K chate Vrátna /750 m.n.m./, ktorá sa nachádza na konci asfaltovej cesty vo Vrátnej doline som dorazil asi okolo desiatej večer. Nemal by som to priznať, no prezul som sa, nasadil čelovku, zbalil ruksak a vyrazil do tmavého lesa.
Vyrazil som po žltej značke na Chatu na Grúni /970m.n.m./, kam je to od chaty Vrátna približne 45 minút cesty. Bola celkom jasná noc, ticho, pod nohami mi vŕzgal sneh a bolo počuť zvuky lesa. Svetlo čelovky mi však bezpečne ukazovalo cestu. Chýbal mi už pobyt v prírode a skôr som to nestíhal. Dopredu som rátal s nocou v stane a na druhý deň som mal v pláne podniknúť krátku hrebeňovku cez Poludňový Grúň, Hromové, Chleb až do Snilovského sedla, kde končí kabínková lanovka ťahajúca na zjazdovke Chleb.
Odtiaľ je to už po zjazdovke dolu spať k Chate Vrátna približne hodina cesty. Okruh, ktorý sa dá zvládnuť za niekoľko hodín a v lete ide o veľmi peknú trasu. O veľmi peknú trasu ide aj v zime, no terén je na snehu a ľade na hlavnom hrebeni oveľa nebezpečnejší. V batohu som mal stan, teplý spacák a rozhodol som sa prespať vonku na snehu. Vedel som, že pri Chate na Grúni je bezpečný terén, kde nič nehrozí.
Chata na Grúni
Cesta to nebola vôbec príjemná. Chodník sa stále kľukatil a viedol v pomerne prudkom svahu, kde sa dosť šmýkalo. Striedavo cez les a holý kopec. To by však bolo rovnaké aj cez deň. Nebolo kam zablúdiť, len stále po žltej, ktorá je veľmi dobré vyznačená a bolo ju vidno aj vo svetle čelovky.
Keďže som sa veľmi neponáhľal, aby som neurobil chybný krok, na chatu som dorazil približne za hodinku. Dnu to ešte žilo, bolo tu niekoľko ubytovaných turistov, ktorí dospievali posledné piesne a ukončili posledné prípitky. Mňa pozvali na pivo. Chvíľu som posedel, niečo pojedol a vybral sa rozložiť stan ponad chatu do ihličnatého lesa. Do tridsiatich minút som bol zalezený v spacáku a spal.
Poludňový Grúň
Ráno som sa so stávaním vôbec neponáhľal. Za prvé preto, lebo mi v noci bola celkom zima, no keďže na svitaní vyšlo slnko a pekne vyhrialo stan, bolo v ňom veľmi príjemne. Za druhé, nechcel som vyraziť skoro, pokiaľ bol sneh na hlavnom hrebení zamrznutý. Keďže cez deň už mrznúť nemalo, nechcel som riskovať v skorých ranných hodinách, pokiaľ bol ešte na ceste ľad. Okolo deviatej som dal v chate raňajky a za nádherného zimného slnečného dňa vyrazil priamo do kopca popri zjazdovke na Poludňový Grúň. Cesta vedie strmo nahor, sneh bol hlboký, no miestami mäkký, čiže sa nohy zabárali až po členky a v tieni zase znepríjemňoval šliapanie nebezpečný ľad.
Musím priznať, že som sa riadne zapotil a hoci som šliapal len v tričku, to by sa dalo žmýkať. Na turistickej značke je to na Poludňový Grúň vyznačené za hodinu a pätnásť minúť. V lete sa to dá stihnúť určite rýchlejšie. Okolo mňa sa veselo lyžovalo a popri zjazdovke šliapalo do kopca s podobným úmyslom ako ja niekoľko ďalších peších turistov aj skialpinistov. V tejto fáze však mali aj skialpinisti lyže na chrbte, nakoľko terén bol prudký.
Veľký Rozsutec
Keď som dorazil na Poludňový Grúň /1460m.n.m./ naskytol sa mi nádherný výhľad na široké okolie. Ako na dlani som mal kopec Stoh a najmä Veľký Rozsutec /1610m.n.m./ s jeho charakteristickými vápencovými bralami. Tie robia z Veľkého Rozsutca najcharakteristickejšiu horu Krivánskej Malej Fatry. Celkovo, Veľký Rozsutec je považovaný za jeden z vizuálne najkrajších vrchov na Slovensku a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. V tejto časti som sa napojil na hlavný hrebeň. Ak by som sa vybral vľavo na Stoh a Rozsutce, zbehol by som do dediny Štefanova. Ak napravo, cesta vedie ďalej po hlavnom hrebeni cez Hromové na Chleb a je možné pokračovať až na Veľký Kriváň /1709m.n.m./. Týmto smerom som sa vybral aj ja.
Chleb, Snilovské sedlo, Chata pod Chlebom
Slnko nádherne svietilo, čo vyhnalo na hory množstvo nadšencov horskej turistiky. Na hrebeni som teda zďaleka nebol sám. Vôbec mi to však neprekážalo a užíval som si nádherný deň a parádne výhľady na desiatky kilometrov ďaleko.
Miestami fúkal silný vietor, no slnko pieklo ako v lete, čo si odniesla moja červená tvár. Postupne som prešiel cez vrchol Chlebu až do Snilovského sedla /1520m.n.m./ a občerstvil sa v cieľovej stanici kabínkovej lanovky. Pripomeniem, že Chleb /1 645,6 m n. m./ je vyhľadávaným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Jeho severné svahy sú zvláštne vytvarované na tzv. „chlebské kotle“, pozostatok po dávnych zosuvoch. Na severnej strane pramení vo výške približne 1 300 m n. m. rieka Varínka. Občerstviť alebo aj prespať je možné aj v Chate pod Chlebom, ktorá je z druhej strany Snilovského sedla asi tridsať minút chôdze. Ak sa rozhodnete v tejto fáze pokračovať ďalej, skončíte na Chate pod Suchým alebo na Chate pod Kľačianskou Magurou.
Túto turistickú trasu považujem za mimoriadne atraktívnu, pričom sa za jeden deň dá stihnúť množstvo nádherných výhľadov.
