Raketová základňa Devínska Kobyla

Ľuboš Vodička - 14.4.2012
Raketová základňa Devínska Kobyla

Dnešná podoba základne zodpovedá stavu, ktorý vznikol za roky od kedy bola opustená. Oplotenie, ktoré ju dlhé roky chránilo je dávno zničené a neexistujú už ani žiadne tabule...

Drevená rozhľadňa na Devínskej Kobyle? Áno

Myslím, že to bolo v júni roku 1974, alebo 1975. Všetci tretiaci a štvrtáci z našej školy boli na školskom výlete na Devínskej Kobyle. Hrali sme sa na lúke, ktorá bola jej skutočným vrcholom. Okrem ohniska tam bolo aj drevená rozhľadňa. Videl som ju prvý a posledný krát. Keď som sa tam dostal po viac ako 30-tich rokoch už tam nebola. Prečo?

Pretože tu na prelome 70. a 80.-tych rokoch 20. storočia pod patronátom Sovietskeho zväzu vznikla raketová základňa. Na území prísne chránenej prírodnej rezervácie vzniklo sídlo ešte prísnejšie chránenej protilietadlovej raketovej brigády. 24. 11. 1983 súdruh Gustáv Husák zverejnil dohodu vlády Československej socialistickej republiky s Radou ministrov ZSSR o začatí prípravných prác na rozvinutí raketových komplexov operačno – taktického určenia na území Československa.

Hoci sme tomu ako stredoškoláci príliš nerozumeli, smiali sme sa, že sme objavili „kostlivcov v skrini“. Nikto tomu neveril, že sme sa až v roku 1983 stali pridruženým jadrovým satelitom s vlastnými raketami.

Devínska Kobyla bola neprístupná

O základniach v Rusovciach a v Moste pri Bratislave sa šepkalo. Mesiac pred Husákovým vyhlásením, 22. októbra 1983 v západnom Nemecku protestovalo proti americkým raketám viac ako 1,3 milióna ľudí. Nás to obišlo. My sme už boli vycvičení. Veď kto by nepoznal každoročné cvičné poplachy spojené s „fasovaním“ plynových masiek a branné cvičenia, ktoré sme všetci milovali. Keď v októbri roku 1985, mimochodom už po Gorbačovovom nástupe k moci, uverejnil Der Spiegel rozhovor s Vasilom Biľakom, bolo sa na čom baviť. Prišla reč aj na rakety. „Socialistické krajiny nemusia nútiť Sovietsky zväz do mierovej politiky. ZSSR uskutočňuje aj tak presne takú politiku, ktorá vychádza v ústrety našim želaniam... rakety sú v ČSSR rozmiestnené iba preto, že u vás v Spolkovej republike sú rozmiestnené americké rakety.“

Raketové komplexy systému zem – vzduch S 125 Neva

Z dnes dostupných spomienok ľudí, ktorí slúžili na základni v Devínskej Novej Vsi – teda vo Vojenskom útvare na Devínskej Kobyle je známe, že tu boli raketové komplexy systému zem – vzduch S 125 Neva, označované tiež ako SA-3 GOA. Systém bol vyvinutý spoločnosťou Lavočkin a Gruškin OKB a vyrábala ho továreň Fakel MKB.

Sovieti a spriatelené satelity ich prevzali do svojej výzbroje v roku 1961 a najnovšie verzie sú podľa všetkého vo výzbroji niektorých armád do dnešného dňa. Systém je určený k ničeniu lietadiel, riadených striel s plochou dráhou letu, bojových vrtuľníkov a vzdušných cieľov na prízemných, malých a stredných výškach.

Raketova zakladna na Devinskej kobyleSlužba na Devínskej Kobyle údajne patrila k tým príjemnejším formám základnej vojenskej služby. Stavebné práce na základni ukončili okolo roku 1983. Bojovú techniku, ktorú tu nainštalovali, vyrobili v roku 1979 a patrila k modernejším typom aké sa na Slovensku nachádzali. Pôvodne bola k dispozícii útvaru v Moste pri Bratislave neďaleko bratislavského civilného letiska.

Vďaka jeho blízkosti dostali zbraňové systémy atypickú kamufláž. Červeno-biele pásy označujúce civilné letecké zariadenia. S-125-ky (samozrejme už vo farbe kaki) vydržali na Devínskej Kobyle až do mája 1997, kedy sa vrátili späť do Mostu pri Bratislave. Útvar v Moste zrušili v lete 2003.

Dnešná podoba základne zodpovedá stavu, ktorý vznikol za roky od kedy bola opustená. Oplotenie, ktoré ju dlhé roky chránilo je dávno zničené a neexistujú už ani žiadne tabule, alebo označenie, ktoré by nasvedčovali tomu, čo sa tu nachádzalo. Len nadšenec pre bojovú techniku môže vnímať areál pozitívne, inak ide o miesto skôr depresívne. Dva obrovské betónové bunkre, rozbitá budova veliteľstva, obslužné budovy s olupujúcou sa pôvodnou farbou obohatené o súčasne grafity a betónové oplotenie z vnútornej časti nesúce stopy po krycích náteroch. Miesto ako stvorené pre fanúšikov bojových hier. Tých tu môžete stretnúť každý víkend.

Z mojej naivnej predstavy, že s kamarátom budeme asi jediní, ktorí v sychravom novembrovom počasí základňu navštívime ma vyviedol chlapík v maskáčoch a čiernej maske hráča paintbalu. Veľmi milo ma požiadal, aby som si dal pozor pri fotení, pretože po okolí lietajú guľky s červenou farbou. Nemám najmenšiu odvahu prorokovať budúcnosť základne. V každom prípade by som sa prihováral za jej čiastočné zachovanie a zriadenie múzea na tomto mieste. V Piešťanoch na letisku sídli Vojenské historické múzeum patriace Ministerstvu obrany SR. Myslím si, že aj keby hneď vojsko nemalo záujem priestor prevádzkovať, túto starosť by sa na seba mohla prevziať bratislavská župa (rozumej VÚC). Zatiaľ som sa na Slovensku ešte nestretol s miestom tak nabitým zaujímavosťami ako je Devínska Kobyla ( stačí spomenúť Sandberg, Štokerauskú vápenku, Geologické múzeum v Devíne, Devínsky hrad, Ropíky – opevnenie z medzivojnového obdobia pri rieke Morave ...) a k tomu ešte aj raketová základňa! ( aktualizácia: v súčasnosti je už v susedstve základne nová Vyhliadková veža Devínska Kobyla)

Informácie o základni som čerpal zo spomienok príslušníkov VÚ 5949/7 uverejnených na http://forum.fortifikace.net/

Pri prvom vydaní tohto textu v magazíne inland.sk pán Peter Balog napísal v reakcii naň: "Bolo to naozaj zložité ale tie pozemky na základni mame v osobnom vlastníctve. Je nás tam viac, po revolúcii nám ich štát vrátil, ale armáda odpredáva budovy ako majetok bez pozemkov. Vraj sa tam chystajú silné finančné skupiny niečo stavať ale asi určite nie múzeum, lebo tie pozemky majú docela veľkú cenu. Totižto sú vyňaté z poľnohospodárskej pôdy aj z lesného fondu a sú tam všetky IS a to duplicitné!!!! tak že začne boj o kúpu pozemkov??? No pravda je že je to lukratívna časť Bratislavy hmmm??? Uvidíme čo s toho bude. Peter Balog"

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.