Maďarsko - pusta, čárdy a čikóši

Lea Krčmáriková - 23.7.2008

Krajina rovná ako dlaň. Žiadny kopec. To je Veľká dunajská kotlina nazývaná aj Veľká maďarská nížina, po maďarsky Alföld. Krajina známa pustou, jazerom a riekou Tisa, ale aj produktmi miestnej kuchyne.

Jazero Tisa nie je prírodné. V tomto roku sa dožíva jubilea, vzniklo pričinením človeka pred tridsiatimi rokmi. Táto umelá vodná nádrž je druhým najväčším jazerom v Maďarsku. Od lídra Balatonu sa líši svojou členitosťou. Množstvo ostrovčekov, mŕtvych ramien a samotná rieka Tisa pretekajúca v pôvodnom koryte jeho stredom to všetko na 127 štvorcových kilometroch. Jazero Tisa uspokojí hádam každého turistu. Od tých, ktorí najradšej sedia na brehu a čakajú, keď ryba zaberie na návnadu, cez milovníkov prírodných krás až po vyznávačov komerčnej vodnej zábavy a slnenia. Severnú časť 35 kilometrov dlhého jazera tvorí vtáčia rezervácia Národného parku Hortobágy, ktorá je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Vytvorenie jazera v minulom tisícročí prilákalo do tejto časti Maďarska množstvo druhov vtákov, v súčasnosti tam našlo domov okolo dvesto druhov. Pozorovať ich zblízka z lodičiek s ručným či motorovým pohonom je možné len okrem obdobia hniezdenia, keď je táto časť jazera uzavretá. Vyznávačom aktívnejšej formy turistiky poskytujú miestne zariadenia možnosť požičať si bicykle či dokonca aj kone a urobiť si tak výlet popri jazere. Aby sa turisti dostali čo najbližšie k vtáctvu, vznikla v rámci rezervácie promenáda Tisza-tavi Vízi Sétány. Je to 1 500 metrov dlhý drevený chodník pomedzi rákosie, vyúsťujúci k rozhľadniam, z ktorých môžu turisti nerušene pozorovať vzácne vtáčie druhy z bezprostrednej blízkosti. Chodník sa nezačína na „pevnine", ale na jednom z ostrovčekov, no dostať sa k nemu nie je problém, z Porozsló tam vozia turistov na lodičkách.

Jazero Tisa

Jazero TisaPri vzniku jazera Tisa bol zaplavený aj les, ktorého stromy dodnes vytŕčajú nad hladinu. Pri plavbe po jazere sa tak naskytne nádherná scenéria mŕtveho lesa, keď pahýle voľakedy silných stromov bránia križovať jazero ľubovoľne krížom- -krážom. Aby na ňom pre rôzne ostrovčeky a slepé ramená ani miestni rybári a loďkári nezablúdili, z vody trčia smerové tabule s názvami stredísk. Stredná časť jazera je rajom pre rybárov. Sediac v rákosí, nemusia na svoje obete dlho čakať. Rýb je tam dostatok v lete aj v zime. Kto ich radšej konzumuje, ako loví, zaľúbenie nájde v čárdach, kde je problém vybrať si z množstva maďarských špecialít: kotlíkový guláš, ktorému dodáva chuť najdôležitejšie maďarské korenie paprika, halászlé varené z rýb z Tisy, palacinky. A k tomu barackpálinka z marhúľ, ktorým sa v tomto regióne darí výborne.

Južná časť jazera záliv Abádszalóki je destináciou pre milovníkov vodných športov. Okrem jachtingu a windsurfingu je tam dovolené, ako na jednom z mála jazier, používanie motorových člnov a skútrov. Najhlbšia voda v jazere má tri metre, ale pri kilometrovej prírodnej pláži, kde je centrum zábavy a športov na jazere, je voda plytká a rýchlo sa zohrieva. Je teda vyhľadávaným miestom aj rodín s malými deťmi. Tie možno v prípade zlého počasia zobrať napríklad do múzea bábik v Abádszalóku.

Čikóši, pusta

číkoši a pustaPusta, jedna z najväčších trávnatých stepí v Európe, je súčasťou Národného parku Hortobágy. A keď sa povie pusta, každý si predstaví zem rovnú ako more, ako napísal básnik Sándor Petőfi. Pustá rovina a kde-tu studňa s vahadlom trčiacim k oblohe a pri nej stádo dobytka. Najznámejšou čárdou je tristo rokov stará čárda Hortobágy vybudovaná na ceste, po ktorej voľakedy kupci vozili soľ zo Sedmohradska do Budína. Na pohľadniciach ju často reprezentuje aj most s deviatimi oblúkmi, ktorý má takmer dvesto rokov. Farmy, ktoré sú na puste, zveril štát do rúk neziskových organizácií.

Tie organizujú pre návštevníkov jazdy na kočoch ťahaných koňmi po pastvinách. Atrakciou sú vystúpenia čikóšov, teda pastierov koní. Tí, oblečení v širokých modrých plátenných košeliach a nohaviciach, predvádzajú bravúrne kúsky jazdeckého umenia a drezúry koní. Práve Hortobágy je strediskom známeho hortobáďskeho chovu. Ďalšou zastávkou na puste býva stádo sivého dobytka, typického pre maďarskú pustu.

Termálne pramene

Termálne prameneVeľká maďarská nížina má okrem už spomínaných prírodných krás ešte jeden výnimočný produkt termálnu vodu. Termálne kúpalisko už v tejto oblasti ani nemožno nazvať atrakciou. Domáci žartom hovoria, že aby tam našli termálnu vodu, nemusia ani kopať, stačí zakopnúť o väčší kameň. Liečivá voda na juhovýchode Maďarska pomáha hlavne reumatikom a pacientom s kožnými a gynekologickými problémami. Kúpeľné mesto Hajdúszoboszló je najpopulárnejším rekreačným miestom nížiny, a to aj vďaka tomu, že sú v ňom najväčšie maďarské kúpele.

Liečebné kúpele sú spojené s aquaparkom, v ktorom nechýba okrem množstva atrakcií ani typické jazero s rákosím. Potrebám návštevníkov sa prispôsobujú aj podmienky, k dispozícii je dokonca aj pláž pre nudistov. Tiszaújváros láka okrem termálnych kúpeľov aj obrovským športovým centrom v susedstve, kde nájdu vyžitie jednotlivci aj veľké kolektívy. Kúpele nechýbajú ani druhému najľudnatejšiemu mestu Maďarska, Debrecenu. Mesto nazývané aj Kalvínsky Rím bolo centrom uhorskej reformácie. Dodnes to pripomína protestantský Veľký kostol v centre mesta. Milovníci výtvarného umenia neobídu Dériho múzeum, kde sú vystavené momentálne iba dve časti triptychu Kristova trilógia od maliara Mihályho Munkácsa. Mestský park Veľký les Nagyerdő ukrýva zoologickú a botanickú záhradu, a, samozrejme, termálne kúpele. Tie však množstvom atrakcií a exotickým prostredím zatieňuje Aquaticum. Toto centrum vodných atrakcií je vytvorené tak, aby v návštevníkoch vyvolávalo pocit, že sú v stredomorskom aquaparku: živé palmy, banány dozrievajúce nad hlavami ľudí oddychujúcich v jacuzzi..

viac na etrend.sk

 

Komentáre Disqus