Výstup na Pico del Teide: Za najvyššou horou Španielska

Najvyššiu horu Španielska by ste na Pyrenejskom polostrove hľadali márne. Gigantický sopečný kužeľ menom Pico del Teide neleží v kontinentálnej Európe, ale nájdete ho uprostred Atlantického oceánu na najväčšom kanárskom ostrove Tenerife. Svoju nadmorskou výškou 3 718 m je tak najvyššou horou Kanárskych ostrovov, Španielska a súčasne aj celého Atlantiku.

Canadas del Teide

Či už prichádzate pod najvyššiu horu Kanárskych ostrovov od dediny Vilaflor, alebo od mesta Puerto de la Cruz, vyrazí vám to dych. Borovicové lesy náhle skončia a vy sa ocitnete vo fascinujúcej vysokohorskej sopečnej polopúšti, ktorej dominuje obrovská sopka, ktorá sa dvíha 1,5 až 2 km nad okolitý terén. Krajina je tu mierne zvlnená a je tvorená desiatkami menších sopečných kráterov, farebných lávových polí a planín aj bizarne rozoklaných skál.

Oblasť okolo Pico del Teide vrátane hory samotnej je od roku 1954 vyhlásená národným parkom (ďalej len NP) Canadas del Teide o rozlohe 18 990 ha. Od roku 2007 je oblasť prírodnou lokalitou pod záštitou UNESCO a je tiež zaradená medzi lokality Natura 2000.

Hor sa na chatu Altavista

  • Náš peší výstup začína u cesty vo výške okolo 2 300 metrov nad morom. Prvá časť výstupu je celkom jednoduchá, cesta sa kľukatí medzi pemzovými svahmi pod horou Montana Blanca.

Najkrajšie obdobie pre výstup je bezpochyby jar, pretože v tom čase sú hory rozkvitnuté. Navyše tu často ležia zvyšky snehu, ktorý polopúštnej krajine dodáva sviežu atmosféru. Hneď pri ceste nachádzame vzácnu fialku teidskú, niekedy nazývanú tiež chejrolistú (Viola cheiranthifolia). Táto endemická rastlina rastie iba tu.

  • Asi po hodine výstupu prechádzame oblasťou tzv. Teidských vajec. To sú ohromné​​, čierno sfarbené lávové kamene, miestami až 4 metre vysoké, ktoré sa kedysi odtrhli z tuhnúceho lávového prúdu, kotúľali sa po svahu hory a obalili sa ďalšou lávou.

Ich takmer magický vzhľad podčiarkuje svetlo okrová, lávová pemza okolo, ktorá zvýrazňuje ich monumentálnosť. Za poslednými vajcami cesta končí a my stojíme na vrcholku Bielej hory (Montana Blanca), vo výške 2 750 m. Robíme tu pauzu a kocháme sa výhľadmi na veľkú časť NP.

Ďalej nás čaká stúpanie v sopečnej sutine takmer nekonečnými serpentínami stále nahor. Slnko nemilosrdne pečie, tieň žiadny a nadmorská výška sa už tiež začína prejavovať zvýšenou únavou. Po ďalších dvoch hodinách výstupu stojíme u horskej chaty Altavista vo výške 3 260 m.

  • Je jedinou horskou chatou na celom ostrove a práve v nej sa v podvečer ubytujeme. Krčma tu nefunguje, a tak večeriame zo zásob, ktoré sme si sem doniesli.

Východ slnka na Teide

  • Ráno vstávame skoro, okolo 4:30 hod. Rýchlo balíme a snažíme sa niečo zjesť. Okolo 5:15 vyrážame za úplnej tmy s čelovku k vrcholu. Je zima, fúka vietor a teplomer ukazuje tesne pod nulou.

Chodník sa kľukatí a hneď od chaty naberá výšku. Stúpame pomaly, výstup nám spomaľuje tma, kamenistý terén, vietor a tiež nadmorská výška. O niečo vyššie aj záveje zmrznutého snehu. Asi po hodine výstupu, keď už sa začína svitať, dosahujeme rázcestie u terasy Rambleta.

Pico del Teide nie je vyhasnutá, ale len spiaca sopka. Posledný sopečný výbuch tu bol v roku 1798, kedy zo susedného krátera Pico Viejo tiekla láva po dobu troch mesiacov. Tesne pod vrcholom sa nachádza menší kráter s priemerom asi 70 metrov, z ktorého stále uniká značné množstvo sírnych výparov - Solfatara. Ich teplota môže byť až 86 °C.

Odpočívame a naberáme dych a potom pokračujeme do záverečnej fázy výstupu. K vrcholu nám zostáva už len 200 výškových metrov, ale nadmorská výška je dosť poznať a tak čo chvíľu zastavujeme. Keď konečne dosahujeme vrchol, je už takmer ráno. Fúka studený vietor, teplomer ukazuje mínus šesť stupňov.

Slnko sa ešte schováva za východným obzorom, a než vyjde, snažíme sa trochu zahriať zababušený v čiapkach, rukaviciach as kapucňou na hlave. V našej skupinke sa ujala hláška: ,,Je tu zima ako na Kanároch!"

  • Okolo nás to smrdí ako v pekle, sírne výpary sú tu cítiť skoro všade.

Konečne na východe začínajú prebleskovať prvé ružové lúče vychádzajúceho slnka. Vrcholok Teide je behom chvíľky osvietený ranným slnkom. Potom sa nad západným obzorom sa objavuje tzv. Sombra del Teide - viac než 100 km dlhý tieň hory, ktorý hora vrhá ďaleko do Atlantiku. Nádhera. Tieň vzniká hlavne vďaka tomu, že Teide je dostatočne vysoké a okolité kopce sú, naopak, o viac než kilometer nižšia. Parádna odmena za namáhavé stúpanie a ranné vstávanie.