Toto sú najťažšie zdolateľné hory sveta. O výšku vôbec nejde!

Pýtať sa vás na najťažšie vrcholy sveta, zrejme by ste inštinktívne vyberali tie najvyššie. Každý horolezec vás však hneď poopraví, že výška s náročnosťou až tak nesúvisí. Aké sú teda kritéria? Všetko vám bude jasné po prečítaní článku. 

Nadmorská výška: 4808 m

Priemerná doba výstupu: 2 dni

 

Ideálna poloha, výška nie je úplne vražedná, je to najvyšší vrch Európy a dosiahnutie vrchola vám sľúbi každý guide. Kombinácia, ktorá láka neuveriteľné množstvo turistov každý rok. Od tých čo chodia do Tatier v sandáloch, až po skúsených horalov. Prečo je teda Mont Blanc v rebríčku najťažších vrcholov sveta? Pretože táto hora vie vytrápiť aj tých najskúsenejších. Smutnejším faktom však je, že sa z nej nevrátilo viac ako osemtisíc turistov. Zväčša začiatočníkov. Niektoré štatistiky hovoria, že ide o horu s najväčším úmrtím turistov vôbec.

Nadmorská výška: 4 892 m

Priemerná doba výstupu: 7 - 21 dní

 

Vinsonov masív bol objavený roku 1958. Od tohto roku sa o vrchol pokúsilo približne 1 400 ľudí. A nie všetci stáli na vrchole. Nie je to tým, že by bola hora nezaujímavá, ale počasím, ktoré tu panuje. Vinson Massif má najchladnejšie priemerné teploty na planete a štandardom je tu vietor o sile osemdesiat kilometrov za hodinu. Aj preto je priemerná doba výstupu uvádzaná v tak šialenom rozpätí. Na nebezpečnosti pridáva aj to, že ak by sa vám niečo stalo, tak do najbližšej nemocnice je to minimálne týždeň. A to za cenu expedície medzi 30 tisíc až 73 tisíc eur, nie sú práve rúžové vyhliadky. 

Nadmorská výška: 4 478 m

Priemerná doba výstupu: 5 dní

 

Jeden z najkrajších vrcholov, ikona Álp a sen nie jedného začínajúceho horolezca. Studená sprcha prichádza už keď sa začnete zaujímať o históriu prvovýstupov. Aj keď v súčastnosti ročne stoja na vrchole stovky horolezcov, Matterhorn určite nie je ľahká hora. Od roku 1865 tu zomrelo viac ako 500 ľudí a toto číslo každým okom neskromne rastie. Doslova špecialitou sú tu padajúce kamene. A do dnešných dní nie je Matterhorn stále prelezený tak, či už v lete alebo zime, aby sa o ňom dalo hovoriť ako o zdolanej hore.

Nadmorská výška: 3 128 m

Priemerná doba výstupu: 4 - 7 dní

 

Január 2016 a na vrchole stojí slovenská dvojica Michal Sabovčík a Ján Smoleň. Info v článku Cerro Fitz Roy: Nová slovenská cesta realitou, Sabovčík a Smoleň to dokázali! Zubatá hora vyčnievajúca z patagónskeho ľadovcového masívu je pre istú skupinu ľudí lákadlom od prvého pohľadu. Sedlovitosť a vrchol pokrytý nebezpečnou inovaťou, do ktorej buší šialený vietor, je kombinácia zvyšujúca náročnosť takmer exponenciálne. Naviac sa tu bežne stretnete s prelezmi ľadových tunelov, vertikálne lezenie je samozrejmosť rovnako ako previsy.  

Nadmorská výška: 3 970 m

Priemerná doba výstupu: 2 - 3 dní

 

Vražedný múr. Takú prezývku dostala severná stena Eigeru. 1800 metrov vysoká stena vyžaduje veľkú technickú zdatnosť a dokonalé ovládanie práce s cepínmi. Na oplátku ponúka ostrý previs a padajúce kamene, či ľad v dôsledku globálneho otepľovania. Tieto podmienky zabili už 64 ľudí od provýstupu roku 1938.

Nadmorská výška: 6 190 m

Priemerná doba výstupu: 21 dní

 

Rasťo Hatiar spracoval veľmi pekný dokument o výstupe slovenskej expedície na najvyššiu horu  Severnej Ameriky, Denali. Ak bojujete s tým prečo je tento aljašský obor raz Denali, inokedy Mount McKinley, tak vedzte, že Denali je pôvodný názov podľa kmeňa Koyukon a znamená veľká alebo vysoká. Názov sa zmenil roku 1896 na McKinley po vtedajšom republikánskom kandidátovi Williamovi McKinleym. Barack Obama však roku 2015 oficiálne premenoval horu späť na Denali. 

Ako dopadla výprava v Hatiarovom dokumente sa dozviete, keď si ho pozriete. No rozhodne sa Slováci nezľakli mizerného počasia, izolácie hory od sveta a ťažkej dostupnosti, nízkych teplôt a vzhľadom na polohu hory ani výrazného nedostatku kyslíka. Toto sú všeobecné podmienky, ktoré sú pre horu charakteristické a sú dôvodom len 50 percentnej úspešnosti dosiahnutia vrcholu zo všetkých pokusov. 

Nadmorská výška: 8 848 m

Priemerná doba výstupu: 54 dní

 

Najvyššiu horu sveta by ste zrejme očakávali na vrchole rebríčka. Určite nechceme podceňovať to, čo sa na Evereste môže udiať, avšak ak sa počas hlavnej sezóny dostanete do zápchy stovky horolezcov, titul najnebezpečnejšia hora si Everest nezaslúži. Áno, zomierajú tu desiatky horolezcov a akože horolezcov, no zároveň vám šerpovia nesú drvivú väčšinu nákladu, v základnom tábore máte teplú stravu bez toho, aby ste pohli prstom, prípadne si viete najať zdravotníka, ktorý s vami pôjde až na vrchol. Naviac ak si pozriete dokument, v ktorom sa na vrchol dostane mladík, síce turista no zďaleka nie horolezec, v podstate len vďaka tomu, že pochádza z bohatej arabskej rodiny, vaše nadšenie z tejto hory určite ochabne.

Nadmorská výška: 7 285 m

Priemerná doba výstupu: 

 

Nikdy ste o Baintha Brakke nepočuli? Možno o Ogre? Ani to nie? Vlastne niet divu. Horu sa podarilo zdolať do dnešných dní len trikrát. Obrovská, so zložitým a neuveriteľne strmým terénom je nočnou morou a zároveň obrovskou túžbou doslova hardcore horolezcov. Každý kto sa na horu vybral, sa vrátil s tým, že to čo sa na nej odohráva, nie je o horolezectve. Je to boj o prežitie od prvých momentov.

Nadmorská výška: 8 586 m

Priemerná doba výstupu: 40 - 60 dní 

 

Tretia najvyššia hora sveta, Káčaňdžunga /Kančendžonga/ je samostatný vesmír. Pre náš “civilizovaný” svet, pretože zatiaľ čo vo všeobecnosti počet úmrtí horolezcov rok od roku klesá, na tejto hore stále rastie. Pre svet v okolí hory je to zasa domov démonov Rakshasa, belasých démonov, s ktorými sa neoplatí zahrávať. Na vrchole do dnešných dní stálo len 187 horolezcov. 

Nadmorská výška: 8 611 m

Priemerná doba výstupu: 60 dní 

 

Druhá najvyššia hora sveta K2, miestnym nárečím Čhogori, je pre svoju lezeckú obtiažnosť doslova legendárna. Najrýchlejšia trasa na vrchol je vytýčená cez miesto, ktoré sa nazýva bottleneck, voľný preklad by mohol znieť úzke miesto. Tu musia horolezci traverzovať cez ľadovec, po ktorom je pohyb vyslovene ruská ruleta. Ak vás zo sebou nezoberie padajú ľad, tak vám hrozí, že sa prepadnete do praskliny. Nádherné vyhliadky. A prečo potom horolezci nezvolia síce dlhšiu, no bezpečnejšiu trasu? Tento úsek sa nachádza v zóne smrti, teda v nadmorskej výške nad 8 000 m n.m. V tejto výške telo doslova umiera za živa, čo sa väčšine odvážlivcov priveľmi nepáči.

Nadmorská výška: 8 091 m

Priemerná doba výstupu: 40 - 50 dní

 

Na tomto mieste je už zrejme jasné, že obtiažnosť hory a jej nadmorská výška nemajú veľa spoločného. Ale áno, vplyv výšky tu samozrejme je. Za najťažšiu horu sveta sa považuje Annapurna. Desiaty najvyšší vrch sveta má podľa štatistík až 40 percentnú úmrtnosť. Je tu najväčšia pravdepodobnosť úmrtia zo všetkých osemtisícoviek. Čo vytvára túto desivú štatistiku? Búrky a lavíny masívnych rozmerov. A to najmä v južnej stene, ktorá je považovaná za najnebezpečnejšiu horolezeckú stenu na Zemi. Stena je vysoká 2 400 metrov.

Historický prvý výstup na Annapurnu sa podaril francúzskej expedícií, z ktorej na vrchole stáli Maurice Herzog a Louis Lachenal. Obaja počas zostupu utrpeli množstvo omrzlín a boli z basecampu odvezení rovno do nemocnice v Indií. Zaujímavosťou je, že expedícia pôvodne mierila na vrchol Dhaulágirí. Usúdili však, tento vrchol je priveľmi náročný, a tak si len tak námatkovo vybrali Annapurnu. Francúzi uskutočnili výstup od Severnej steny a cez rieku Mristi Khola. Annapurna bola vôbec prvá zdolaná osem tisícovka. Roku 2006 na jej vrchole stál slovenský horolezec Peter Hámor.  

 

zdroj: roughguides.com foto: wikipedia.com