(Ne)nápadná Sardínia

Na Sardínii asi neexistuje škaredá pláž. Ak áno, tak sme na ňu nenatrafili. Každá, ktorú sme navštívili, mala svoje čaro. Organizované pláže s plážovým servisom striedali romantické zátoky, kde sme mali celú pláž pre seba.

Sardínia nám učarovala hneď pri prílete na letisko v Cagliari. Z okienka lietadla bolo vidno len more a umelé kanály, tak už sme sa zmierili s tým, že snáď pristaneme na vode. Ukľudnili sme sa pri dotyku s asfaltovou pristávacou dráhou. Vyzdvihli sme si našu príručnú batožinu a keďže sme si pred odletom bookli auto, tak sme si išli poň.

Nasadli sme do relatívne novej micry a s mapou v ruke sme vyrazili smer Santa Margherita di Pulla. Okolie popri diaľnici tvorilo sčasti more, v ktorého vodách sa rybári snažili o nejaký ten úlovok a zopár kúpajúcim sa odvážlivcom nevadila nie práve najčistejšia voda. Na plytčinách sa zhromažďovali kŕdle ružových plameniakov, ktoré ignorovali ruch okoloidúcich áut. Cesta na ubytovanie ubehla pomerne rýchlo, more vystriedali lúky, polia s fóliovníkmi a kopce, v ktorých boli akoby zasadené domčeky, hotely a rezidencie. Všetko je tu tak trošku „do kopca“. Aj do apartmánu sme museli vyšľapať po niekoľkých schodoch. Recepčný nebol zrovna zhovorčivý, povedal len toľko, koľko musel. Nám to až tak neprekážalo, keďže lámanou angličtinou by sme nikoho neohúrili. Ubytovanie bolo vkusné, priestranné, so zaujímavými detailami. Najviac zapôsobil ratanový stolík vyplnený pieskom, do ktorého boli vložené mušle. Terasa s krbom robila prostredie ešte útulnejším.

Piesočné duny

sardinia_zemanikova

Po vlastnoručne pripravených raňajkách sme nasadli  do autíčka, zobrali mapu do rúk a vyrazili sme smerom na južné pobrežie k piesočným dunám. Mapa vás navedie len čiastočne, potom sa už orientujete podľa hustoty automobilov a turistov. Keď sme prišli k nášmu cieľu, bolo to niečo úžasné. Nádherne modré more s trošku výraznejšími vlnami, ktoré spôsoboval aj fúkajúci vietor. Piesok na pláži bol jemný s bledošedým nádychom.

Vládla tu úplná pohoda a kľud. Pár metrov od pláže bola rezervácia Piesočné duny, na ktorých vrchol bolo zakázané vystúpiť, čo sme samozrejme nevedeli. Až keď nás začali „prenasledovať“ miestni strážnici a spustili na nás niečo po taliansky. Zachovali sme chladnú hlavu a tvárili sa, že nerozumieme absolútne žiadnemu jazyku. Tak to chlapíci s odznakmi vzdali a gestikuláciou nám vysvetlili, že tam nemáme čo robiť a nech nešľapeme po ich piesku.

Hlavné mesto Cagliari

sardinia_zemanikova_1

Pred vstupom do hlavného mesta sa nachádza pomerne rozľahlá rafinéria, ktorá v noci pripomína vysvietené mrakodrapy. Samotné Cagliari je veľmi príjemné pulzujúce mesto s prístavom pre veľké nákladné lode, ale i menšie súkromné jachty.

Budovy pôsobia navonok „ošarpane“, ale zároveň krásne. V ich útrobách sa nachádzajú mnohé luxusné obchody svetových značiek. Spleťou úzkych uličiek sme sa vydali na prieskum centra mesta, samozrejme, zasa do kopca. Chodníky bočných uličiek boli lemované tureckými, čínskymi, africkými obchodíkmi a mnohými reštauráciami, cukrárňami, alebo obchodíkmi s tradičnými sardínskymi suvenírmi. Úspešne sme odolali pokušeniam „zaručene“ pravých značkových kabeliek od tureckého predavača a dostali sme sa až k tzv. Slonej veži, ktorá má tri poschodia. Ešte vyššie sa nachádza kláštor s terasou, z ktorej je úžasný výhľad na mesto. Videli sme nielen veže kostola, ale i na terasu jedného z bytov, kde si domáci pestovali zeleninu a ich susedia sa čľapkali v bazéniku.

More, pláže, pamiatky

Na Sardínii asi neexistuje škaredá pláž. Ak áno, tak sme na ňu nenatrafili. Každá, ktorú sme navštívili, mala svoje čaro. Organizované pláže s plážovým servisom striedali romantické zátoky, kde sme mali celú pláž pre seba. More bolo všade čisté a sfarbené miestami až gýčovo do rôznych odtieňov modrej a tyrkysovej. Krásne pláže sú na juhu v oblasti Margherita di Pulla a tiež v oblasti Nora, kde okrem príjemného kúpania môžete vyplniť čas návštevou  archeologického centra so zvyškami chrámov, stĺpov a mozaikami z doby cisárskeho Ríma.

Pozdĺž východného pobrežia smerom na sever sa oplatí zastaviť v letovisku Villasimius a určite na jednej z najkrajších pláží Sardínie v oblasti Costa Rei. More bolo počas našej návštevy trochu rozbúrené, čiže do veľkých vĺn sa hodili len tí odvážnejší. Aj napriek tomu bolo krásne a čisté. Cesta autom popri pobrežiu je neopísateľná, naskytli sa nám nádherné scenérie. Na každom cípe či výčnelku do mora stojí kamenná veža v tvare valca. Na viacerých miestach vo vnútrozemí môžete nájsť  tzv. Nuraghy  - pozostatky kamenných pevností. Chceli sme sa k jednej dostať, ale vzhľadom k tomu, že sardínske turistické značky majú svoje nedokonalosti, danú nuraghu sme bohužiaľ nenašli.

Nepodceňujte siestu

Výlet autom v nedeľu nám dal poriadnu príučku. Sardínčania majú naozaj poobedňajšiu siestu, ich proste netrápi, že ste hladní turisti a určite kvôli Vám reštauráciu alebo obchod neotvoria. To sme pochopili bohužiaľ neskoro, keď sme vypili posledné kvapky slnkom vyhriatej minerálky z našich zásob a ako žobráci sme sa presúvali od jednej reštaurácie k druhej.

Všade nás čakal rovnaký osud – okenice zatvorené, zámka na dverách, nikde ani živej duše. Skúsili sme šťastie v inom mestečku, ale siesta bohužiaľ platila aj tam. Takto vyhladovaní a vysmädnutí sme sa museli uchýliť k nekalým praktikám. Cestičky vo vnútrozemí totiž lemovali vinice s nádhernými strapcami  hrozna. Celej posádke auta skrsla v daný okamih spoločná myšlienka. Šofér odstavil auto ku krajnici a traja členovia posádky vyštartovali na predčasný zber. Vtedy to bolo to najlepšie hrozno na svete.