Grécky Korint evokuje v mysliach ľudí viacero vecí. Niektorým napadne ako prvý slávny Korintský prieplav, ktorý úzkou cestičkou oddeľuje od seba grécku pevninu s Peloponézskym polostrovom, no mnohým sa v mysli vynorí staroveké mesto s nádherným chrámom boha Apolóna.
Tak či onak je Korint nesmierne zaujímavým miestom, ktoré si zaslúži pár hodín z Vášho gréckeho času. Grécko nie je veľmi veľkou krajinou a tak cesta z hlavného mesta Atén trvá k starovekému Korintu vlakom zhruba hodinu. Za oknom ubieha grécka krajina, zjazvená pahorkami, ozdobená stromami, mestami a malými dedinkami. Posledný krát sa zalesknú vody Saronského zálivu až sa úplne stratí. Príchod do Korintu je ukážkový, pretože kto prichádza zo severu, musí prekonať Korintský prieplav neďaleko starého mesta Isthmos. Krajina sa odrazu stratí a kolmo padá nadol do niekoľko metrovej hĺbky. Človek pozerá na prieplav a nechápe ako to mohla vytvoriť ľudská ruka. Niekoľko lodí pláva medzi dvoma vysokými stenami. Aj z paluby to musí byť fascinujúci pohľad. Vysoké steny obkolesujú loď a tá musí mať pocit, že ju chcú pohltiť. Kto príde do mesta Korint ešte nemá ani z ďaleka vyhraté, pretože staroveký Korint, ktorý vstúpil do histórie leží dnes na úplne inom mieste. Treba nastúpiť na autobus, vydržať pár minút, prejsť 7 kilometrov a až keď sa na obzore zjaví vysoká skala Akrokorintu s pevnosťou, sme na mieste.
Archea Korinthos, starý Korint
Aby sa Gréci nemýlili, ruiny starovekého mesta dnes volajú Archea Korinthos, teda starý Korint. Nie je tu veľký ruch, hoci Korint patrí k obľúbeným miestam výletov. Aspoň tu má človek pocit, že chrámy tu stoja len pre neho a dokáže si ich viac vychutnať. Dórske stĺpy Apolónovho chrámu Vás doslova vtiahnu nielen do areálu, ale aj do strateného sveta gréckej antiky. Staroveký Korint sa často skloňuje v učebniciach histórie, pretože patril k významným a bohatým mestám. Hoci svoju zlatú epochu zažíval v staroveku, vieme, že už v dobe kamennej tu žili ľudia a poznali vynikajúci polohu miesta na pomedzí Saronského a Korintského zálivu. Staršie než mesto, sú azda len legendy, ktoré sa hovorili z generácie na generáciu o tom ako vzniklo. Podľa najznámejšej to mal byť Korinthos, potomok slnečného boha Hélia, kto mesto založil. Druhá legenda hovorí, že mýtickou zakladateľkou mesta je bohyňa Efyra, dcéra najstaršieho z Titanov Okeána, no a do tretice sa o titul zakladateľa mesta uchádza aj známy Sizyfos.
Apolónove stĺpy
Prvé kroky areálom Korintu naladia správnu atmosféru. Apolónove stĺpy stoja len pár metrov od vstupu a priestorom sa vinie spleť kamenných múrikov, stien a prašných ciest. Súčasťou archeologického parku je aj malé múzeum naplnené históriou miesta. Metopy z Apolónovho chrámu dotvárajú fantáziu ako asi mohol vyzerať v čase najväčšej slávy, vedľa nich stoja sochy mužov, žien či dokonca rímskych cisárov, pretože Korint bol významným aj počas rímskeho impéria. Niekoľko vitrín zapĺňa slávna korintská keramika, ktorá si v antickom svete získala výnimočné postavenie a lode obchodníkov s ňou zavítali na mnohé miesta v Stredomorí. Je krásne vedieť, že tradícia tu pokračuje aj dnes. „Používame kvalitnú miestnu hlinu a keramiku sa snažíme robiť podľa starých receptov, ktoré sa zachovali z pred viac ako dvetisíc rokov“ hovoria miestni obchodníci neďaleko areálu vo svojich predajniach plných keramiky. Priamo za múzeom sa začínajú vynárať vykopávky niekdajšieho mesta. Zaujímavý chrám nesie meno Oktávie, sestry prvého rímskeho cisára Augusta. Zub času k nemu nebol milosrdný, pretože z neho prežili len tri stĺpy, ktorých korintské hlavice nesú zrekonštruovaný architráv. Určite si pozorný človek všimne aj názov hlavíc s menom mesta. Je to skutočne tak, pretože tu vznikol úplne nový architektonický výzdobný prvok, ktorý ako prvý použil niekedy okolo roku 400 pr.Kr architekt Kalimachos a vyniká krásou akantových listov vyrastajúcich priamo z hlavice.
Apolónov chrám
Apolónov chrám je skutočnou dominantou dnešného Korintu. Nielen že sa usmieva zo všetkých kníh, brožúr či pohľadníc, ale aj na živo pôsobí vznešene až aristokraticky. Sedem dórskych stĺpov si musí získať každého milovníka histórie. Jeho význam dokazuje aj fakt, že keď prevzali Rimania vládu nad Korintom, chrám nechali pri svojom plienení a následnej veľkej prestavbe mesta na svojom pôvodnom mieste a zostal im svätý. V jeho okolí vyrástlo za posledné roky či desaťročia niekoľko stromov a zelených kríkov, ktoré tejto scéne vlievajú život. Chrám stojí na svojom mieste už takmer 2500 rokov, hoci sa predpokladá, že pod jeho základmi by sme našli menší, starší chrám. Dnes sa už nedá priblížiť k stĺpom, aby sa ich človek dotkol, no aj z diaľky niekoľkých metrov sú majestátne a neodolateľné. K chrámu prilieha Agora so svojimi ruinami. Kedysi bolo srdcom starého mesta a verejný život sa odvíjal priamo na nej. Snažím sa predstaviť aké to tu bolo vtedy, keď sa dláždenými ulicami prechádzali obchodníci, ozývalo sa volanie trhovníkov, žblnkotala voda z verejných fontán, filozofovalo sa v školách, trénovalo v gymnáziách a nikto z ľudí netušil, že o dve tisíc rokov sem budú chodiť turisti z krajín o ktorých nikdy nepočuli, aby prežili svoj kúsok antiky. Na Agore sa v tieni stromov ukrýva skupinka turistov so sprievodcom, kazateľom v dlhej, čiernej sutane. Horlivo rozpráva o živote svätého Pavla, ktorý sa v Korinte zastavil v polovici 1.storočia. Kázal tu proti neviazanému spôsobu života miestnych obyvateľov, pretože Korint nebol známy len vďaka kráse svojich stavieb, ale aj vďaka chrámu bohyne Afrodity, kde žili tajomné kňažky lásky.
Akrokorintu
V diaľke nad mestom sa na vrcholku kopca týčia pozostatky Akrokorintu. Akoby z vysokého kopca dávali pozor na starý Korint, hoci ani oni nedokázali uchrániť mesto pred osudom, ktorý ho premenil na ruiny. Hlavná tepna mesta spája baziliku, obchody, domy, námestia a pokračuje až k známej Lechajonskej ceste, ktorú v minulosti vydláždili mramorom a nasmerovali ju k rovnomennému prístavu. Korint postupom storočí upadal a dnes jeho obyvatelia zmietajúci sa v kríze len nostalgicky spomínajú na dávno zabudnuté časy, kedy ich slávnejší predkovia zakladali kolónie akými boli sicílske Syrakúzy a bojovali pri Salamíne či Platajách. Vzišlo odtiaľto veľa hrdinov, množstvo gréckych príbehov, no s príchodom Rimanov sa do Korintu doplazila skaza. Konzul Lucius Mummius prikázal, aby ho zrovnali so zemou, ale o sto rokov neskôr si Gaius Julius Caesar uvedomil, akú chybu Rimania spravili a nechal mesto postaviť nanovo. Preto sú dnešné ruiny mesta prevažne rímske, no tento „detail“ im neuberie na kráse. Nadýchaní históriou nás staroveké kamene vedú von z areálu. Obchodíky so suvenírmi predávajú drobnosti pripomínajúce toto miesto, mince, knihy, pohľadnice, ale nesmie chýbať ani spomínaná korintská keramika. Niektoré obchody majú dokonca aj malé dielne, kde pod rukami šikovných majstrov vznikajú vázy priamo pred očami. Niekedy sa oplatí kúpiť si podobnú drobnosť, ktorá človeka vždy prenesie na miesto, ktoré si obľúbil.
www.kubus.blog.sme.sk www.blizkyvychod.eu
