Mauzóleum Krásnohorské Podhradie

Ľuboš Vodička - 4.3.2013

Znalcov architektúry začiatku 20. storočia možno trochu pohorší Jugendstil v spojení s obcou Krásnohorské Podhradie na východe Slovenska. Určite vedia, že reč bude o Mauzóleu grófa Dionýza Andrássyho (1835-1913) a jeho manželky Františky Hablawetzovej.

Výhrada môže smerovať k spresneniu stavebného slohu nazývaného tiež secesia. Oponenti majú aj nemajú pravdu. Secesia (Rakúsko), jugendstil (Nemecko), art noveau (Francúzsko), modernismé (Španielsko) je nálepka pre prúd, ktorý zbúral predstavy o nehybných architektonických formách, bezfarebnom kameni a omietke. Mnohí nevedia, že práve tento umelecký smer položil základy dnešného moderného priemyselného designu.
Projektantom mauzólea v Krásnohorskom Podhradí bol vtedy len 28 ročný Richrad Berndl (1875-1955). Profesor na mníchovskej umeleckopriemyselnej škole. Preto Jugendstil v názve. Ďalší umelci, ktorí vtisli mauzóleu svoju nezameniteľnú pečať sú sochár Max Frick, maliar Karol Throll a zlatník a kovotepec Adolf Mayerhofer. Opäť všetci z Mníchova.

Jugendstil v štýle Krásnohorského Podhradia

Celý objekt mauzólea už od svojho vstupu, jednoduchosťou a monumentálnosťou najväčšmi pripomína ranné kresťanské stavby vznikajúce po páde Večného Ríma (5. – 8. stor.). Práve tie, ktoré boli inšpirované veľkými stavebnými projektmi starobylého Egypta a antického sveta. Vo zvláštnej symbióze sa tu prelínajú kresťanské motívy s odkazmi na symboliku gréckej a rímskej mytológie. Všetko umocnené latinskými nápismi. Ten prvý víta návštevníka vo vstupnom priestore vnútorného nádvoria, dlažobná mozaika tvorí nápis PAX – Mier.

Ďalšie odkazy hranice medzi životom a smrťou sú tesne pod vnútornou časťou kupole. Pozlátené výroky hovoria: Si vis vivere, disce mori – Ak chceš žiť, nauč sa zomrieť, Morte beata nihil beatius – Najblaženejšia je blažená smrť, Sic separat amara mors – Tak rozdeľuje horká smrť, Cor inpos ne afflixeris  - Netráp unavené srdce. Skôr ako si návštevník môže pozrieť interiér hrobky prejde medzi dvoma strážnymi anjelmi v nadživotnej veľkosti. Stoja na vysokých sokloch po boku schodiska. Pred sebou držia plamenné meče otočené hrotmi k zemi.  Ich služba trvá vo dne i v noci. Slnko a polmesiac na rukovätiach mečov sú toho dokladom. Za ťažkými bronzovými dverami s klopadlami v tvare levích hláv sa nachádza vnútorný kruhový priestor. Jeho priemer je 8,15 m a celková výška stavby dosahuje takmer 20 metrov. Kým exteriér je zdanlivo fádne biely, vnútro je prepychovo zdobené farebným mramorom. Steny pokrýva sivý rakúsky, čierny švajčiarsky, žltý rumunský a biely grécky. Dolné časti ôsmich stĺpov podopierajúcich klenbu sú zdobené ružovým maďarským, červeným tuniským mramorom a zeleným ónyxom z Mexika.

Vita fumus – život je dym

Dva veľké biele sarkofágy, miesta posledného odpočinku grófa a jeho manželky, sú z bieleho carrarského mramoru. Reliéfnym zdobenie a postavy cherubínov naznačujú inšpiráciu tvorcov predlohami zo 4. a 5. storočia. Namiesto biblických výjavov, nesú obrazy zo života Františky a jej manžela Dionýza. Pod Dionýzovým sarkofágom je nápis Vita fumus – život je dym, pod Františkiným Non Quam diu sed quam bene – Nie ako dlho, ale ako dobre.
Zaujímavé je, že napriek tomu, že stavba je hrobkou, každoročne 26. októbra sa zmení na kaplnku. V tento deň sa tu slúži zádušná omša za pokoj Františky Andrássyovej. Interiér je tomu veľmi dobre prispôsobený. Najnižšia úroveň slúži ako zhromaždisko veriacich. V prostrednej, mierne vyvýšenej spočívajú sarkofágy. Za troma schodiskovými stupňami je liturgický priestor s oltárom. Tomu dominuje kryptoportrét sv. Františky – tvár svätej Františky je tvárou zosnulej pani Andrássyovej. Malé mramorové platničky v pozadí za postavou vytvárajú dojem trojrozmerného obrazu, hoci je úplne plochý.

Ani ten najpresnejší opis však nesprostredkuje obrovskú transcendentálnu silu toho miesta. Nehmatateľná atmosféra miesta nechá človeka zabudnúť na svet, ktorý sa nachádza za stenami mauzólea. Viac ako dolu, človek hľadí hore na kupolu, ktorou ako by sa otváral pohľad do hĺbky vesmíru. Musím sa priznať, že napriek môjmu odhodlaniu dokumentovať každé miesto aspoň pár fotografiami, som práve tu ani len nevytiahol fotoaparát. Nezišlo mi to ani na um. Sú miesta, do ktorých pokoja môžeme vstúpiť. Iná činnosť je nežiadúca.

O láske Dionýza Andrássyho a Františky Hablawetzovej sa toho popísalo veľa. Najčastejšie sa spomína, že práve pre Dionýzové manželstvo s dievčaťom meštianskeho pôvodu bol zo strany rodičov vydedený. Druhý najčastejšie spomínaný dôkaz je samotné mauzóleum. Nápis v maďarčine nad vstupom medzi dvoma širokými pásmi s ružičkovou ornamentikou to potvrdzuje: Tento panteón ako miesto posledného odpočinku pre požehnané pozostatky zbožňovanej manželky Františky Andrássyovej i na zvečnenie jej nezabudnuteľnej pamiatky a nehynúcich zásluh postavil jej vďačný a verný manžel Dionýz 1903.

- Ovorené od 1. mája do 31.októbra, v utorok až v nedeľu od 08.00 hod. do 16.30 hod.

- Od 1. novembra do 30. apríla, v utorok až v nedeľu od 09.00 do 14.00 hod.

Komentáre Disqus