Malebná zrúcanina Katarínka a jej prekvapenia

Ľuboš Vodička - 17.4.2014

Niektorým stavbám najviac prospeje keď spustnú. Vyriecť tento úsudok o sakrálnej stavbe môže byť rúhaním. Ale! Ak precestujete Veľkú Britániu a Írsko zistíte, že bez ostychu sa tam pýšia malebnými ruinami kostolov a kláštorov.

Niečo veľmi podobné sa udialo pri obci Naháč na juhozápade Slovenska. V roku 1786 na základe dekrétu Jozefa II. tu zrušili františkánsky kláštor. Nakoniec možno povedať, dobre urobil Jozef II. Slovensko vďaka nemu získalo malebnú rozvalinu v krásnom prostredí Malých Karpát.  

Svätá Katarína

Zaujímavé veci na jednom z kopcov medzi dedinkami Dechtice a Naháč sa udiali koncom 16. storočia. Dedinskému pastierovi sa na tomto mieste zjavila svätá Katarína. Na pamiatku udalosti vyhĺbil pastier v skale malú jaskyňu.  Či jaskyňa skutočne existovala alebo nie, nie je úplne jasné. Archeológovia však potvrdili, že už v prvej tretine 15. storočia stála na skalnatom návrší nad Dubovským potokom gotická kaplnka. Na začiatku 17. storočia  sa svätá Katarína zjavila roľníkovi Jánovi Mancovi z Dechtíc. Hádam aj vďaka tomu si toto miesto vybral Ján Apponyi, syn zámožného grófa z Jablonice k tomu, aby práve tu viedol pustovnícky život. Zo strany jeho rodiny mu nebolo dopriate venovať sa duchovnému rozjímaniu. Násilím ho prinútili vrátiť sa späť do kaštieľa v Jablonici.

Mladý muž na druhý deň v žiali zomrel.  Zvláštne čaro tohto miesta primälo Krištofa Erdődyho, aby 21. decembra 1618 vydal zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. Do roku 1646 bola postavená svätyňa aj ubytovne pre bratov františkánov. V tomto roku však Gabriel Erdődy (syn zakladateľa kláštora) spolu s manželkou Juditou Amande rozhodli, že pomôžu mníšskemu spoločenstvu a finančne prispeli na rozšírenie chrámu a areálu kláštora. V tomto čase tu začalo pôsobiť aj Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorí svoju aktivitu orientovali najmä na pomoc chorým a chudobným. Ani to im nepomohlo pri odôvodnení zrušenia ich rádu Jozefom II. v roku 1782.  Cisár svoje konanie odôvodnil zneužívaním odpustkov a milostí.  Samotnému zrušeniu predchádzali iné, bezpochyby zaujímavé udalosti typické pre toto nepokojné obdobie.

V roku 1663 prepadli a obsadili kláštor Turci

Cisárske vojská ich úspešne vypudili, ale súčasne povraždili ukrývajúcich sa šľachticov.  Počas cirkevných osláv v roku 1697 vojaci kniežaťa Lichtensteina násilím verbovali mladých mužov do svojich radov. Jednému z vojakov sa to nevyplatilo a priamo v kostole ho zabili. Vraždou poškvrnený kostol bol opätovne vysvätený 9. januára 1701.  V pamätnom roku 1782 sa kostol a kláštor sv. Kataríny stal terčom literárnej kritiky Juraja Fándlyho z Naháča. V Dúwernej zmlúve medzi mníchom a diáblom sa posťažoval, že väčšina jeho veriacich preferuje bohoslužby u sv. Kataríny ako v domácom naháčskom kostole. Možno bol už vtedy zatŕpknutým a nepochopeným národovcom, tak ako o tom píše Pavel Dvořák v Štvrtej knihe o Bratislave. Fándly vo svojom osvietenskom nadšení chcel vydať zozbieraný súbor zákonov na ochranu poddaných. Ich autormi boli uhorskí panovníci z 15. a 16. Storočia. Miesto odmeny skončil za trest na naháčskej fare. Vôbec nie náhodou. Vrchnosti ho zradil Jozef Ignác Bajza. Fándly si najskôr odsedel štrnásť dní vo väzení o chlebe a vode (doslova, bola to jeho strava v stredu a v sobotu). Potom putoval do zabudnutej dediny. Menej je však známe, že vyšla aj odpoveď na Fándlyho dielo: Odporné smluvání medzi rozumným mníchem a sprostým ďáblem o mníchoch a rehoľníkoch zložené a pokračovanie: Anti-Fándly aneb Dúverné zmlúvaní mezi Theodulusem, tretího Franciškánuv rádu bosákem, a Jurem Fándlym, naháckim farárem o, a proťi geho Dúwernég zmlúwe mezi mníchem a ďáblem (vydané v roku 1780). Autormi týchto diel boli J. I. Bajza, chtelnický farár Tomáš Chovanček a trnavský františkán Adalbert Šimko. Darmo, damo, ťažko uveriť bratskej láske našich národovcov.

Na konci 18. storočia prešiel kláštor a kostol pod štátnu správu. Úradníci spracovali súpis inventáru a kostol a budovy začali pustnúť. Niekdajšie renesančné sídlo s gotickými základmi sa zmenilo na veľmi romantickú a trochu záhadnú ruinu.

S obnovu a výskumom areálu sa začalo v roku 1995

Občianske združenia, ktoré obnovujú Katarínku patria k tým šťastnejším, ktoré sú vďaka dobrému managementu finančne podporované z rôznych zdrojov. V tejto súvislosti sa však neodbytne natíska otázka, či by predsa len projekt obnovy nemal byť už ďalej. Od roku 2006 do roku 2013 boli projekty jedného zo združení podporené len Ministerstvom kultúry SR vo výške asi 142 tisíc eur. Za roky 2010 až 2012 vykazujú združenia spolu príjmy vo výške asi 118 tis. eur. Výdavky podľa zverejnených účtovných čísiel úplne pohltili príjmy. Napriek tomu sa mi tlačí na jazyk znova otázka: nemali by byť už o trochu ďalej?

Iná zaujímavá vec sa začala v blízkosti kostola sv. Kataríny diať okolo roku 1998. Alebo povedzme, že už v roku 1898. Na konci 19. storočia bolo sprevádzkované železničné spojenie Trnava – Jablonica – Kúty. So zastávkou Nádas – Szomolányi (teda dnešné Smolenice). Pre Jozefa Pálffyho, vlastníka chemickej továrne na spracovanie dreva suchou cestou to bol signál pre modernizáciou lesného hospodárstva. Do roku 1903 dobudoval lesnú železnicu s rozchodom 600 mm medzi obcami Majdán – Smolenice – Dobrá Voda. Pôvodná dĺžka trate sa z pôvodných 32 km veľmi rýchlo vyšplhala až na 70 km a okrem parných rušňov, nákladných vagónov, pribudli aj osobné vagóny na prepravu výletníkov. Prevádzka trate so všetkými dopravnými prostriedkami vydržala až do roku 1968.  Do otvorenia závodu Chemolak Smolenice, ktorý zaviedol nové technológie výroby, ktorý už nepotreboval pre svoju výrobu drevené uhlie a orientoval sa na výrobu náterových hmôt. Lesná železnička stratila svoje opodstatnenie a pomaly sa začala strácať. Skôr jej pozostatky využili obyvatelia z blízkeho okolia. Koľajnice poslúžili ako preklady pri stavbe striech, podvaly ako stĺpy pre ploty a dopravné prostriedky boli zošrotované. 

V spomenutom roku 1998, otec a syn, Róbert a Ivan Ružekovci, dostali od Ing. Zemana zo Smoleníc štyri trojmetrové koľajnice z pôvodnej železnice. Tým sa doplnila ich materiálovo-technická základňa, alebo skôr zbierka nálezov z pôvodnej lesnej železnice. Nápad vybudovať niekoľkometrovú ukážku lesnej železnice na nádvorí bývalej grófskej hájovne v blízkosti zrúcaniny františkánskeho kláštora Svätej Kataríny v katastrálnom území Dechtíc dostal konkrétnu podobu. V krátkom čase vybudovali základ trate, zatiaľ len v dĺžke niekoľko deiatok metrov. Na trať umiestnili dva zrekonštruované vagóny – jeden pomvágel nájdený v rybníku v Dechticiach a jeden vozík z gatra upravený na plošinový vagón. Z lokality Pod Prašcom priviezli k hájovni posledný zachovaný stĺp telefonickej linky, ktorá spájala polesie s hájovňami pri trati. Podvozky pomváglov, vozov na zvoz dreva, boli nájdené pri čistení rybníka v Dechticiach.

Plán výstavby počíta s dobudovaním uzatvorené okruhu prebiehajúceho po svahoch tunajších kopcov. Plán, ktorý určite zaberie niekoľko rokov usilovnej dobrovoľníckej práce. V každom prípade je možné už teraz povedať, že železnička a jej exponáty neočakávaným a kúzelným spôsobom doplnili okolie Katarínky. A ak sa raz podarí tým pár nadšencom trať sprevádzkovať do plánovanej podoby, budú pri nich môcť blednúť závisťou všetci tí, ktorí hovoria: na Slovensku to nejde...

Komentáre Disqus