V roku 2003 som po prvý krát navštívil kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. V malej dedinke na slovensko-moravskom pomedzí. Bolo to v čase kedy sa uvažovalo o tom, že zabudnutý kostolík v poli za dedinou by mohol byť z obdobia Veľkej Moravy.
Dokonca, že by hádam aj mohlo ísť o najstaršiu zachovanú stavbu na Slovensku. Ku kostolíku vtedy viedla poľná cesta plná dier a výmolov. Kostolík vyzeral ako zabudnutá stodola. Jeho „veľká kariéra“ sa mala len začať.
V tom istom roku sa začal archeologický výskum cintorína pri kostole pod vedením Petra Baxu z Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Z počiatku šlo len o to, aby bolo možné staticky stabilizovať juhozápadné nárožie kostola a zdokumentovať intenzitu a rozsah pochovávania pri kostole. Výskum sa mal zamerať najmä na obdobie 16. a 17. storočia. Výskumníci však končili sezónu s poznatkami, ktoré sľubovali nové objavy. Najmä priamu súvislosť s hradiskom Mikulčice – Valy na českej strane rieky Moravy.
Cintorín pri kostole
V priebehu ďalšieho roka sa jednoznačne preukázalo, že cintorín predstavuje nálezisko s mnohonásobnou superpozíciou objektov – teda ich prekrývaním. K takýmto situáciám dochádzalo ak pohrebisko bolo intenzívne využívané niekoľko sto rokov po sebe. Prevažná časť hrobov sa nachádzala v zásype starších hrobových miest. V rokoch 2003 – 2004 bolo zistených 47 hrobov, z toho až 30 detských. V hroboch sa našlo relatívne veľké množstvo keramických črepov, drobných kovových predmetov a šperkov, niekoľko desiatok mincí. Stále však išlo o renesančno – barokový horizont. V roku 2004 sondy prenikli hlbšie. Otvoril sa gotický horizont a neskôr veľkomoravský, ktorý priniesol zlom v pohľade na kostolík a jeho okolie. Archeológovia dostali možnosť zdokumentovať tri hroby, z ktorých jeden mal mimoriadne bohatú výbavu. Striebornú náušnicu a dva pozlátené gombíky. Nespochybniteľne datované do polovice 9. storočia. Teda do obdobia Veľkomoravskej ríše.
Samotný kostolík bol ešte komplikovanejšou záhadou. V roku 1964 robila pri ňom výskum PhDr. Ľ. Kraskovská. Potvrdila veľkomoravské osídlenie v blízkom okolí, ale o samotnom kostolíku hovorila ako o gotickej architektúre. Na pani Kraskovskú s obľubou spomínal môj bývalý kolega Rudo Rejthar z Pamiatkového úradu. Údajne v 60.-tych rokoch, keď viedla v okolí Kopčian výskumy, jej dedinčania nosili „staré šable“, ktoré našli na poli. O aké „šable“ išlo a čo sa s nimi stalo, mi už povedať nevedel.
V 90.-tych rokoch 20. storočia sa na lokalitu vrátila riaditeľka Záhorského múzea v Skalici, Dr. V. Drahošová, ktorá lokalizovala hroby a pozostatky predsiene – nartexu kostola, ktorý v tom čase už neexistoval. V druhej polovici 90.-tych rokov vykonala stavebno – historický výskum kostola Mgr. E. Sabadošová, ktorá objekt typologicky charakterizovala ako predrománsky s analógiami karolínskej architektúry z 9. storočia. Výsledky tohto výskumu sa medzi laickú verejnosť viac – menej nedostali a ešte stále sa akosi „cudne“ mlčalo o tom čo na Slovensku máme. Zaujímavé je, že mlčanie „prelomila“ spoločnosť Tondach. Tá dodala novú strešnú krytinu na kostolík a v malom propagačno-informačnom bulletine smelo uviedla, že „zastrešila“ veľkomoravský kostolík, v ktorého interiéri sa našlo niekoľko desiatok hrobov. Naozaj neklamali. Všetko bola pravda. Ibaže ešte aj ten bulletin (skôr dvojstranový plagátik) bol k dispozícii v anglickom jazyku a na informácie bol naozaj skúpy. To bol rok 2002. Potom prišli už spomínané roky a s nimi poznanie, že veľkomoravské hradisko Valy pri Mikulčiciach malo svoje predpolie pri Kopčanoch a že to čo, sa nezachovalo na Valoch, pôvodné kostoly, ostalo v takmer nezmenenej podobe u nás.
Kostolík prešiel piatimi stavebnými fázami. Vznikol v 9. storočí ako jednoloďový s pravouhlou svätyňou na východe a s predsieňou – nartexom na západnej strane. V tomto období sa začalo aj pochovávať v okolí kostola a prvé hroby v jeho interiéri pochádzajú až z 11. storočia. Najvýraznejšou zmenou prešiel kostol koncom 15. a na začiatku 16. storočia. Vybúraný bol vstupný portál na západnej stene a oltár vysunuli zo svätyne lode. Cieľom tejto prestavby bolo jednoznačne zvýšiť kapacitu kostola. Niekoľkokrát spomenutá predsieň už v tomto období nestála. Zbúrali ju niekedy v 13. – 14. storočí (2. stavebná fáza). Štvrtá stavebná fáza priniesla do kostola novú dlažbu a ukončenie pochovávanie v jeho interiéri. Zamurované bolo jedno gotické okno a druhé upravené v barokovom slohu. Posledná stavebná fáza z roku 1926 bola zameraná skôr len na zachovanie kostola. Vymenený bol strešný krov, strecha dostala krytinu z pálenej hliny a pribudla brizolitová omietka. Kostolík nie je len dokladom o najstaršej sakrálnej architektúre na Slovensku. Spolu s osídlením v jeho okolí preukázal, že po rozpade Veľkomoravskej ríše na našom území neprestal existovať život. Teda nedošlo k opusteniu územia a presídleniu obyvateľstva len do významných aglomerácií rozvíjajúcich sa stredovekých miest. Život kontinuálne pokračoval ďalej. Akoby sme povedali dnes „bez ohľadu na zahranično a vnútro politický vývoj“. Ľudí z osád blízkych kostolu vyhnala až rieka Morava. Pravidelné povodne ich prinútili preniesť svoje obydlia do súčasnej polohy Kopčian.
Kráľovský žrebčín v Kopčanoch
Kopčany však nie sú len Margita Antiochijská. V polovici 18. storočia na okraji dediny založil cisár Karol III., žrebčinec. Prvý v celom Uhorsku! Niektoré pramene uvádzajú, že Kráľovský žrebčín v Kopčanoch založil v roku 1736 František Štefan vojvoda Lotrinský. Tento okoliu Holíča a Kopčian venoval dlhodobú priazeň a pozornosť, ale zakladateľom žrebčinca pravdepodobne nebol. Ústrednou budovou bol malý, reprezentatívny palác v barokovom slohu, ku ktorému z oboch strán priliehali prízemné krídla maštalí pre kone. Maštale boli riešené formou slepých arkád, pričom nad každou arkádou bol trojhranný štít. Už v roku 1765 Jej cisárska milosť, panovníčka Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na dvorný cisársky a kráľovský žrebčín. O niekoľko rokov neskôr sem presunuli kone z Tešína. Vraníci a beluše z kladrubského chovu tvorili väčšinu stáda, (cca 400 koní) ktoré mali k dispozícii plochu cca 400ha. Zväčša šlo lúky pri rieke Morave (pasienky ako Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín).
Tak ako to už na Slovensku bolo obvyklé, na žrebčíne sa zle podpísalo socialistické hospodárenie. Výrazne spustol, barokový palác takmer zanikol. Od roku 2005 prebieha jeho intenzívna obnova. Obnovené časti sú naozaj veľmi pekné. Dokonca niekoľko miestností z týchto častí prichýlilo nálezy z archeologických výskumov pri kostole Margity Antiochijskej. Formou malej, veľmi pekne upravenej expozície sprístupňuje poznatky o tejto lokalite. Kopčany treba navštíviť J.
P.S. Ospravedlňujem sa, ale zabudol som spomenúť, že práve žrebčín v Kopčanoch sa stal sídlom ústredného orgánu štátnej správy Ministerstva konín, hovadin, volovin, prasačin a vtákovin Záhoráckej Sebjestační Svojpomocní Republiky (ZSSR) na čele s ministrom: Mgr. Stanislavom Matulíkom, PhD. (prasata, hovada, dobytek). Tabuľka s týmto oznamom visí oproti vchodu do archeologickej expozície venovanej kostolu Margity Antiochijskej.
