo v stave, keď potrebovalo pomerne veľké investície. Kremnickí ťažiari ich nemali, s príchodom Thurzovcov sa očakávalo riešenie mnohých problémov. Thurzovci z titulu komorských grófov zaviedli viaceré opatrenia pre zlepšenie stavu baníctva, pre kontrolu zámeny kovov, snažili sa zo zastávajúcich funkcií u kráľovského dvora zabezpečiť podporu na budovanie viacerých banských diel. Zvlášť prepotrebných odvodňovacích.

Na druhej strane vydané vlastné opatrenia nerešpektovali a porušovali ako v prípade vývozu drahých kovov, pričom obchádzali povinnú zámenu v komore. Základnými odvodňovacími dielami v Kremnici boli Horná dedičná štôlňa a Hlboká dedičná štôlňa, ktorá sa začala budovať za Thurzovcov. Najväčšie problémy so spodnou vodou mali tie banské prevádzky, ktoré sa nachádzali pod ich úrovňami. Úsilie Thurzovcov o zlepšenie stavu baníctva podporoval aj kráľovský dvor. Vladislav II. im v r. 1508 za túto činnosť prisľúbil vyriešenie sporov s Dóciovcami.25 V r. 1519 vplyvný faktor Ján Ploss sprostredkoval podporu Alexa Thurzu pre razenie dedičnej štôlne v Hodruši.26 Pre vyriešenie problémov spodných vôd Ján a Juraj Thurzovci najali majstra Jána. Pramenne je doložený pri skúške čerpacieho zariadenia banskej prevádzky Raissenschuch v Novej Bani, ťažiarstve Grintschacht v Banskej Štiavnici.27 S majstrom Jánom je pravdepodobne spojená stavba čerpacieho zariadenia – kunstu aj v Kremnici. Banské dielo – šachta podľa tohto zariadenia dostalo názov Kunsthandlung, neskôr ako Goldkunsthandlung, najväčšie erárne banské ťažiarstvo, do ktorého sa spojilo viacero banských prevádzok. Počas prenájmu Thurzovcov kremnickej mincovne sa v oblasti technológie zaviedol nový technologický prvok.

Doposiaľ vykovávanie pásov mincového kovu – cánov sa nahradilo valcovaním za pomoci stroja, čím sa v zásade zlepšila forma mincí. Z ďalších pozitív Thurzovcov súvisiacich s baníctvom je možné spomenúť razbu ťažkých strieborných mincí v r. 1499, 1500, 1504, 1506, predchodcov toliarov.28 Zastávané vysoké funkcie u kráľovského dvora ako v prípade kráľovského pokladníka Alexom Thurzom súviseli s drahými kovmi, ovládnutím mincovní v krajine a pod. Thurzovci dokázali pacifikovať chudobné vrstvy pred nepokojmi, získali si určitú priazeň ťažiarov a mesta, tiež príslušníkov baníckeho stavu v čase znehodnotenia drobnej striebornej mince. Aj zásluhou predošlých aktivít a vplyvu Thurzovcov na kremnické prostredie, povstanie baníkov v r. 1525 – 1526 tu malo vcelku umiernenú formu. Obdobie nájmu Fuggerovcov ukončuje jednu významnú etapu vývoja Kremnice.

Spája sa s Thurzovcami a Fuggerovcami a ich záujmu o drahé kovy, od ich ťažby až po konečné spracovanie vo forme mincí. Odhliadnuc od spôsobu hospodárenia, porušovania zákazov dovozu a vývozu a pod., v oblasti kremnického baníctva a jeho hlavného produktu zlata, v podstate dokázali ho zaktivizovať, čo sa po odchode Thurzovcov z Kremnice na dlhší čas a vynaloženým prostriedkom štátu – banskému eráru darilo obmedzene. Viaceré pramene z obdobia pôsobnosti Thurzovcov a Fuggerovcov z oblasti produkcie drahých kovov, zvlášť zlata, dokazujú koniec mýtu kremnického zlata. Tento pojem sa stal skôr historickou tradíciou. V podstate Kremnica v produkcii zlata už nikdy nedosiahla také výsledky ako približne do začiatku 15. storočia. Aj napriek tomu zostávala zlatá, nakoľko sa v nej sústreďovali drahé kovy k zámene z celej stredoslovenskej banskej oblasti, hutnícky sa spracovali, prevádzala sa razba zlatých mincí. P o z n á m k y: 1. LEHOTZKÝ, A.: Kremnické štátne bane. Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, 1, Bratislava 1938, s. 200 – 202. 2. RATKOŠ, P.: Povstanie baníkov na Slovensku 1525 – 1526. SAV Bratislava 1963, s. 20. 3. Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici (ŠÚBA BŠ), Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici (HKG). Zámenná kniha bieleho zlata v kremnickej komore 1556 – 1558, inv. č. 26, s. 1 – 178. 4. MATUNÁK, M.: Z dejín slobodného kráľovského a hlavného banského mesta Kremnice. Kremnica 1928, s. 230. ČELKO, M.: Osobnosť Petra Schaidera, jedného z kodifikátorov kremnického banského práva, rkp. 1992, s. 2. 5. PAULINYI, O.: Magyarország aranytermelése a XV. század végén és a XVI. század derekán. A gróf Klebesberg Kunó, magyar történetkutató intézet evkönyve, VI. Budapest 1936, s. 22. 6. HORÁK, J.: Kremnická mincovňa. Banská Bystrica 1965, s. 45 – 46. 7. KAZIMÍR, Š.: Mincovňa ako venný majetok uhorských kráľovien (1424 – 1548). Kremnická mincovňa 1328 – 1978, Martin 1978, s. 59. 8. PAULINYI, O.: c.d., s. 108 – 111. 9. ŠÚBA BŠ, HKG. Zámenná kniha …..c.d., s. 1 – 178. 10. ČELKO, M.: c.d., s. 2 – 3. 11. Tamže, s. 4. 12. BERZEVICZY, A.: Aragoniai Beatrix magyar királyné életére vonatkozó okiratok. Magyar. Tört. emlékek, I. Oszt., 39. köt., Budapest 1914, s. 254 – 263, 301 – 304. PAULINYI, O.: Produkcia drahých kovov a všeobecný vývoj hospodárstva v Uhorsku v období ranného a rozvitého feudalizmu (1000 – 1526). In: Študijné materiály Sekcie pre hospodárske a sociálne dejiny pri Slovenskej historickej spoločnosti, 12, Bratislava 1973, s. 22 – 27. 13. PAULINYI, O.: Magyarország aranytermelése ……. c.d., s. 35. 14. Tamže, s. 35. 15. RATKOŠ, O.: Hospodárenie v kremnickej (banskej a mincovnej) komore v r. 1514. Československý časopis historický VII., Praha 1959, s. 427 – 436. 16. KAZIMÍR, Š.: c.d., s. 59. 17. PÉCH, A.: Alsó Magyarorság bányamivelésének története, I. Budapest 1884, s. 140, 143. 18. VLACHOVIČ, J.: Výkaz produkcie zlata a striebra, strát, prípadne ziskov erárnych baní (Goldkunsthandlung) v Kremnici od 1. júla 1548 (odchod kráľovnej Márie), do konca roku 1591. Sborník Slovenského banského múzea, 3, Bratislava 1967, s. 167 – 169. 18. KAZIMÍR, S.: Kremnické baníctvo v 16. storočí. Slovenská numizmatika 5, Bratislava 1978, s. 96 – 99. 19. ČELKO, M.: Produkcia drahých kovov v Kremnici do konca 16. storočia. Zborník príspevkov zo sympózia Banské mestá na Slovensku, Osveta Martin 1990, s. 119. 20. PAULINYI, O.: Die Edelmetallproduktion der niederungarieschen Bergstädte, besonders jene von Schemnitz, in der Mitte des 16. Jahrhunderts. Nouvelles études historiques, 1., Budapest 1965, s. 190. 21. ČELKO, M.: Produkcia drahých kovov …… c.d., s. 117, 121. 22. Štátny okresný archív v Banskej Štiavnici (ŠOKA BŠ), Magistrát mesta Banská Štiavnica (MMBŠ), materiál vrátený z Maďarského krajinského archívu (MOL), sign. II-49. 23. Tamže, sign. I-236, I-383, I-402. 24. Tamže, sign. II-150. 25. Tamže, sign. I-439. 26. Tamže, sign. I-407. 27. Tamže, sign. I-612, I-613. 28. HORÁK, J.: c.d., s. 64 – 46, 124, 134 – 135.