Trenčín - perla Považia

Juraj Kucharík - 18.7.2010

Trenčín patrí bezpochyby k najkrajším a najstarším mestám na Slovensku. Veď nie nadarmo sa nazýva „Perla Považia“ a nie je ani pochýb o tom, že najstaršou pamiatkou mesta je Rímsky nápis na hradnej skale z roku 179!

Mestom preteká rieka Váh a centrum obopína rozsiahli lesný park Brezina, ktoré len dodávajú na atraktivite mesta. Pôvodná obec Laugaricio sa premenila na moderné mesto obliehajúce okolo historického jadra s počtom obyvateľov 58 000.

Trenčiansky hrad

Dominantou Trenčína je slávny Trenčiansky hrad. Vypína sa na vápencovom brale ponad celé staré mesto. Dejiny hradu siahajú do čias Veľkej Moravy. Z pôvodného hradiska, dodnes sa tu zachovala nezvyčajná štvorapsidová rotunda z 9. storočia, vznikol dnešný hrad. Od vzniku Uhorska sa stáva kráľovským komitátnym hradom. Ďalšie prístavby, prevažne paláce a hospodárske budovy, súviseli so zmenou funkcie hradu. Tá sa zmenila z obrannej na administratívnu a obytnú. S nástupom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorého sídlom sa stal práve Trenčiansky hrad, súvisí veľký stavebný rozmach.

Po Matúšovej smrti patril hrad až do 15. storočia uhorskému kráľovi. V 16. storočí bolo opevnenie hradu zosilnené zo strachu pred Turkmi. V tomto období vzniká južné opevnenie, ktoré sa radí k najpozoruhodnejším v Európe.  V roku 1790 hrad zasiahol požiar a postupne začal chátrať. V polovici 19. storočia poškodené objekty zakonzervovali, aby ich zabezpečili pred ďalším rozpadom. Od 50-tich rokov 20. storočia prechádza hrad rozsiahlou rekonštrukciou. Jednotlivé objekty sú zväčša využívané na muzeálne účely.

Hrad delíme na dolný, stredný a horný. Dolný hrad zaujme návštevníka predovšetkým Studňou lásky, na ktorú sa viaže známa povesť o Omarovi, ktorý studňu vykopal z lásky ku krásnej Fatime. Na nádvorí sa taktiež nachádza delová bašta či kaplnka. Treťou bránou vchádzame do areálu stredného hradu, ktorý je charakteristický svojím južným opevnením. Súčasťou horného hradu sú obytné paláce: Zápoľského, Ľudovítov a Barborin. Vrcholnou časťou návštevy je výstup na 39 metrov vysokú Matúšovu vežu. Tá poskytuje panoramatické pohľady na mesto a široké okolie.

Podhradie

Najcharakteristickejšou črtou Podhradia je Mariánska hora, tzv. Marianberg. Centrom návršia je Farský kostol. Prvotný chrám postavili už v roku 1324. Prestavbami v 15. a 16. storočí sa vzhľad gotického kostola zmenil na renesančný. Súčasná podoba pochádza z prestavby zo začiatku 20. storočia, ktorej predchádzal mohutný požiar z roku 1886. Najcennejšou súčasťou interiéru je pohrebná kaplnka Illésházyovcou z roku 1648. V 18. storočí ju barokovo vyzdobil Ľudovít Gode, Donnerov žiak.  Oproti kostolu stojí pozoruhodná stavba – Karner sv. Michala. Je jedinou neporušenou gotickou stavbou v meste. Postavili ho v 15. storočí ako kostnicu, no po požiari Farského kostola v roku 1528 slúžila nadstavaná nadzemná časť ako provizórny kostol.

V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom bol istú dobu v 16. storočí upravený na zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. Nájdeme tu expozície Mestského múzea. Z Marianbergu sa do centra mesta, na Mierové námestie, pohodlne dostaneme po farských schodoch vyúsťujúcich ku kostolu. Renesančné kryté schody postavili v roku 1568 ako obrannú komunikáciu z mesta na hrad.

Ďalšou zaujímavosťou Podhradia je Katov dom. Je najkrajšou renesančnou pamiatkou mesta a jediným typom meštianskeho domu v Trenčíne z tohto obdobia. Svoj názov dostal na základe ľudovej tradície, ktorá hovorí, že v 17. storočí dom obýval mestský kat. Toto tvrdenie však nie je podložené. V 19. storočí býval v dome mestský dráb. Dnes využíva priestory Katovho domu Mestské múzeum.

Mierové námestie

Živím centrom mesta je historické Mierové námestie s množstvom pamiatok. Za zmienku stoja určite nasledovné: Dolná, tzv. Turecká, brána, dnes nazývaná i Mestská veža, bola postavená začiatkom 15. storočia ako súčasť opevnenia. Brána bola chránená barbakanom, ktorého pôdorys dnes vyznačuje farebne odlišná dlažba na chodníku. Veža vysoká 32 metrov ponúka návštevníkom nádherný výhľad na mesto. Na druhej strane námestia stojí Župný dom. Pôvodne mestský palác Illésházyovcou zo 17. storočia prestavali do dnešnej barokovej podoby v rokoch 1760 – 1764. Dnes je sídlom Mestského múzea. Na palác sa napája secesná stavba hotela Tatra z roku 1901. Z medzipodlažia hotela možno vidieť dobre známy Rímsky nápis z roku 179, ktorý hovorí o víťazstve rímskych vojsk. Patrí k najvýznamnejším rímskym pamiatkam severne od Dunaja. V strede námestia stojí barokový Morový stĺp zasvätený Najsvätejšej Trojici. Pripomína strašný mor, ktorý prešiel mestom v roku 1710. Oproti je vybudovaná pasáž Zlatá Fatima prepájajúca námestie s Palackého ulicou, na ktorej sídli Galéria M. A. Bazovského. Prechod vybudovali po požiari v roku 1886, aby uľahčil príchod požiarnikov do stredu mesta.

Dominantou námestia je barokový Piaristický kostol sv. Františka Xaverského. Pôvodný chrám jezuitov dostavali v roku 1657. Návštevníka očarí bohatý barokový interiér, ktorý patrí k najkrajším na Slovensku. Strop kostola je pokrytý iluzívnymi freskami umelca Andrea Pozzu. Ku chrámu bol pristavaný rozsiahli barokový kláštor presahujúci až na Palackého ulicu. Dnes tu sídli Piaristické gymnázium.

Okolie Mierového námestia

synagoga

V okolí historického jadra stoja ešte ďalšie objekty hodné spomenutia. Patrí k nim synagóga z roku 1913. Postavili ju na mieste staršej synagógy v byzantskom štýle na Štúrovom námestí. V čase 2. svetovej vojny bola znesvätená a interiér rozkradnutý. Dnes je využívaná ako galéria. Miestnym Židom slúži ako modlitebňa priestor v zadnom trakte budovy. Na Štúrovom námestí stojí za povšimnutie fontána – vodník Valentín. V zime býva naokolo inštalovaná ľadová plocha pre korčuliarov. K ďalším objektom, ktoré stoja za návštevu, patrí Evanjelický kostol z roku 1794, novorománsky kostol Notre Dome z roku 1909, baroková kaplnka sv. Anny, Mestský park založený koncom 18. storočia či „zelené pľúca mesta“ – lesopark Brezina ideálny na prechádzky.

Komentáre Disqus