Kaštieľ Svätý Anton

Jozef Terem - 31.5.2007

V kaštieli Svätý Anton mal svoje letné sídlo bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý sa stal v roku 1887 zakladateľom bulharskej panovníckej dynastie Coburgovcov.

Vládol desať rokov, až do konca prvej svetovej vojny.... Ferdinand sa zdržiaval na Slovensku až do roku 1944 a veľa starých Antolčanov si ho pamätá ako vitálneho muža na starodávnom čiernom mercedese.

Symbolika ročného kalendára

Už pri vstupe do kaštieľa Svätý Anton, ktorý je na vŕšku nad dedinou, si všimnete jeho pravidelný štvorcový pôdorys. Hovorí sa, že kaštieľ Svätý Anton v sebe skrýval symboliku ročného kalendára. Štyri krídla symbolizovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov, päťdesiatdva izieb päťdesiatdva týždňov, sedem arkád sedem dní v týždni a tristo šesťdesiatpäť okien tristo šesťdesiat päť dní. Dnes je však už táto symbolika narušená a zachovala sa iba v niektorých detailoch. Kaštieľ patril v minulosti do Sitnianskeho panstva, ktoré od roku 1629 vlastnil uhorský rod Koháryovcov.

Tradícia tohoto rodu skončila presne po tristo rokoch, keď sa stal majetkom Coburgovcov. Kaštieľ v dedinke Svätý Anton je hotovým rajom pre všetkých vášnivých poľovníkov. V jeho priestoroch sa časom nazhromaždilo vyše tisíc poľovníckych trofejí - nie nadarmo je Antol jediným poľovníckym múzeom na Slovensku. Výstavné expozície sú zoradené do tematických celkov ako sokoliarstvo, rybárstvo, poľovnícke zbrane alebo psy. Školské zájazdy ocenia v rámci ekologickej výchovy najmä expozície zoo preparátov zvierat umiestnených do svojho prírodného prostredia. Sú tu medvede, jelene, kamzíky, vlci, orly a dokonca aj zubry. Aby ochrancovia prírody nezatínali päste, treba upozorniť, že množstvo týchto zvierat nezomrelo rukou človeka, ale na starobu či následkom úrazu.

Mnohé z vystavených kúskov sú pritom staré aj viac ako pol storočia. Zachovalo sa aj niekoľko legiend, ktoré odrážajú poľovnícku tradíciu tohto kaštieľa. Pripomeňme si aspoň jednu z nich z obdobia posledných Koháryovcov - pôvodných vlastníkov Antola. Posledný Koháry bol veľmi vášnivým poľovníkom. Jedného dňa sa však zvieratá rozhodli, že už viacej nebudú trpieť jeho výstrelky a uniesli mu jeho dcérku Máriu Antóniu Gabrielu do lesa. Tu sa konal veľký súd za prítomnosti všetkých zvierat. Jeho výsledkom bolo originálne rozhodnutie. Dcérku prepustili na slobodu ale rozhodli, že František Jozef Koháry nebude mať nikdy mužského potomka. A tak sa skončilo panstvo tohto rodu na kaštieli v Antole.

Sídlo bulharského cára

Aby to však nevyzeralo tak, že jediné čo si môže návštevník kaštieľa svätý Anton pozrieť, sú iba trofeje, urobme si menšiu exkurziu po obytných interiéroch tohto letného cárskeho sídla. Na prvý pohľad hneď zaujme interiér Zlatého salóna z obdobia klasicizmu zariadeného nábytkom v štýle Ľudovíta XVI. Salón je jedinečný aj tým, že nábytok je vyrezávaný z lipového dreva a zlátený 24 - karátovým zlatom. Celý salónny komplet bol údajne svadobným darom Márie Terézie Márii Antoinette. Dostal sa sem v tridsiatich rokoch, po tom, ako ho v Paríži kúpil bulharský cár Ferdinand. Hneď na začiatku prehliadky vám udrú do očí štyri nádherné benátske zrkadlá.

Ústna tradícia hovorí, že keď sa do nich pozrie žena, tak opeknie, ale keď sa v nich prezerá chlap, tak ošpatnie. V poľovníckej jedálni kaštieľa svätý Anton vás okrem vzácnych kusov nábytku zaujme starý príborník, na ktorom je v starej nemčine napísaná nezabudnuteľná životná pravda: „jedz, čo je dobré, hovor, čo je pravdivé, pi, čo je svieže a miluj, čo je vzácne.“ V pracovni bulharského cára sa nachádza jeden unikátny exponát.

Na pohľad obyčajný stôl z druhej polovice 19. storočia ukrýva jedinečnú pamiatku - vlastnoručné kresby a maľby cára Ferdinanda spolu s jeho autentickými poznámkami. Najstaršia kresba pochádza z roku 1877, keď mal cár iba 18 rokov a poslednú vetu napísal v roku 1934 ako 73 ročný: „Jediný a posledný z môjho veľkého rodu“. Najbohatšie zdobeným priestorom v kaštieli je kaplnka. Jej fresková výzdoba bola realizovaná v r. 1748-1752 banskoštiavnickým maliarom A. Schmidtom. Klenbové fresky zobrazujú alegóriu Starého a Nového zákona, cirkvi a anjelov - hudobníkov. Návštevníci kaštieľa si môžu spríjemniť chvíle v pekne upravenom parku postupne sa meniacom na les. Banská Štiavnica je „hneď za rohom“, takže môžete zabiť dve muchy jednou ranou. Múzeum v kaštieli Svätý Anton je otvorené celoročne okrem pondelka.

Komentáre Disqus