Dunajec je rieka pre fajnšmekrov. Či už z hľadiska prírodných krás, atrakcií, športového vyžitia. Jednoducho, na návštevu Dunajca sa vždy veľmi teším.
Navyše, rád sem chodím nielen kvôli samotnej prírode, ale aj kvôli kamarátom, ktorých máme v dedine Červený kláštor a okolí. Počas zimného splavu rieky, ktorý sme urobili koncom januára padol sľub, že sa opäť vrátime na vodu v lete. Tak sa aj stalo koncom augusta. Času bolo síce málo, vyrazili sme v piatok so zámerom zostať do nedele, no o to viac sme sa ho snažili akčne využiť. Do známej dediny Červený kláštor, ktorá leží priamo na brehu rieky a slúži ako východisko väčšiny splavov a výletov na pltiach, sme dorazili okolo ôsmej večer. Zakotvili sme v miestnej Goralskej krčme a zopár minút počkali na kamaráta Drahoša, ktorý tu prevádzkuje požičovňu raftových člnov: www.rafting-pieniny.sk. Na uvítanie sme dali po poháriku, vybavili ubytovanie a následne posedeli do neskorých hodín.
Splav do Lesnice
Ráno nás uvítala pomerne zatiahnutá obloha. Predpoveď znela jasne: dážď. Doobeda však ešte nepršalo, nastal správny čas vyraziť. Drahoš nám ochotne požičal člny a kompletnú výstroj. Pre blížiaci sa dážď sme vyhodnotili, že najlepšie bude absolvovať trasu z Červeného kláštora do Lesnice, čo je asi dve hodinky pokojným tempom. Po niekoľko sto metroch sme minuli miestny prírodný symbol Tri korunky /982 m/ nachádzajúci sa na poľskej strane. Ide o jednu z miestnych atrakcii a podniknúť sem turistický výlet stojí zato. Z poľskej dediny Sromowce Niżne, ktorá sa nachádza na druhej strane rieky oproti Červenému kláštoru to sem trvá približne jeden a pol hodinky. Z najvyššej „korunky“, či veže Okrúhlice, na vrchole ktorej je vyhliadková galéria pre 15 osôb, je pekný rozhľad.
To nás však už pohltil nádherný kaňon, či lepšie povedané prielom Dunajca. Ide o najatraktívnejšiu časť národného parku Pieniny, s hlbokými kaňonmi, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Vody bolo tak akurát, takže celá cesta prebehla bez problémov. Do Lesnice sme dorazili práve včas.
Po poslednom zábere veslom sa obloha roztrhla a začal padať hustý dážď. Cestou späť sme prešli popri chate Pieniny, hneď pod obcou Lesnica. Už niekoľko krát sme tu v minulosti hojne oslávili úspešný splav. Odporúčam určite navštíviť. Najmä v lete je v okolí množstvo atrakcii, chutná kuchyňa, pričom tu možno aj prespať. V ten deň sme však mali iný plán, takže posedenie na chate sa odkladá opäť na január, kedy sa chystá v poradí druhý zimný splav Dunajca. Mimochodom, na ktorý všetkých pozývame. Ešte pripomeňme, že do Lesnice sa dá dostať z Červeného kláštora aj pešo alebo na bicykli chodníkom popri rieke. Je to asi osem, deväť kilometrov. Bicykle si môžete požičať napríklad u Drahoša v požičovni, ktorá sa nachádza v dedine priamo pri hlavnej ceste. Bližšie info na webe: www.rafting-pieniny.sk
Vyšné Ružbachy
Keďže počasie bolo pod psa a hodín málo, padol nápad na kúpanie. V úzkom okruhu sa nachádza viacero možností na kúpanie. Termálne kúpalisko je vo Vrbove, vzdialenom asi polhodinu jazdy autom alebo vo Vyšných Ružbachoch. Tie aj nakoniec zvíťazili. Cesta síce trvala asi 45 minút, no stálo to zato. V areáli kúpaliska sa nachádza krytý bazén s teplou vodou ale aj vonkajšie bazény. Súčasťou je suchá, parná sauna, či infrasauna, výrivka. Pritom vstupne je 4,5 Eura na hodinu. Bolo to fajn. Ak by sa vám ale v nepriazni počasia nechcelo merať dlhšiu cestu, čas je možné zabiť návštevou samotného areálu historického objektu Červeného kláštora, po ktorom je pomenovaná celá dedina. Jeho založenie oficiálne potvrdila v roku 1319 Spišská kapitula. V objektoch kláštora je múzeum, turistická ubytovňa a reštaurácia. Nedá sa síce povedať, že tu možno vidieť niečo výnimočné ale určite stojí zato, absolvovať túto príjemnú prechádzku. Samozrejme, možnosťou je aj návšteva Poľska. To je hneď na druhej strane rieky, konkrétne dedina Sromowce Niżne. Slovenskú a poľskú časť už niekoľko rokov spája most pre peších chodcov, takže odskočiť si do Poľska hoc aj len na kávu nie je žiaden problém.
Pltníctvo dvoch národov
V nedeľu sa už počasie umúdrilo, takže sme vyrazili z Lysej nad Dunajcom opäť do Lesnice, čo trvá pokojným tempom tri - štyri hodinky, podľa toho ako sa ponáhľate. Počasie skutočne vyšlo, svietilo slniečko, cestu lemovali nádherné panorámy. V vrchnej časti trasy nad Červeným kláštorom sme mali možnosť porovnať pltníctvo na slovenskej a poľskej strane. Zrejme netreba zvlášť zdôrazňovať, že neoddeliteľnou súčasťou návštevy tejto oblasti je splaviť Dunajec na drevenej plti, pod dohľadom skúseného pltníka. Keďže stred rieky tvorí štátnu hranicu, na oboch brehoch majú svoje stanoviská pltníci oboch národov. Pritom na tej poľskej, sme videli asi desaťkrát toľko pltí aj ľudí. Jednoducho, hoci z nášho pohľadu vnímame pltníctvo na Dunajci ako slovenskú záležitosť, v skutočnosti je drvivá väčšina pltí poľská. Poliakov je jednoducho viacej. V ten deň bolo tiež všetko bez problémov. Do Lesnice sme dorazili krátko popoludní a po krátkom obede vyrazili domov. Čo dodať, pekný víkend za nami, opäť sme si užili vody, prírody a navštívili kamarátov. Nezostáva iné, len tešiť sa na ďalšie dobrodružstvá...
