Cerová vrchovina

Toto je pozvánka na prechod krajinou pravekých sopiek, skalnatých stepí, stolových hôr a kamenných morí. Pozývam vás na návštevu stredovekých hradov, čadičových lomov, zabudnutých dedín a opustených samôt.

To všetko je Cerová vrchovina. Pokiaľ sa ju rozhodnete navštíviť, vyhraďte si k tomu aspoň dva až tri dni. Vezmite si stan a spacák. Rozlúčte sa s mestskou civilizáciou, zabudnite doma walkmany, rádia a mobily, užite si tichej pohody. Čas vhodný na návštevu Cerovej vrchoviny, je ktorýkoľvek mesiac v roku. Najkrajšia býva na konci jari a začiatku leta a na jeseň. V prvom prípade, keď kvitne väčšina kvetov a v druhom prípade, keď les začína hýriť obrovským množstvom farieb. Veľmi vďačné obdobia nie len pre fotografov.

Pohanský hrad

My sme svoju cestu začínali vo Fiľakove. Na najvyššom mieste Fiľakovského hradu je namaľovaná panoráma Cerovej vrchoviny a z tohto miesta môžete po prvý krát uvidieť aj strechu veže hradu Šomoška. Získate predstavu odkiaľ a kam asi pôjdete. Dolu pod hradom je autobusová stanica odkiaľ chodia spoje do dedín, ktoré sa môžu stať východzím bodom vášho treku. Osobne doporučujem odviezť sa do dedinky. Nezačína tu žiadna turisticky značkovaná trasa, ale na južnom okraji nájdete Soví hrad. Najkrajší sopečný sopúch na Slovensku. Po pasienkoch tak, aby ste mali po ľavej strane dedinu prejdete asi do 4 km vzdialenej Hajnáčky. Pokiaľ sa budete držať na otvorenom priestranstve pasienkov, nemôžete zablúdiť. Výhľad do údolia vám prezradí kam ísť.

Hajnáčka so svojím hradným vrchom je miestom kde začínajú, prípadne sa pretínajú viaceré turistické trasy. Na severovýchod vedúca zelená značka smeruje k vrchu Ragáč (536,6 m) a na juhozápad rovnako zelená značka k vrchu Tilič(475 m) a na Pohanský hrad (578 m). Rozpisujem vám to preto tak podrobne, pretože smerovník pred kostolom uprostred Hajnáčky je úplne zhrdzavený a nečitateľný. My odchádzame smerom na Tilič a Pohanský hrad po zelenej. V dedine sa zelená značka stráca, orientačným bodom je dobre viditeľný televízny stožiar na Pohanskom hrade. V lese nad dedinou je značenie už obnovené a bez väčších problémov vedie popod Tilič (neobíďte ho a vystúpte na vrchol tejto bývalej sopky). Posledných desať metrov pred Pohanským hradom na vás čaká cesta pomedzi skaly. Zelená značka sa stáča späť do Hajnáčky, pokračujeme po červenej. Prechádzka plochým vrcholom mystického Pohanského hradu je spojená s kúzelnými výhľadmi a končí pozvolným zostupom do osady Obručná. Nájdete tu poloopustený pioniersky tábor, novovybudované rekreačné stredisko a chaty. Ešte vždy dobre značkovaná cesta vedie cez les k veľkej lúke pred opusteným lomom na čadič Mačacia. Lúkou prejdite priamo na druhú stranu a pokračujte smerom vľavo. Asi po 10 minútach nájdete opäť červenú značku. Zostupujete povedľa Mačacej a dobre si sledujte značkovanie. Ak by sa vám stratilo, hľadajte po ľavej strane pokračovanie. Z červenej prejdite na žltú značku. Cesta je čerstvo preznačkovaná, značky sú výborne viditeľné. Na tomto úseku je prvý prameň s pitnou vodou. Po polhodine, žltá končí a pokračuje náučný chodník so zelenou značkou stúpajúci k hradu Šomoška. Zlatý klinec prechodu Cerovou vrchovinou. Výstup je trošku príkry, ale chodník veľmi pohodlný. Po zelenej sa v pohode dostanete späť a môžete skončiť v Šiatorskej Bukovinke. Stoja tu vlaky a autobusy do Fiľakova, prípadne Lučenca. Na náučnom chodníku je druhý prameň s pitnou vodu.