Rumunské Karpaty - Fagaraš a výstup na Moldoveanu

Vladimír Mačák - 13.12.2013

„Kamarát mal skvelý nápad na letné prázdniny, a to ísť na hrebeňovku podobnú Západným Tatrám. Rozhodli sme sa pre Fagaraš“. S najvyšším vrcholom Moldoveanu (2 544 m) a rozlohou okolo 3000 km2 je to najrozsiahlejšie pohorie Rumunska.

Moldoveanu je najvyšším vrcholom južných Karpát, a aj náš hlavný cieľ. Hlavný hrebeň turistovi ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu. Jeho vzdušná vzdialenosť je 70 km. Počas 60 km neklesá pod 2000 m (okrem sedla Zârna 1 923 m).

Z Košíc do Turnu Roșu...

Ako štvorčlenná skupina sme vyrazili z Košíc vlakom do Turnu Roșu, do východiska našej cesty. Odtiaľ plánujeme prejsť hlavný hrebeň Fagarašu z východu na západ.. Cesta síce trvala o niečo dlhšie ale my sa nikam neponáhľame a tak sa môže začať náš príbeh...

Po hrebeni Rumunských Karpát

Po raňajkách za Turnu Roșu dávame na seba batohy a hor sa na hrebeň. Po ceste míňame kláštor a predtým a kaplnku. Často oddychujeme, batohy sú naozaj ťažké a po dvoch hodinách spánku v noci na stanici v Copșa Mică, a v tejto horúčave je to celkom namáhavé. Cestu nám však spríjemňuje tieň úžasných karpatských pralesov. Po vystúpaní asi  1400 výškových metrov sme konečne na hrebeni. Bivakujeme v sedle pod Chica Fedelesului (1820 m) a vychutnávame prvý fagarašský západ a ráno aj východ Slnka.

Druhý deň ráno jeden člen pre chorobu odchádza domov, a tak pokračujeme traja.  Je veterno a mrholí. Po ceste získavame mapu od českej dvojice výmenou za 4 tyčinky. Koniec dňa trávime na Turnul Lacului (2247 m) pri západe Slnka. Bivak rozkladáme pri jazere Lacul Avrig  (2019 m). Varíme večeru pri jazere, dolina je v hmle. Ide sa spať.

Ráno hrebeň Ciortea vystupuje z hmly, a tak fotíme a na obed sa strmým svahom vraciame na hrebeň.  Pod vrcholom Puha (2177 m) sa nachádza útulňa (výborne zariadená).  Na hrebeni  nie je o krásne výhľady núdza, takže pokračujeme cez Mazgavu (2277 m) na Serbotu (2327 m), kde máme akurát ideálny čas rozložiť náš najvyšší a zatiaľ najkrajší bivak na hrebeni.

Vrchol Negoiu

Na vrchol Negoiu (2535 m) prechádzame najexponovanejším a najkrajším úsekom hrebeňa medzi Serbotou a sedlom Şaua Cleopatrei. Poobede sme na vrchole, je krásny slnečný deň. Po dvoch hodinkách na vrchole zastupujeme až natrafíme na uzatvorenú cestu Strunga Dracului a Strunga Doamnei pre padajúce kamene, čo je škoda lebo sú to veľmi zaujímavé úseky. Ideme teda kratšou cestou k jazeru Lacul Călţun (2123 m), na ktoré je výnimočný pohľad z vrcholu Vârful Lăițel 2390 m. Bivak staviame pri malom prameni pod vrcholom Vf. Paltinului (2399 m). Je tu príjemne, strážia nás kamzíky a tak spokojne zaspávame.
Pri presune k jazeru Lacul Bâlea (2030 m) nám spoločnosť robí hustá hmla a silný vietor. Neskôr sa vyjasňuje, a tak schádzame z hrebeňa a obzeráme stánky pri jazere s rozličným tovarom.

Na chate, ktorá stojí prakticky na jazere konzumujeme za „slovenské ceny“... hovädzia polievka, káva, smotanovo-malinová torta a nejaké to pivečko. Stánky sa nám hodia na doplnenie zásob (chlieb, syry, klobásy, slaninu a poniektorí aj cigarety a ohnivú vodu). Chutnáme aj miestnu špecialitu „Mamaliga“ - kukuričná kaša vraj s bryndzou. Transfagarašská cesta a tunel Capra robia toto miesto hlučným a preľudnením tak pokračujeme strmým svahom za pohodou a tichom do sedla Şaua Caprei. Neďaleko Lacul Capra (2236 m) zažívame typický obraz týchto hôr - bačovia, psi, množstvo oviec a západ Slnka farbí hory do červena. Pri bezvetrí na zelenej lúke a v úplnom tichu, neskôr aj tme, rozkladáme bivak pod Fereastra Zmeilor (skalné Dračie okno).

Výstup na Moldoveanu

Na najvyšší vrchol Rumunska - Vârful Moldoveanu (2544 m) vystupujeme na 6. deň. Cesta je pohodová, väčšinou len mierne prevýšenia, akurát na vrchol je to trochu zaberačka. Na predvrchole Viştea Mare (2527 m) nechávame batohy, a na Moldoveanu ideme naľahko (asi 10 min po hrebeni). Počasie máme ideálne, fotíme sa pri  vrcholovom kríži, na ktorom je vlajka Rumunska a pár rôznych vecí, ktoré tu zanechali turisti J. Asi po hodine zliezame k jazeru Lacul Valea Rea (2156 m), kde si doprajeme poriadnu hostinu a zaslúžený oddych.
Ranná káva pod „rumunským najvyšším“, chutí  výborne, ale o 2 hodiny zisťujem, že bude posledná v tomto roku vo Fagarašských horách. Šliapeme do sedla a lúčime sa s hrebeňom. Zdravie je prvoradé a keďže jeden člen má vážny problém s kolenom meníme plán cesty. Čaká nás zostup z hrebeňa dolinou Muchia Vistea Mare až do mestečka Victoria. Po ceste stretávame partiu Čechov a Slovákov, ktorý sú tu pracovne a skúmajú tunajšie karpatské pralesy. Asi v polovici cesty dolinou máme šťastie a stopujeme dodávku, ktorá nás odváža až do Victorie. A to je aj koniec nášho putovania Fagarašom, a čaká nás cesta domov...

Návrat domov a nočná Budapešť

Vo Victorii kupujeme niečo pod zub. Dlhú noc trávime na autobusovej zastávke a čakáme na odvoz do Ucea de Jos (do Sibiu), odkiaľ už budeme cestovať vlakom. Po prebdenej noci s výrečnou rumunskou bezdomovkyňou na zastávke nastupujeme na autobus. Zo Sibiu pokračujeme smer Medias, kde sa vyskytli prvé problémy, konkrétne so zakúpením miesteniek, ktoré riešime nakoniec až v rýchliku. V Maďarsku v meste Hatvan, sme prestúpili na zlý vlak a tak sme sa nevedomky dostali aj do krásne rozsvietenej Budapešti. Ráno sadáme na správny vlak do Košíc. A to je aj koniec našej cesty.

Dodatok

Fagaraš je pre turistu, ktorý hľadá pokoj, ticho a hlavne hory nepreplnené ľuďmi. Každý si tu nájde to svoje, či krásne výhľady z hrebeňov na okolitú krajinu, či človekom nepoznačené karpatské bukové pralesy. Človek tu zabudne na stresujúci svet tam dole a čím dlhšie tento pobyt trvá, tým horšie sa potom vracia spať medzi ľudí. Preto si vždy ku batožine pribaľte aj pár priateľov.

Komentáre Disqus