Merhaba, krajina polmesiaca

Odkiaľ si? Ako sa voláš? Poď si vybrať, dáme zľavu! Pokriky vo všetkých jazykoch sveta vrátane slovenčiny sa ozývajú každý večer z obchodov v tureckom letovisku Alanya.

Spočiatku je nekonečné pokrikovanie miestnych predavačov na prechádzajúcich sa turistov zábavné, neskôr to vyžaduje silné nervy. Pre Turkov v letoviskách na juhu a západe krajiny polmesiaca je však letná sezóny, ktorá trvá od apríla do októbra, jedinou možnosťou ako si zabezpečiť živobytie na obdobie zimy. Turecko je rajom pre milovníkov nákupov, obchody sú totiž preplnené oblečením, ktoré imituje takemr verne známe svetové značky ako Lacoste, Puma, Nike či Prada. Kabelky, topánky, tenisky, tričká, spodná bielizeň, či plážové osušky - všetko vyzerá presne ako najnovšie modely svetových návrharov, ktorým pri vyslovení slova Turecko vstávajú vlasy dupkom. Imitácie pochádzajú zväčša zo samotného Turecka, kde ich vyrábajú celé krajčírske dielne.

Napríklad jeden majiteľ obchodu - (volal sa Mehmet ako 50 percent Turkov) sa naveľa po diskusiách o cene ,,zľutoval" a predal nám tričko značky Tommy Hilfiger za päť euro. Pôvodná cena bola 12 euro. Pritom nezabudol spomenúť, že jeho obchody nejdú dobre a musí živiť rodinu, a že ho to takto zruinuje. Skoro sme mu uverili. O hodinu neskôr vyrazil spoza svojho obchodu na najnovšom modeli BMW. Ale my sme boli s obchodom spokojné, hoci len pár minút. O ulicu ďalej, mimo centra, totiž iný obchodník, tentokrát sa volal Ahmed, ponúkal za rovnakú cenu také tričká tri. Nakupovanie v Turecku teda vyžaduje pevné nervy, trpezlivosť a je výborným cvičením asertivity. Prínosom je, že niektorí obchodníci pri nákupoch ponúkajú zdarma na pohostenie pravý turecký čaj, ktorý je typickým nápojom Turkov. O tureckej, teda zalievanej káve, ako ju poznáme na Slovensku, veľa nepočuli. Väčšinou pijú rozpustnú instantnú kávu.

Mešity a amplióny

Turecko je však viac ako len obchody s napodobeninami značkových výrobkov. Rozľahlá krajina - takmer 16 krát väčšia ako Slovensko, ponúka nádherné antické pamiatky, výborné služby pre turistov, vynikajúce jedlo a atmosféru z rozprávok tisíc a jednej noci. Navodzuje ju zvláštne ťahavé spievanie muezínov, ktorí zvolávajú moslimov päť krát denne na modlitbu. V súčasnom Turecku sa k islamu hlási 98 percent obyvateľov. Zvolávanie začína s východom slnka a ozýva sa z minaretov - vysokých veží pri mešitách. Aj sem však zasiahol pokrok. Muezíni si šetria hlasivky a nahradili ich amplióny, z ktorých sa ozýva krajinou nahratý záznam. Pri cestovaní tureckou krajinou lesklé minarety vidieť už z diaľky, s trochou nadsázky pripomínajú vesmírne rakety. Platí pravidlo, že mešita máva zväčša štyri minarety. Výnimkou je len slávna Modrá mešita v Istanbule, ktorá má šesť minaretov.

Perge - návrat do staroveku

Už ste niekedy kráčali po rovnakej ulici, po ktorej sa prechádzal aj Alexander Veľký? Nie? Tak to sa dá v meste Perge - bývalom obchodnom centre na juhu Turecka, ktoré vzniklo pred 3¤000 rokmi. Armády Alexandra Veľkého prišli  do mesta v roku 333 pr.n.l. počas jeho výbojom proti Peržanom. V kedysi slávnom a bohatom meste Perge žil aj žiak slávneho matematika Archimeda - Apollonius, ktorý ako prvý popísal krivky ako hyperbola, parabola či elipsa. S Perge je spojená aj legenda o tom, ako tam prišli na svojej prvej misionárskej ceste apoštol Sv. Pavol a Sv. Barnabáš. Pár kilometrov od Perge je aj najstarší amfiteáter na svete - Aspendos. Pochádza z doby Marca Aurelia. Postavil ho grécky architekt Zenon. Odviedol skvelú prácu, pretože amfiteáter Turci využívajú naplno aj v súčasnosti. Je miestom divadelných predstavení, svetelných šou, ale aj koncertov pophviezd svetového mena ako napríklad Shakira. Do amfiteátra sa zmestí okolo 10-tisíc ľudí.

Kleopatra a piráti

Jedna z najkrajších pláži Turecka je v letovisku Alanya. Aj keď na nej dnes oddychujú tisícky dovolenkárov, voľakedy patrila slávnej vládkyni staroveku – Kleopatre. Egyptskej kráľovne ju údajne daroval v roku 44 p.n.l. Markus Antonius ako svadobný dar. Podľa legiend na pláži najslávnejší pár staroveku trávil svoje medové týždne. Antonius vraj dal pláž vysypať pieskom dovezený až z delty Nílu. Dominantou Alanye sú ruiny pevnosti so zachovalými hradbami, ktorú dal postaviť seldžucký sultán Alladin Keykubat. Mesto bolo predtým sídlom stredomorských pirátov. Pevnosť leží na brale vysoko nad morom. Z hradného kopca a aj z mestských terá je krásny výhľad na šíre more a pobrežnú promenádu, rovnako cez deň i v noci. Z pravej strany hradného kopca vidieť piesočnatú Kleopatrinu pláž a z ľavej strany štrkovú Keykubatova pláž.  Pod hradom je prístav s Červenou vežou, kde v stredoveku sídlila seldžucká flotila. V súčasnosti je tam pôvodné centrum mesta, dnes stredisko večernej zábavy.

Pamukkale - Bavlníkový hrad

Podľa cestovných príručiek jedným z najnavštevovanejších miest v Turecku sú prírodné vápencovité terasy s jazierkami - Pamukkale. Terasy sú považované za ôsmy div sveta. Hoci sa nachádzajú až 300 kilometrov od letoviska Alanya, odhodlala som sa na výlet. Budíček sme si však museli nastaviť na štvrtú hodinu ráno. Hoci je Pamukkale v preklade bavlníkový hrad, bavlna sa tam nenachádza - len stovky turistov. Tí sa brodia bosí v bielo-žltých jazierkach naplnených teplou vodou, ktorá je vraj liečivá. Vyvierajúca voda má vysoký obsah vápnika, ktorý na vzduchu oxiduje a vyzráža sa vo forme snehobielych bielych travertínov, ktoré pripomínajú jaskynné útvary. Pri návšteve Pamukkale vám neostáva nič iné, len veriť, že voda je pre pokožku nôh blahodárna. Množstvo bosých nôh brodiacich sa v teplej vode po členky pri 40 stupňových teplotách nie je práve ideálna predstava očistného a liečivého kúpeľa. A už vôbec nie kúpeľa, hoci ten je už zakázaný. Ale výhľad z kopca, na ktorom terasy sú, stojí za to. Okrem toho, v blízkosti sú aj ruiny antického mesta Hierapolis. Je tam až 1200 hrobov zo Starovekého Grécka a Ríma. Najstaršie pochádzajú asi zo 6. storočia pr.n.l. Sú tam aj zbytky byzantského kostola a chrámu z prvého storočia, jedného z prvých kresťanských chrámov vôbec. Na výlete na Pamukkale bola však pre mňa najzaujímavejšia cesta autobusom cez turecký vidiek. Letoviská s päťhviezdičkovými hotelmi sa zmenili na hornatý vidiek s malými dedinkami. Trochu pripomínali architektúrou Chorvátsko, ale všade trčali minarety a kupoly mešity. Spoločné bolo, že všade panoval čulý stavebný ruch. Na konci dedín boli cintoríny. Všetky boli však zarastené a neupravené. Podľa vysletlenia sprievodkyne, Turci sa už o hrob viac nestarajú po tom, ako doň pochovajú človeka. Všetky hroby smerujú k mekke, tak ako modlitebný výklenok v každej mešite.

Turecko

Oficiálny názov: Turecká republika Poloha: leží na Maloázijskom polostrove a na juhovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Prevažná časť krajiny patrí k Ázii a menšia k Európe. Oddeľuje ich prieliv Bospor a Dardanely a Marmarské more. Na severe krajinu obmýva Čierne more, na západe Egejské a Marmarské a na juhu Stredozemné more. Turecko susedí v európskej časti s Bulharskom a Gréckom. V ázijskej časti má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou. Plocha: 780-tisíc kilometrov štvorcových Hlavné mesto: Ankara Počet obyvateľov: 72 miliónov obyvateľov Vierovyznanie: prevažná časť obyvateľstva sa hlási k islamu (99,8 %), časť vyznáva kresťanstvo a židovské náboženstvo (0,2 %) Najnižší bod: Stredozemné more 0 m Najvyššia hora: Ararat 5166 m Jazyk: turecký, kurdský, dimli (zaza), azeri, kabardský Mena: TRL - Turecká líra