Tajomný kostol na Orave

Ľuboš Vodička - 21.7.2008

Zoznámenie bolo náhodné. Nespomínajú ho turistickí sprievodcovia, nie je o ňom zmienka ani v mape. Neprehliadnuteľné sú zubaté ruiny nad Sedliackou Dubovou. Sú to zbytky jedného z najstarších kostolov v tejto oblasti.

Kostola sv. Kozmu a Damiana postaveného v rokoch 1334 až 1397. Prvá zmienka o kostole svätého Kozmu a Damiána je z roku 1397 a hovorí o drevenom kostole v obci Dubowa Colonorum, čo je latinský preklad názvu dediny. O dedine sa hovorí ako o poddanskej obci Oravského zámku ešte o niečo skôr, už v roku 1333. Kanonická vizitácia, teda niečo ako inšpekčno-revízna návšteva cirkevných hodnostárov, z roku 1559 chváli kostol ako pekne vystavaný s inventárom obsahujúcim pozlátený kalich, medené cimborium, strieborný kríž, pacifikál (ozdobný kríž, al. ozdobná doštička s motívom kríža pri krestianskych obradoch sa podáva k pobozkaniu), dva omáty aj s príslušenstvom. V 16. storočí, vtedy ešte pri drevenom kostole s farou, vznikla škola, ktorá poskytla vzdelanie žiakom z okolitých dedín. Kňaz vyučoval nielen písanie čítanie, rátanie, dejiny cirkvi a evanjeliá v maďarskom jazyku, ale aj v slovenčine.

Prvú väčšiu ideologickú zmenu zaznamenala náboženská obec sústredená okolo kostola na začiatku 17. storočia. Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, úspešne presadil protestantizmus na oravských farách a kostolík sa stal evanjelickým. Prvým evanjelickým kňazom bol Johanes Sopucius z Bytče. V Sedliackej Dubovej sa usídlil v roku 1603. Pre zaujímavosť, v čase prebiehajúceho procesu s krvavou dámou slovenských dejín, Alžbetou Báthoryovou, v ktorom nemalú úlohu zohral práve Juraj Thurzo.


dubovaV roku 1625 o kostole napísal superintendant Hodík, že je vo veľmi zlom stave a v roku 1642 Z. Lányi uvádza, že dedina mala postavený nový chrám s vežou z kameňa „turris lapidea“, chrámová loď ostala drevená. Tieto správy nasvedčujú tomu, že kostol mal neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzatvoreným presbytériom. Voči terajšiemu stavu lode, ktorá má približne rovnaký pôdorys, bola stavba nižšia. Nasvedčuje tomu odtlačok konštrukcie strechy renesančného kostola na veži. Kostol mal už v tom čase mal bohato maľovaný interiér.

Evanjelickí kňazi ostali na fare do roku 1685. O dvadsať rokov (1705-1709) za Rákocziho povstania sa vrátili späť. V prvej polovici 18. storočia sa začala veľká prestavba kostola spojená s úplnou asanáciou stavby okrem kamennej renesančnej veže. Na mieste dreveného kostola postavili kamennú loď, presbytérium, sakristia a predsieň. Areál vymedzila murovaná hradba s dvoma bránami, Dubovianskou a Dlžianskou. Pribudla aj kostnica – osarium. Bola to už labutia pieseň kostola. Dominantné postavenia stratil po osamostatnení farností v Chlebniciach, Hornej Lehote, Dlhej a Krivej v roku 1787.

O necelých sto rokov neskôr (1880-1886) sa začalo v dedine s výstavbou nového neogotického chrámu sv. Michala Archanjela. Zo starého kostola demontovali barokový oltár, strhli jeho strechu a stavba bola vydaná napospas ničivej sile prírody. Od roku 1998 je rozbehnutý projekt Dubova Colonorum, ktorý sa v spolupráci s Obecným úradom v Sedliackej Dubovej snaží o záchranu areálu a zbytkov kostola.

Kostol sv. Kozmu a Damiána, správnejšie jeho ruiny, patrí k tomu typu pamiatok, ktoré napríklad v Írsku sprístupňujú za mierny poplatok v nenáročne upravenom areáli, v ktorom nechýbajú aspoň dve tri informačné tabule o vývoji náboženského života v regióne. Samozrejme, že tam vždy nájdete predajňu so suvenírmi a občerstvením a niekto vám porozpráva zaručenú legendu o tajomnom mníchovi.

Dnešná podoba kostolíka je „hodená rukavica“ pre kreatívnych fotografov. Hoci stavba aj areál sú rozlohou malé, možností ako naozaj zaujímavo nafotiť objekt je nepreberné množstvo. Vo výhode budú tí, ktorým ostane dostatok času, aby si počkali na dobré svetlo. Bohužiaľ, ja som ten čas nemal, potešilo ma, ale že som si kostolík mohol „cvaknúť“ aj tak.

Komentáre Disqus