Meteora - kláštory v oblakoch

Jozef Terem - 25.2.2012

Meteora sa nachádza v miernom pohorí Pindos v Thesálii, odkiaľ sa cez mohutnú nížinu Peneios otvára pohľad do stredného Grécka. Kláštory však nepostavili v oblakoch, ako sa mi obrazne povedané zdalo...

Ešte ako teenager som si s nesmiernym záujmom listoval v knihách, či cudzojazyčných časopisoch a s úžasom pozeral na stavby, ktoré akoby niekto postavil v oblakoch. Takto som postupne zaraďoval kláštory v gréckej Meteore medzi miesta, ktoré boli mojim snom raz navštíviť.

No v čase mojej pubertálnej mladosti a komunizmu to bolo iba snívanie s prstom na mape. Po otvorení hraníc a mojich prvých výjazdoch stopom po Európe sa však táto túžba stala oveľa reálnejšou. A napokon realitou, pričom v Meteore som bol postupne niekoľkokrát. Či už počas individuálneho spoznávania Grécka alebo ako súčasť výletu na dovolenke. Totiž, kláštory v gréckej Meteore sú už dnes dobre známe aj slovenským dovolenkárom, pričom väčšina cestovných kancelárii sem robí z prímorských letovísk jednodňové fakultné výlety. Všetko síce vidíte ako z rýchlika a na konci dňa padáte na zem s vyplazeným jazykom od stresu a únavy, no videli ste, zažili ste...

Meteora

Meteora sa nachádza v miernom pohorí Pindos v Thesálii, odkiaľ sa cez mohutnú nížinu Peneios otvára pohľad do stredného Grécka. Kláštory však nepostavili v oblakoch, ako sa mi obrazne povedané zdalo, keď som uvidel prvé fotky. V skutočnosti ich stavali mnísi na vrcholoch bizarných skál, či pre lepšie prirovnanie skalných stĺpoch, či stolových horách. Geologicky tieto útvary vznikli asi pred 60 miliónmi rokmi v treťohorách. Skalné piliére sú tvorené hnedým pieskovcom. Ak by som mal použiť pre porovnanie príklad známy zo slovenského prostredia, tak mi stavby kláštorov trochu pripomínajú siluetu hornej časti Oravského hradu. Tá je tiež postavená na skalnej ihle. Vždy keď idem okolo, už podvedome uvažujem nad tým, ako sa to stredovekým staviteľom na takomto mieste vôbec podarilo /pokračovanie pod foto.../.
zoomcat catid=203
V Meteore a okolí sa začali v pieskovcových jaskyniach usadzovať potulní mnísi - askéti už v 11. storočí. V izolácii od okolitého sveta sa tu oddávali rozjímaniu a duchovným cvičeniam. Postupne však vznikla myšlienka, prečo sa nepriblížiť k Bohu ešte viac. Do výšky, na vrcholky okolitých skál. A tak začali mnísi stavať v priebehu 14. storočia prvý kláštor.

Megalo Meteoro

Založil ho mních Athanasios z polostrova Atos v roku 1356 na skale vo výške 534 metrov. Podľa legendy bol Athanasios vynesený na jeden z vrcholkov hôr samotným anjelom. Tento kláštor bol nazývaný a vlastne dodnes aj je Megalo, čiže Veľký a dnes sa v ňom nachádza múzeum. Celým menom Megalo Meteoro – vznášajúci sa. Zrejme preto, lebo podobne ako aj mne, aj ľuďom v stredoveku pripadalo, akoby sa silueta kláštora vznášala nad zemou. A asi je už každému jasné, že podľa slova Meteoro sa začínalo postupne používať dnešné – Meteora. V priebehu 15. – 16. vzniklo podobných kláštorov vyše dvadsať. Tu však hrala svoju úlohu aj skutočnosť, že Grécko obsadili dobyvační Turci a kláštory slúžili ako izolácia od okolitého sveta a dobyvateľov. Veď už len samotná výstavba kláštorov prebiehala v extrémnych podmienkach. Všetok materiál vynášali na skalné bralá mnísi na chrbte v košoch, neskôr si prácu uľahčili kladkou.

Po dokončení kláštora však zostala kladka a strmé rebríky jedinou prístupovou cestou po ktorej sa dostávali hore ľudia, jedlo, knihy... V čase nebezpečenstva tak kláštory tvorili dokonale izolovanú skrýšu. Pochopiteľne, postupne boli dostavané kamenné schody, ktoré umožňujú oveľa ľahší prístup pre turistov. Výstup trvá dakedy aj desať minút, no dnes ho už zvládnu aj dôchodcovia. Pri vstupe mnísi  kontrolujú, či ste vhodne oblečený. Musíte mať zahalené ramená a nohy. Rovnako ženy aj muži. Ak nemáte vlastné dlhé nohavice, tak vám požičajú univerzálne, ktoré vyzerajú ako široké pyžamo. Ženám zase vnútia širokú sukňu. Na niektorých miestach v kláštore je zakázané fotografovať a natáčať, čo treba dodržiavať, lebo hrozí roztržka s mníchmi. Stávajú sa prípady, že tí sú už niekedy s turistov podráždení a nedávajú si servítku pred ústa. Interiéry jednotlivých kláštorov sú si dosť podobné a väčšinu miestností tvoria jednoduché úzke cely mníchov, skromné komôrky, modlitebne, kostol a jedáleň.

Agios Stepanost

V 18. storočí nastal postupní úpadok kláštorov, keď sa mnísi začali sťahovať do mníšskej republiky Athos. Dodnes je ich tak vo výške približne 400 metrov nad Tesálskou rovinou obývaných už len šesť z nich. Hoci väčšinu mníšskych spoločenstiev tvorili výhradne muži, existovali tu i kláštory určené pre mníšky. Jeden z nich, Agios Stepanost je dostupný ešte aj dnes. Hoci iba po vratkom moste nad priepasťou. Je zrejme jasné, že popri kláštoroch sa návštevníkom naskytajú priam neskutočne úchvatné pohľady na okolitú krajinu.

Kalambaka, Kastraki

Vstupné do kláštorov je okolo jedného až 1,5 eura, v Megalo Meteoro o niečo viac. Deti približne do 13 rokov majú vstup zadarmo. Keďže napríklad známa turistická oblasť na polostrove Chalkidiky je pomerne blízko, v rámci fakultatívnych výletov sem denne prúdia stovky turistov. Do tejto oblasti však môžete vyraziť aj individuálne autom, či autobusom. Východiskovým bodom je mestečko Kalambaka alebo aj menšia dedina Kastraki. Do Kalambaki, ktorá je od Meteory vzdialená len asi tri kilometre sa dá dostať aj vlakom. No ku kláštorom vedú chodníky z oboch lokalít. Celý okruh sa dá stihnúť aj za deň, no ak máte čas a ste na mieste individuálne, tak odporúčam kláštory rozdeliť do dvoch dní. Pre tých pohodlnejších už dnes vedie asfaltka popri všetkých kláštoroch, no výstupom po strmých schodoch sa nevyhnete. Dobre mienená rada, počas teplých letných dní sa nezabudnite zásobiť dostatočným množstvom vody.

Popri nezabudnuteľných siluetách stavieb tu návštevníci obdivujú aj veľa vzácnych nástenných fresiek a relikvií. Ide teda o miesto masívnej turistiky. Hoci patrím medzi vyznávačov nekomerčných destinácii a miestam označených ako turisticky „populárne“ a podobne sa snažím vyhnúť, kláštory v Meteore vrelo odporúčam. Hoci sa popri vás tlačia stovky príslušníkov národov celého sveta, ak budete chcieť, celkom určite si nájdete aspoň krátku chvíľu na rozjímanie v samote a utriedenie si myšlienok na posvätnej pôde.

Komentáre Disqus