Andrej Renčko: Spisovateľ v jednej ruke s dobrodružstvom

Pavla Baroniaková - 3.12.2014

˶Čo som zabudol to nebudem potrebovať˝. Autorom tohto výroku je skúsený cestovateľ Andrej Renčko. Počas vysokoškolského štúdia začal cestovať a spoznávať zaujímavé miesta, nielen na Slovensku ale i v zahraničí. Je autorom viac ako 50-tich odborných článkov, ktoré boli publikované vo vedeckých i odborných časopisoch. Okrem cestovania sa venuje aj turistike, lezeniu po skalách, zbieraniu minerálov a predovšetkým fotografovaniu.

Neznáša plagiátorstvo a miluje jedinečnosť a originalitu. Ku všetkému pristupuje pragmaticky. 

Čo ťa motivovalo k cestovaniu?

K cestovaniu ma priviedol život. Dostal som sa k tomu nenápadne a náhodou. Žil, študoval a pracoval som v zahraničí, až sa postupne z potreby stala vášeň.

Vieme, že študenti nemajú veľa peňazí. Mal si k dispozícii nejaké stále finančné prostriedky?

Všetko v živote sa nejako vyvŕbi. Peňazí som nikdy nemal moc, ale bral som prácu aká prišla. Od zberu jabĺk v Taliansku po tesárčinu. Pracoval som v rôznych odvetviach, napríklad ako sprievodca v botanickej záhrade a v jaskyni, ale aj ako robotník v železiarňach. Na brigády som chodil kedy sa len dalo. Štúdia v zahraničí som mal financované z programov Socrates Erazmus a Cepus.

Si veterinárny lekár, kde všade si študoval?

Počas vysokoškolských štúdii som študoval na Veterinárnej univerzite v Košiciach. Jeden semester štúdii v rámci výmenných programov som absolvoval v  Portugalsku v Lisabone a ďalší v Chorvátsku v Záhrebe. Často som tiež chodieval na rôzne konferencie po Slovensku, prednášal som i na vet. univerzite v Brne. Po promócii som bol prijatý ako doktorand na domácu Alma mater v Košiciach. 

Skončil si úspešne doktorát? A čomu si sa venoval?

Ukončil som doktorát zo životného prostredia na katedre rádiobiológie. Venoval som sa výskumu rádioaktívneho žiarenia a ťažkých kovov. Robil som štúdie zamerané na výskum živých i neživých objektov v prírode, od húb, machov, plavúňov až po minerály a minerálne vody, ale i pokusy na zvieratách v oblasti toxikológie, biochémie, hematológie a histológie. Spolupracoval som z radou významných inštitúcií a odborníkov doma i v zahraničí ako sú univerzity a výskumné ústavy. No spolupracoval som často a našimi horolezcami i s jaskyniarmi. Moje štúdie sú vždy biomedicínske a zamerané na prírodu.

Stíhal si popri práci aj cestovať?

Čo sa týka práce  to bolo  cestovanie v jednom kuse. Stále bolo potrebné zháňať vzorky zisťovať kontakty, dohadovať merania a pokusy. Do prírody som chodil dva aj trikrát do týždňa na viac dní. Keď som sa vybalil, hneď som sa aj zbalil. A takto sa  to  stále opakovalo. Okrem toho, cez víkendy chodím do prírody takmer vždy. Celé prázdniny a kedy sa len dalo som cestoval. Tak som prešiel Švajčiarsko, Portugalsko, Slovinsko, Ukrajinu..............

Vieme, že máš rád prírodu a často ju navštevuješ. Ktoré outdorové činností vykonávaš?

Chodím len tak na niekoľko dňové hrebeňové túry. Rád sa i bezcieľne ponevieram v prírode, zbieram huby, bylinky, fotím chrobáky...... Občas navštívim s jaskyniarmi niektorú z našich jaskýň. Chodím liezť na skalky, ale i do Tatier. Niekedy sa vyberiem aj za minerálmi do lomov či na haldy.

Keď chodíš na viac dní, tak musíš aj niekde spať. Kde prespávaš? V stane, v chatách či pod holým nebom?

Spal som už na rôznych miestach. Napríklad na prestupnej stanici lanovky, ale aj v bivaku pod kamenným balvanom, či na ľadovcoch.. Rád to striedam. Nocoval som už aj v štôlni,  jaskyniach, senníkoch, poľ. rozhľadňach, útulniach a z času na čas samozrejme i v horských chatách, ktoré majú vždy svoje čaro.

Kde si sa dostal najďalej?

Najďalej som bol na Aljaške, kde som pracoval v konzervárni. Bolo to cez  leto, vybral som sa tam sám a konzerváreň bola na pevnine v malej dedinke Egegik. Pracovali tam väčšinou študenti s celého sveta.

Aký najdlhší trek si absolvoval?

Pre mnohých to bude znieť možno zvláštne, ale bolo to u nás na Slovensku. V júli roku 2014 som prešiel pešo celú Cestu hrdinov (SNP) Slovenského Národného Povstania. Bolo to tisíc kilometrov cez horstvá a lesy, cestu som absolvoval za 40 dní. V budúcnosti by som ju chcel absolvovať koňmo.

Cestuješ väčšinou sám alebo máš rád spoločnosť?

Neznášam rutinu. Všetko rád striedam. Pod každou hviezdou je svetlá aj tienistá stránka. Väčšinou improvizujem. Chodievam i organizovane, napríklad s horolezcami, speleológmi, no na túry, treky a pod. aj sám. Keď chodím sám vidím viac zvierat a zážitok je intenzívnejší. No nikdy nepohrdnem dobrou spoločnosťou.

Zaznamenávaš si svoje zážitky? Fotíš?

Snažím sa si viesť denník. Zdokonaľujem sa v tom, čo ma teší. Fotografovanie je mojou najväčšou vášňou. Fotoaparáty sú u mňa spotrebný materiál. Za tri roky som nafotil pol milióna fotiek. Najradšej fotím kamzíky a hlucháne. Mám na ne svoje miesta.

Aký máš v zbierke najvzácnejší fotoobjekt?

Fotografia sama o sebe nie je príliš kvalitná, no podarilo sa mi v Slovenskom Raji odfotiť rysa. Fotografoval som však ľadopády, že išiel po pod nich rys som zistil až na ďalší deň pri pozeraní fotiek.

Máš cieľ, ktorý by si rád v budúcnosti splnil?

Mám veľa plánov. Chcel by som absolvovať Nízkotatranskú stíhačku.

Čím je pre teba tento pretek zaujímavý? Robíš pre to niečo?

Je to beh celým hrebeňom Nízkych Tatier cca. 103 km. Treba stále na sebe pracovať a rozvíjať sa. Behávam polmaratón, tento rok som absolvoval celý Kysucký maratón. Na stíhačku ešte nedozrel čas. Je to pre mňa výzva.

Keď sa povie cestovanie ktoré tri slová ti prídu prvé na myseľ?

Adrenalín, dobrodružstvo, sloboda

(To bolo bez zaváhania, pozn. autora)

Si skúsený cestovateľ aj športovec. Čo je podľa teba tvoj najväčší úspech za nedávny čas?

Teším sa z toho, že som stál na Mont Blancu, no i tak sa lepšie cítim v Tatrách. V poslednom čase sa mi najviac páči náš Tatranský štít Žabí kôň, cez leto sa tam vrátim. Nedávno sa mi tiež podarilo vydať knihu.

Knihu? Prezradíš nám niečo o nej?

Kniha sa volá Blízke diaľky a je to o alternatívnom cestovaní po Slovensku, pobyte v prírode, trekoch, stretávaní sa s ľuďmi a hlavne o hľadaní kryštálov na Slovensku.

Mala som tú možnosť si ju  prečítať, je veľmi dobrá. Gratulujem. Je to dobré čítanie. Kde sa k nej čitatelia môžu dostať?

Náklad bol malý, kniha pravdepodobne v kníhkupectvách nebude. Dá sa objednať priamo u mňa, na adrese a.rencko@gmail.com

Budeš mať aj nejaké prezentácie na cestovateľských festivaloch?

Pokúšal som sa, no pre organizátorov je zaujímavé ak bol niekto na motorke v Rumunsku, alebo na bicykli niekde na Korzike. Podľa nich je zaujímavé  keď ste prespali na tisíc gaučoch za niekoľko dní., no ak spíte v slovenskej prírode je to pod úroveň. Slovensko je podľa nich nezaujímavé. Bol som s toho sklamaný, je ťažké sa dostať do ich kruhov, organizujú to sami pre seba, dlho dopredu majú „všetko plné“ a vraj alternatívne cestovanie. Ak chcete byť na festivale pomaly aby ste si založili svoj, a tak to aj vyzerá, už ich je toľko, aj za vstupné pýtajú trochu priveľa a to si ešte robia reklamu. Z týchto dôvodov som prestal na niektoré festivaly chodiť, je to proste komercia, pravý opak alternatívy.

Čo by si rád odkázal čitateľom?

Nepoviem nič nové. Netreba sa báť. Žijeme len raz. Príroda je úžasná. Nič neodkladať, treba si ísť za svojím cieľom. Je to známy výrok. Treba žiť svoje sny, a nie snívať svoj život. Stačí sa zobudiť. Sme svedkami niečoho úžasného a jedinečného.

-za rozhovor ďakuje Pavla Baroniaková       

Komentáre Disqus