Život a dielo Jána Dernschwama

Eva Borecká - 5.3.2011

Osobe Jána Dernschwama, ktorý okrem zberateľstva , bol najmä významnou osobnosťou v dejinách slovenského baníctva, humanistom, cestovateľom, spisovateľom a politikom  sa venujú mnohí autori.

Čerpajú svoje informácie najmä z podrobnej   štúdie  historikov Jána Kühndela  a Ovidia Fausta. Odborníci z ďalších odvetví často úzko sledujú činnosť tejto osobnosti iba v rámci svojho vedného odboru.  Ďalšie nové poznatky, by bolo možné získať štúdiom Dernschwamových poznámok, zaznamenaných v denníkoch a na margu kníh a jeho rozsiahlej korešpondencie s významnými osobnosťami danej doby. Jeho rozsiahla knižnica a vlastné diela sú  uložené najmä v Národnej knižnici vo Viedni a vo fuggerovských archívoch v Augsburgu. Rytina jeho erbu, vyhotovená grafikom školy Albrechta Dürera sa nachádza v zbierkach Múzea užitých umení vo Viedni. Kniha opatrená jeho Ex libris sa nachádza aj na Slovensku v Slovenskom národnom archíve- archív bratislavskej kapituly.

Hmotných pamiatok na túto osobnosť na území Čiech a Slovenska sa veľa nezachovalo. Moje znalosti nie dokonalé a rámcované štúdiom dostupných  materiálov.
portred_dernschwam_od_e._uhla_1932V rodnom meste  Most ( Brix)  v severných Čechách v biskupskom kostole je bronzová pamätná tabuľa k vysväteniu  kostola z roku 1594 , kde je uvedený Iohan Dornschwamb a Hradischin v oblastnom múzeu je uložená minca z roku 1537 (1538 ?) s jeho podobizňou  a  Dernschwamov portrét od Emila Uhla, vyhotovený v 1932.
Jeho rodný dom na II. námestí a celé  staré mesto Most bolo obetované ťažbe uhlia. Z pobytu v Banskej Bystrici sa spomína, že býval v peknom renesančnom dome ( fuggerovskom)  na  rýnku, hlavnom námestí. Zachovaná je kúria v Častej na námestí ( s renesančnou freskou na nároží ), ktorú kúpil v roku 1538 a striedavo obýval až do svojej smrti. Pochovaný je údajne v častianskom kostole.

Citované zo  štúdie Ovidia Fausta (1955), čiastočne doplnené z iných zdrojov:

Renesančný zmysel pre humanistickú vzdelanosť a reformáciu prinášali na územie Slovenska aj banskí a hutní zamestnanci, najmä faktori katolíckych Fuggerovcov, augsburských boháčov a veľkoťažiarov..
Vtedy bol v službách Fuggerovcov ako význačný  exponent ich podnikov na meď na Slovensku priateľ popredných humanistov a učencov, zberateľ starorímskych nápisov, odporca pápežskej politiky, cestovateľ po Oriente a spisovateľ, ktorý prežil väčšinu svojho života na Slovensku a ktorého pamäti sú cenným príspevkom k dejinám jagelonskej doby
Bol to Ján ( Johanes ) Dernschwam, ktorý žil, pracoval, zomrel a je pochovaný v Častej.

Ján Dernschwamm

Ján Dernschwamm sa narodil 23.3.1494 v Moste v Severných Čechách. Pochádzal z drobnej šlachty, jeho otec Marek a nevlastná matka Magdaléna obývali patrícijský dom naproti farskému kostolu ( asanovaný, kvôli ťažbe uhlia). Jeho rodina, patrila medzi staré mostecké ťažiarske rodiny, ktorá kedysi vlastnila cínové bane v Krušných horách. Otec Marek bol považovaný za váženého a bohatého mosteckého mešťana. Najstarší Ján, rovnako ako mladší bratia Gašpar, Melichar, Matúš a Baltazár navštevoval od roku 1500 mestskú latinskú školu v rodnom Moste. Bol mimoriadne talentovaný a už vo svojom útlom veku sa venoval štúdiu klasických rečí- gréčtiny a latinčiny, ako aj štúdiu dejín a zemepisu. Navštevoval univerzity vo Viedni, Lipsku a Ríme, kde dosiahol hodnosť bakalára. V Ríme sa zoznámil s vedúcimi humanistami a vedcami, zvlášť si získal polyhistora a čulého humanistického spisovateľa Hieronyma Balbusa, slávneho rodáka z Benátok, prešporského veľkoprepošta  v rokoch 1515-1522. V Benátkach sa Ján zoznámil aj s Thurzom, ktorý bol majiteľom mnohých baní a študoval tam chémiu a banské merníctvo ( Markscheidekunst). Z Benátok  Ján odcestoval do Uhorska ( spoločne s Thurzom) a býval v Prešporku ( dnes Bratislave) u Balbusa na prepoštskom dvore ( dnes Kapitulská 2 ). V roku 1515 sa mal stretnúť v Bratislave Žigmund- poľský kráľ, Vladislav II- uhorský kráľ, spolu s kráľovičom Ľudovítom, jeho následníkom. Túto schôdzku pripravoval Balbus a prijal Dernschwamma do svojich služieb ako tajomníka, ktorý sa na rokovaniach tiež  zúčastnil. Balbus dal Jánovi životnú školu a možnosť bližšie spoznať významných feudálov.

Ján Thurzo

V roku 1517 Dernschwamm prešiel do služieb Jána Thurzu de Bethlenfalva, asi na základe starej známosti. Niekoľko rokov nato je už v službách chýrneho Fuggera, ktorý bol bankárom cisára Karola V., vtedy najmocnejšieho panovníka sveta. Fuggerovci si Jána veľmi vážili pre jeho odborné znalosti a obchodnícke schopnosti. V Banskej Bystrici býval v peknom renesančnom dome na rýnku ( hlavnom námestí). Na Slovensku sa cítil veľmi dobre, stal sa aj statkárom  a zostal tu do konca života.

Mimo svojej obchodníckej činnosti sa  venoval vo voľných chvíľach vedám a zberateľstvu, zvlášť sa zaujímal o rímske pamiatky, menovite o nápisy v Uhorsku, Sedmohradsku- v starej Dácii. Starostlivo ich odkresloval a popísal vo svojom nádhernom rukopisnom diele, ktoré je dnes uložené vo viedenskej národnej knižnici. Považuje sa za dielo zásadného a základného významu.
Po veľkej kríze thurzovsko-fuggerovského podnikania na Slovensku v rokoch 1525-1526 sa Dernschwam stáva vedúcim faktorom  mediarskeho podniku v Banskej Bystrici. Po bitke pri Moháči je poverovaný diplomatickými  isiami medzi znepriatelenými stranami.
Pre sociálne a hospodárske udalosti mal Dernschwamm veľký pozorovací talent. Vo svojich denníkoch dvakrát podrobne popísal nepokoje, ktoré sa odohrali medzi baníkmi na jednotlivých miestach v roku 1525. Od roku 1525 bola Banská Bystrica jeho bydliskom. Odtiaľ podnikal svoje obchodné a štúdijné cesty, ktoré viedli celým Uhorskom, Sedmohradskom, po Balkáne, ba až do Ázie do Ankary.
V tom čase,1529,  riadil celý komplex fuggerovskej spoločnosti vo Banskej Bystrici a to nie len ekonomicky, ale mal hlavný dozor nad technickými a technologickými operáciami v baniach a hutách. Ovládal a zaviedol technológiu  cementácie zlata a striebra ( zlepšenia akosti  ) o ktoré mala záujem viedenská komora, ale toto tajomstvo jej nikdy neprezradil.

V roku 1528-1529 skúma sedmohradské bane a pamiatky v starej Dácii, robí vykopávky. Medzitým cestuje do Viedne, Prahy a do sídla Fuggerovcov- do Augsburgu. Na všetkých cestách vykonáva zberateľskú činnosť, zbiera starožitnosti, mince, sošky, minerály, rukopisy a prvotlače, zvlášť knihy z chýrnej knižnice uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorú vyrabovali Turci po obsadení Budína. Tieto veci kupoval pre Fuggerovcov, ktorí ich umiestnili neskoršie na hrade Červený Kameň alebo v Augsburgu a čiastočne aj pre seba. 

Služobné cesty zblížili Dernschwamma aj s najzápadnejšou časťou Slovenska. To najmä odvtedy, keď obchodný zmysel Fuggerovcov postrehol, že Slovensko je krajina obdarená nielen nerastným bohatstvom, ale aj znamenitým vínom. Preto Fugger odkúpil v roku 1536 od Alexeja Thurzu panstvo Bibersburg ( Červený kameň) s mestečkom Častá a jedenástimi dedinami. Prestavali tamojší hrad na renesančnú pevnosť s dvoma poschodiami vínnych pivníc a na priestrannom nádvorí zriadili žrebčín.  Na Červený Kameň a Častú sa zahľadel aj zámožný Dernschwamm. V Častej, z väčšej časti zničenej predchádzajúcimi vojnami a obývanej Čechmi a Slovákmi, v apríli 1538 kúpil od Petra Hauga dvorec č.57, ku ktorému patrili štyri lúky a šesť vinohradov.

V rovnakom roku,  8.septembra sa aj oženil, bolo to asi krátke manželstvo, nakoľko sa nezachovali žiadne ďalšie správy. Do Častej prišli aj jeho bratia Matúš, ktorý sa mu staral o statok  a krátko aj Baltazár, ktorý kúpil dvorec č.30. V rovnakom roku odchádza Ján do Regensburgu, kde si objednal pamätnú mincu so svojim portrétom. Zobrazuje z profilu  energického muža s dlhou bradou .Z Norimberku si odváža svoju knižnú značku Ex libris od grafika z Dűrerovej školy, ktorá sa pokladá za jednu z najkrajších svojej doby. Je to zobrazenie rodového erbu – zdvihnutá levia laba, nad erbom na prilbici sa tento motív opakuje a pod ňou jednoduchá tabuľka s nemeckým menom. Zachovali sa 4 exempláre, v knihách, ktoré sú uložené v národných knižniciach v Prahe, vo Viedni, Mníchove a Vatikáne. Knihy Ján ochotne zapožičiaval svojim priateľom humanistom : Sebastianovi Műnsterovi, Hieronimusovi Wolfovi, Jánovi Cuspinianovi, Balbimu a iným. Na cestách písal podrobný denník o svojich pozorovaniach , nálezoch , výskumoch a zápisy veľmi vkusne dopĺňal farebnými kresbami, resp. maľbami vzácnych rastlín, ktoré priniesol z východu a chcel udomácniť na Slovensku, kresbami krojov a starostlivo vyhovenými farebnými kresbami starožitností.

Okrem starožitností, herbárov, minerálov, priniesol domov aj východné-turecké, mongolské a čínske – hodvábne látky, koreniny, vzácne zbrane, drahokamy, ktoré doma zúžitkoval. Bol nie len vedcom ale aj obratným obchodníkom.

Vrchol svojej vedeckej a zberateľskej činnosti dosiahol, keď v roku 1549 vystúpil zo služieb Fuggerovcov a mohol žiť len svojej vede a zberateľskej vášni. V roku 1553 sa pripojil na vlastné trovy k cisárskemu vyslanectvu, ktoré smerovalo do Carihradu na dvor sultána Sulejmana II- Nádherného. Dohoda s Turkami bola  veľmi významná z hľadiska stredoeurópskych dejín a zjednala mier v Európe na dlhšie obdobie.

Vyslanectvo pozostávalo z osobností : kancelár uhorský Anton Vrančič, generálny kapitán a vrchný veliteľ dunajskej flotily František Zay, Olgier Ghiselin de Busbecq. Všetci boli vynikajúce osobnosti a vedci. Z poverenia Busbecqa Dernschwamm popísal a obkreslil ako prvý chýrny Monumentum Ancyranum-kráľovnú rímskych nápisov v reči gréckej a latinskej. Je to stručný a pragmatický referát o udalostiach Augustovej vlády napísaný na Mramorových blokoch malého chrámu pri Ankare o rozmeroch 22 m2.
Na Slovensko so sebou priniesol grécke , latinské a arabské rukopisy, vykopávky, mince , sošky, koberce, koreniny, zbrane ale aj semená. On podľa tradície udomácnil u nás záhradný orgován. Toto všetko umiestnil  Častej vo svojej kúrii, kde v roku 1567 zomrel.( Niektorí autori uvádzajú  aj január 1568.) O jeho smrti a pohrebe, žiaľ – nezostali nám žiadne písomné správy, nakoľko matriky farského úradu sú až z roku 1639. Jeho náhrobok bol v tunajšom kostole až do roku 1939 zachovaný, pri renovácii kostola zmizol. Pri renovácii kostola v Častej nachádzali sa v bočných kaplnkách tri hrobky. Jedna bola ex offo určená správcom Pálffyovských statkov. Do tejto hrobky bol pravdepodobne pochovaný aj Dernschwamm. Mala nápis
D.O.M.A.
Hic sepultus requiestit in Domino Generosus Paulus Kőlio Quandum I 11.J.J. Nicolai Pálffy ab. Erdőd Bonarum universarum in Hungaria praefectus ( obiit in Domino) die 4-ta 8-bris.Anno MDCLXIX ( 1669) Aetatis sua 64

Z  bohatých Dernschwammovych zbierok sa na Slovensku veľa nezachovalo. Do roku 1945 bola jedna kniha v mestskom múzeu v Bratislave, do roku 1945 v hradnom archíve na Červenom Kameni, v roku 1955 sa našli časti knihy v archíve v Trnave. Po jeho smrti, najstarší synovec Marek, zdedil strýkovu knižnicu a vo februári 1568 predal ju veľmi lacno cisárskej knižnici vo Viedni. Dernschwammova knižnica jedna z najväčších vo svojej dobe obsahovala 2000 diel. Podľa zachovaného rukopisného katalógu( je uložený v Hofbibliothek vo Viedni) je v nej možné nájsť základné spisy vtedy známych vedných oborov. Dnes je uložená v Národnej knižnici vo Viedni a jej inventár –Inventarium libroroum Joani Dernschwam – má 346 pagín.
Všetko ostatné je roztrúsené po iných knižniciach v Prahe, Viedni, Drážďanoch, Mníchove a v knižnici Fuggerovcov v Augsburgu. Ambíciou Fuggerovcov bolo práve to, aby ich knižnica obsahovala veľmi vzácne a cenné knihy.

Literatúra:
1. Faust Ovídius.: Prvý muzeológ a zberateľ starožitností na Slovensku. Život a dielo Jána Dernschwamma z Hradiczína. Sborník krajského múzea v Trnave, roč.1, 1955, č.1.
2. Kuhndel Ján: Ján Dernschwamm, vzdelaný faktor Fuggerovcov na Slovensku, Historické štúdie,1955.
3. Vlachovič Jozef : Ján Dernschwam, z dejín humanizmu na Slovensku. Vlastivedný časopis, 1976.
4. Trajnová Petra: Ján Dernschwamm, mesto Most-osobnosti. www.google.com/Dernschwamm

Komentáre Disqus