Bolívia, jedinečné prírodné krásy a trekové dobrodružstvo

Peter "Becko" Ondrejovič - 16.10.2013

Bolívia je krajinou prekrásnych hôr, ktoré sú dodnes málo preskúmané, turistami neobjavené. Mnohí ju označujú za Tibet Južnej Ameriky nielen kvôli vysokým horám, obkolesujúcim rozľahlú planinu Altiplano, ale i domorodým Indiánom Aymará a Kečua.

Tí sa i napriek neľahkému životu vo výškach nad tri až štyritisíc metrov dokážu tešiť zo života a usmievať na svet i cez drsnosť svojich mozoľnatých rúk.

Krajina je cenovo prístupná i pre cestovateľov s nižším rozpočtom

Toho dôkazom sú i mnohé skupiny šetrnej izraelskej mládeže. Túto krásnu krajinu sme si vychutnali od najvzdialenejšej východnej časti pralesa až po hlavný cieľ nášho putovania – nádherné hory. Národný par Noel Kempf Mercado s mohutnou stolovou horou Huanchaca je domovom jaguárov, púm, pštrosov a vlkov hrivnatých. Pre tieto zvieratá, s ktorými som sa stretol i v knihách skvelého českého maliara divokých zvierat Jana Dungela, je táto pôvodná savana s amazonským pralesom doslova rajom. Počas niekoľkotýždňových potuliek sme sa s ich stopami stretali nespočetnekrát. Šťastie i na vizuálny kontakt sme mali pri tapíroch a opiciach. Do srdca tejto úžasnej divočiny sa dostanú len veľkí nadšenci, schopní prekonať nástrahy prírody i nekonečných pochodov územím divých zvierat.

Hrebeň Serrania de Santiago

Keď sme už boli na skok do civilizácie, „len“ 400 km od ruchu ľudí, vybehli sme ešte na zaujímavý, sto kilometrov dlhý hrebeň Serrania de Santiago, ktorý sa tiahol nad nekonečnou panorámou sezónnych opadavých pralesov a saván, známych i pod názvom Čako.

Bane v Potosi, kde zomrelo 8 miliónov ľudí

Po jedenásťdňovom túlaní teplými krajmi Bolívie sme posilnili našu výpravu o troch ďalších priateľov a zamierili do ešte vyšších polôh. Najskôr sme v najkrajšom bolívijskom meste Sucre obdivovali nielen príťažlivú architektúru s indiánskym šarmom, ale i stopy dinosaurov. Tie sa zachovali v močiarnom bahne, ktorý skamenel a dnes tvorí kolmú skalnú stenu s vraj najväčším počtom odtlačkov na svete. Sú ich stovky. Potosí vo výške 4000 metrov je mesto p ostavené z koloniálneho bohatstva a najmä potu a utrpenia baníkov. V priebehu 400 rokov ich tam Španieli dokázali nahnať a nechať v neľudskej drine umrieť 8 miliónov. Iróniou je, že tie bane tam dodnes fungujú a tisíce ľudí pracuje v otrockých podmienkach. Našťastie, telesné tresty sú už minulosťou a baníkov tam drží vidina zárobku na uživenie svojej rodiny a najmä viera, že natrafia na bohatú striebornú žilu.

Salar Uyuni je jazero s veľkosťou asi pätiny Slovenska

CK Anakonda

Peter Ondrejovič:
916 38 Beckov 67
Slovakia

Tel: 0905/460 106; 0905/977 310
E-mail:
anakondatour@seznam.cz
anakonda@anakonda.sk

Pritom ravidelne vysychá. Navôkol hory, sopky, tisícročné kaktusy a plameniaky. Z hľadiska scenérie čosi neopakovateľné a jedinečné. A najmä jazero, ktorého stvrdnuté dno, pripomínajúce betón, sa rozlieha krajinou až do takej miery, že hodinu môžete jazdiť bez toho, aby ste držali v rukách volant a môžete si byť istí, že do ničoho nenarazíte.

Death route (Cesta smrti)

Z hlavného mesta La Paz vedú zaujímavé a atraktívne cesty na všetky svetové strany. Slávna Death route (Cesta smrti) bola ešte pár rokov dozadu postrachom všetkých nákladných áut. Nejedno sa z vysokých horských útesov zrútilo do hlbín pralesa. V súčasnosti je táto cesta viac-menej príťažlivá najmä pre bajkerov a my sme sa po nej na úseku 70 km pustili nadol na bicykloch. Prekonali sme pritom výškový rozdiel 3500 metrov. Táto jazda z vysokohorského pásma do trópov s mnohými fantastickými vyhliadkami je veľkou atrakciou.

Výstup na Nevado Sajama

Condoriri je trek pomenovaný podľa masívu, ktorý výrazne pripomína kondora s mierne roztiahnutými krídlami. Naším cieľom bolo doladiť aklimatizáciu a vyraziť k najvyššej hore Bolívie, k Nevado Sajama (6542 m). Na jej vrchole som stál pred 21 rokmi a mám v úmysle sa sem vracať aj s budúcimi klientmi. V blízkosti sú totiž dve ľahšie šesťtisícovky a počasie v tejto časti býva viac-menej priaznivé. Nepoznám ideálnejšiu krajinu, kde sa dá pomerne lacno a najmä príjemne vyliezť (aklimatizácia je v podstate súčasťou poznávania krajiny) nad 6000 metrov. Navyše sa na jej úpätí nachádzajú termálne jazierka.

Vodopády Iguazú

Na úplný záver zájazdu sme si dopriali cestovateľský bonus. Súvisel síce s dlhými presunmi, avšak jeho obsahom boli unikátne miesta juhoamerického kontinentu. Najväčšie vodopády na svete, Iguazú, sme zažili v celej ich nádhere, nakoľko dosahovali maximálny stav vody. Rio de Janeiro sa nieslo v pohodovej atmosfére a bonbónikom na záver bolo vylezenie slávnej Cukrovej homole, ktorá vytŕča z mora 450 metrov. A vychutnávať si popritom koktejl Caipiriňa tvárou v tvár soche Krista v meste mnohých krás, Riu de Janeiro, jednoducho stál za to. Rovnako i celý zájazd.

- viac fotiek z tejto výpravy si môžete pozrieť tu: http://anakonda.sk/z-bolivie-do-ria/

Komentáre Disqus